Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-46-2018.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/46/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: KONEX elektro, spol. s r.o., Rastislavova 7, Košice, IČO: 31 680 569, zast. JUDr. Andrea Balážová, advokátka, Moyzesova č. 46, Košice, proti žalovanému: Technical Environmental Solutions Slovakia, s.r.o., Pasteurova č. 1, Košice, IČO: 31 635 342, o zaplatenie 2.447,41 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 36Cb/8/2016-47 zo 7.4.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.447,41 eur s prísl., titulom neuhradenia faktúr vystavených žalobcom za dodaný tovar.
3. Dňa 27.1.2016 súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, čím mu vznikla poplatková povinnosť zaplatiť 146,50 eur v zmysle zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uznesením z 11.2.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie predmetného poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Dňa 29.2.2016 žalovaný podal na súde žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov spolu s vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania a účtovnou závierkou za rok 2014. Poukázal na svoju súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje zaplatiť súdny poplatok bez toho, aby bola podstatným spôsobom ohrozená jeho ďalšia činnosť.
4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 138 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov vychádzal z povahy uplatňovaného nároku, z právnej povahy poplatníka ako právnickej osoby, jeho majetkových pomerov a výšky súdneho poplatku. Konštatoval, že súdny poplatok, ktorý má žalovaný uhradiť predstavuje len 1,1% zo sumy 13.146,43 eur, ktorú má žalovaný aktuálne na svojom bežnom účte, a teda nie je natoľko vysoký, aby odôvodňoval priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a jeho výška je primeraná uplatňovanému nároku. V danom prípade súd prvej inštancie prihliadol na osobitné postavenie právnickej osoby ako účastníka konania v zmysle Obchodného zákonníka a konštatoval, že podnikanie je činnosťou, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť ako k zisku, tak aj k strate. Skutočnosť, že podnikateľ nedosahuje zisk a že má pohľadávky po lehote splatnosti alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácii nemôže byť dôvodom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takej povahy (podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku) pripisoval z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov význam, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto konaní, resp. účastníkov do ustanovení upravujúcich vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v zákone o súdnych poplatkoch. Zákonodarca však týmto okolnostiam nepripisuje naznačený význam. Podnikateľský subjekt musí počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude musieť vynaložiť či už na uplatňovanie alebo bránenie v občianskom súdnom konaní. V opačnom prípade by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, ktorý by znášal následky zlého hospodárenia podnikateľa, čo je vzhľadom na skutočnosť, že súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, neprípustné. V opačnom prípade by neúspešní podnikatelia boli zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Za súčasť jeho bežných nákladov je potrebné považovať aj jeho poplatkové povinnosti vo vzťahu k súdu, vyplývajúce zo sporov súvisiacich s jeho činnosťou. Nie je dôvod na to, aby žalovaný uprednostňoval svoje iné finančné povinnosti pred jeho poplatkovou povinnosťou vo vzťahu k súdnemu konaniu. Pomery žalovaného ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci, ktorý dôvod však v konaní žalovaný nepreukázal. Zo žiadosti o oslobodenie súdu nevyplynula žiadna skutočnosť, na základe ktorej by súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný nie je schopný súdny poplatok vo výške 146,50 eur uhradiť. V danom prípade nejde o výnimočnú situáciu, ktorá by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovala. Navyše súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov, ktorý vykonáva svoje služby v zmysle zák.č. 586/2003 Z.z. zásadne za odplatu, preto je dôvodné predpokladať, že žalovaný má k dispozícii peňažné prostriedky na úhradu nákladov spojených s predmetným súdnym konaním, medzi ktoré patrí aj úhrada súdneho poplatku.
5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný disponuje peňažnými prostriedkami, ktoré umožňujú úhradu súdneho poplatku, je v jeho možnostiach tento jednorázový poplatok uhradiť bez toho, aby bola ohrozená jeho činnosť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovanému prizná oslobodenie od súdnych poplatkov.
