Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-82-2018.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom: Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: J. B., K.. XX.X.XXXX, I. O.: S. H., S. - G., o zaplatenie 155,70 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 155,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 18.7.2015 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.4.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy zo dňa 18.7.2012 jeho právny predchodca
- Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave - poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 36 pravidelných mesačných splátok vo výške 51,90 EUR. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušil, keďže nezaplatil 3 posledné splátky (v poradí 34., 35. a 36. splátku), ktoré sa stali splatnými dňa 17.5.2015, dňa 17.6.2015 a dňa 17.7.2015. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej s veriteľom dňa 16.11.2016.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
5. Z písomnej zmluvy súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.7.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg.č. 005501211180712, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500 EUR a žalovaný sa zaviazal úver spolu s úrokom a ostatným príslušenstvom splatiť v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 51,90 EUR, so splatnosťou vždy do 17. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 17.8.2012 a splatnosťou poslednej splátky dňa 17.7.2015.
6. Z listu veriteľa - Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 2.12.2016 súd zistil, že žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere na spoločnosť žalobcu.
7. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a ktorú súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných vyššie citovaným zákonom vyhodnotil ako platnú. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu.
9. V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 EUR. Základnou povinnosťou žalovaného zo zmluvy bolo splácať úver v dojednaných 36 mesačných splátkach vo výške 51,90 EUR, so splatnosťou vždy do 17. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 17.8.2012 a splatnosťou poslednej splátky dňa 17.7.2015. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný porušil platobnú disciplínu, pretože nezaplatil tri v poradí posledné splátky, spolu vo výške uplatnenej istiny. Žalovaný nespochybnil základ, ani výšku nároku. Preto súd konštatoval, že nárok veriteľa na zaplatenie istiny, uplatnenej žalobou, je dôvodný.
10. Súd zároveň konštatoval, že žalobca je v tomto konaní vecne aktívne legitimovaný.
11. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
13. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. V danej veci nebolo sporné a súd mal z listu Všeobecnej úverovej banky a.s. za preukázané, že pôvodný veriteľ privodil účinky postúpenia pohľadávky voči žalovanému, pretože mu listom zo dňa 2.12.2016 oznámil, že pohľadávku postupuje na spoločnosť žalobcu. Z podacieho hárku súd zistil, že predmetný list bol podaný doporučene na pošte dňa 5.12.2016 a zasielaný na adresu, ktorú žalovaný uviedol pri uzatváraní zmluvy.
14. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
15. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
17. Podľa ustanovenia § 3 cit. nariadenia, v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, dostal sa do omeškania a veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania.
Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Splatnosť jednotlivých mesačných splátok vyplýva zo zmluvných dojednaní. Žalovaný nezaplatil 3 posledné splátky (v poradí 34., 35. a 36. splátku), ktoré sa stali splatnými dňa 17.5.2015, dňa 17.6.2015 a dňa 17.7.2015. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z celej sumy priznanej istiny až od 18.7.2015, teda počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 10c v spojení s § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013. Z vykonaného dokazovania - dátumu uzavretia zmluvy o úvere vyplynulo, že záväzkový vzťah vznikol ešte pred 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.
19. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).