7. Podľa odvolateľa odôvodnenie súdu prvej inštancie (a to najmä, že žalovaný je právnická osoba a podnikateľský subjekt, ktorý má v rámci konania osobitné postavenie, že každý podnikateľ musí znášať riziko neúspechu, že podnikateľský subjekt sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, a to nemôže byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov a že podnikateľský subjekt sám zodpovedá za zabezpečenie finančných prostriedkov na svoju podnikateľskú činnosť a aktivity s ňou súvisiace) nemá žiadnu oporu v ust. § 138 ods. 1 O.s.p.. Zákon predpokladá splnenie troch podmienok - 1/ podanie návrhu účastníkom konania, 2/ pomery (finančné alebo majetkové) účastníka odôvodňujú priznanie súdneho poplatku a 3/ nejedná sa o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
8. Žalovaný má za to, že uvedené podmienky boli naplnené. Navyše, ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo žalovanému priznané vzhľadom na svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Preto je potrebné zaoberať sa výlučne pomermi žalovaného a tým, či jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku alebo nie. Zaoberanie sa príčinami vzniku tejto situácie, či vznikla v dôsledku podnikania, vyššej moci alebo prípadne z iného dôvodu, nemá oporu v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Ani u fyzických osôb sa neskúma, čo je dôvodom vzniku nepriaznivých majetkových pomerov účastníka, ale súd sa obmedzí len na zisťovanie, či tieto pomery existujú alebo nie. Ak má účastník nízke príjmy alebo nemá dostačujúci majetok, tak sa mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a nie je rozhodujúce, či dôvodom jeho nemajetnosti je napr. slabé vzdelanie, lenivosť. Nie je potrebné preukazovať existenciu výlučne objektívnych dôvodov nemajetnosti. Zo žiadneho ust. O.s.p. nevyplýva, prečo by tieto dôvody pomerov účastníka mali byť predmetom skúmania u právnických osôb. Taktiež odôvodnenie, že pomery účastníka sú dôsledkom jeho podnikania, eliminuje obrovskú skupinu účastníkov konania (všetky podnikateľské subjekty) z možnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Jedná sa o univerzálne odôvodnenie použiteľné bez ďalšieho na každý podnikateľský subjekt, úplne bez ohľadu na jeho majetkové pomery. Takéto chápanie robí ustanovenie § 138 O.s.p. vo vzťahu ku všetkým podnikateľom nepoužiteľným vo všeobecnosti, to však bez toho, aby ich samotné ustanovenie z aplikácie expressis verbis vylučovalo. Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť z možnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov podnikateľské subjekty, nepochybne by takéto ustanovenie v zákone existovalo.
9. K tvrdeniu súdu, že „ak by pomery právnickej osoby mali iné príčiny, než je podnikateľské riziko, napr. vo vyššej moci alebo iných nepredvídateľných okolnostiach, tak by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov“ žalovaný uviedol, že nepredvídateľnou okolnosťou je napr. svetová hospodárska kríza, ktorá ovplyvnila podnikanie prevažnej väčšiny podnikateľov, a to bez toho, aby mal ktorýkoľvek z nich možnosť ju jednotlivo ovplyvniť alebo jej predísť. V smere, do akej miery boli príčiny majetkových pomerov žalovaného objektívne a do akej subjektívne, nebolo vykonané žiadne dokazovanie.
10. Na podporu svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 289/2003 z 31.8.2004 a sp.zn. II. ÚS 1619/2008 z 2.10.2008, uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 130/2011 zo 14.4.2011 a sp.zn. 6Sžo 14/2011 z 31.5.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/127/2008 z 30.7.2009.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
13. V danej veci ide o zaplatenie súdneho poplatku 146,50 eur za podaný odpor.
14. Vzhľadom na predmet sporu (zaplatenie 2.447,41 eur) a prihliadajúc na to, že žalovaný - odvolateľ je právnickou osobou, ktorá sťažila postup súdu (uznesenie OS KE II z 31.3.2017 č.k. 36Cb/8/2016-73
- ide len o poznámku k vedeniu súdneho sporu), dôvody pre priznanie oslobodenia, ani odvolací súd nemal za preukázané.
15. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie právoplatným rozsudkom z 31.10.2017 č.k. 36Cb/8/2016-92 v celom rozsahu vyhovel žalobe, a teda obrana žalovaného nebola úspešná.
16. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).