Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-34-2018.pdf
PDF · 115.05 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - Ružinov proti žalovanému T. V., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom N. T. Č.. XXX, okres N. Y., o zaplatenie sumy 14.892,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.651,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,04 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.651,13 eur od 3. 7. 2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 200 eur splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,32%, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 10. 5. 2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 14.892,97 eur spolu s úrokom vo výške 6.616,66 eur, úrokom vo výške 1.349,62 eur, úrokom zo sumy 14.892,97 eur v sadzbe 11,90% ročne od 1. 3. 2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 14.892,97 eur od 1. 3. 2018 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 16. 5. 2014 uzatvorili žalobca (v právnom postavení veriteľa) a žalovaný (v právnom postavení dlžníka) zmluvu o úvere č. 1022602885, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému úver vo výške 15.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach. Žalovaný však splnil svoj záväzok len čiastočne, pretože do 28. 2. 2018 splatil na istinu (iba) sumu 107,03 eur, na úroky (iba) sumu 852,65 eur a na poplatky (iba) sumu 89,19 eur, pričom po 28. 2. 2018 už nezrealizoval žiadne úhrady. Žalobca pred zosplatnením úveru zaslal žalovanému upozornenie, v ktorom ho upozornil, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti s plnením pohľadávky voči žalobcovi a tiež ho upozornil, že ak pohľadávku neuhradí do 15 dní od doručenia upozornenia, pristúpi k zosplatneniu úveru, k čomu žalobca následne (listom - výzva na úhradu dlžnej sumy) aj pristúpil. Žalovanému okrem povinnosti vrátiť poskytnutú istinu úveru vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky v sadzbe 11,90% ročne a zákonné úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda úroky z omeškania v sadzbe 5,15% ročne. Úroky z omeškania ako aj zmluvné úroky si uplatňoval percentom z dlžnej sumy od 1. 3. 2018 do zaplatenia, pričom dátum 1. 3. 2018 bol daný tým, že 28. 2. 2018 bola vystavená listina - aktuálny stav úveru žalovaného. Zmluvné úroky a úroky
z omeškania za obdobie do 28. 2. 2018 boli vyčíslené, a to jednak za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a jednak za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny - aktuálny stav úveru z 28. 2. 2018, teda pokiaľ ide o zmluvné úroky a úroky z omeškania, žalobca ich požadoval aj za obdobie pred 1. 3. 2018. 2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril. 3. Dňa 9. 11. 2018 doručil žalobca na tunajší súd písomné podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 29. 11. 2018 a požiadal o jeho vykonanie v neprítomnosti žalobcu. V tomto podaní vyjadril súhlas s povolením splácania priznanej sumy v splátkach po 255 eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplácania čo i len jednej splátky s vysvetlením, že s takto stanovenou výškou splátky bude žalovaná suma splatená za obdobie desiatich rokov. V uvedenom podaní žalobca tiež uviedol, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný ku 18. 6. 2015, a že žalovaný (celkovo) uhradil sumu vo výške 1.348,87 eur, ktorú sumu žalobca v súlade so zmluvou o úvere (v spojení s obchodnými podmienkami) započítal vo výške 389,19 eur na poplatky, vo výške 852,65 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania, a vo výške 107,03 eur na istinu úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 228,24 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc 20. 6. 2014. Táto mesačná splátka vo výške 228,24 eur pozostávala jednak zo splátky istiny a úroku (spolu) vo výške 215 eur a jednak z poplatku za poistenie úveru vo výške 13,24 eur, ktorého výška bola určená podľa sadzobníka poplatkov. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nezahŕňa aj poistné, pokiaľ išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby. Žalobca ďalej špecifikoval skutkové tvrdenia zo žaloby, keď uviedol, že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje 1.923,45 eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje 36,04 eur, čo je spolu 1.959,49 eur, od ktorej sumy žalobca odpočítal úhradu žalovaného vo výške 792,16 eur, a výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavovala sumu 1.167,33 eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 28. 2. 2018 predstavovala 4.787,54 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 28. 2. 2018 predstavovala 2.071,92 eur, teda spolu 6. 859,46 eur, od ktorej žalobca odpočítal úhradu žalovaného vo výške 60,49 eur, a výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania od vyhlásenia predčasnej splatnosti do 28. 2. 2018 tak predstavoval (spolu) sumu 6.798,97 eur. Žalobca poukázal na to, že napriek judikatúre ohľadne nároku na zmluvný úrok po zosplatnení úveru (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Obo/143/1998), nie je na okresných súdoch v tomto smere ustálená súdna prax. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo 29. 11. 2018, na ktoré sa zástupca žalobcu nedostavil. Prítomnému žalovanému bolo na pojednávaní doručené podanie žalobcu doručené na tunajší súd 9. 11. 2018, nakoľko z obsahu spisu vyplynulo, že toto podanie (napriek pokusu súdu o jeho písomné doručenie ešte pred pojednávaním) nestihol žalovaný do konania tohto pojednávania prevziať. Toto podanie bolo odoslané súdom na poštovú prepravu pre žalovaného 15. 11. 2018, pričom žalovaný na pojednávaní potvrdil, že takéto podanie mu nebolo doručené. Po oboznámení sa s týmto písomným podaním žalovaný vyjadril súhlas s pokračovaním v pojednávaní. Žalovaný následne uviedol, že dlžnú sumu prestal splácať z dôvodu, že prišiel o zamestnanie. Požiadal súd o povolenie splácania priznanej sumy v splátkach vo výške po 20 eur s poukazom na to, že žije v spoločnosti s manželkou, pričom ich jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 220 eur a mesačné náklady prestavujú zhruba sumu 200 eur mesačne. 5. Na zistenie skutkového stavu súd na tomto pojednávaní vykonal všetky listinné dôkazy navrhnuté a pripojené žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.) 6. Zo zmluvy o úvere - lepšia splátka, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 16. 5. 2014 súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 15.000 eur, ktorú sumu bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi v 120 mesačných splátkach po 228,24 eur, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 20. 6. 2014, dátum splatnosti každej ďalšej splátky bol určený k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a ako dátum konečnej splatnosti úveru bol určený dátum 20. 5. 2024. Okrem iných obsahových náležitostí bola v zmluve uvedená aj celková čiastka vo výške 26.042,45 eur. Súčasťou zmluvy však nebola obligatórna obsahová náležitosť - doba trvania zmluvy. 7. Zo žalovaným nepopretého, a tým podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 290 až 300 CSP nesporného skutkového tvrdenia, ktoré sa nedokazuje, súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.000 eur a žalovaný uhradil v prospech žalobcu na úhradu záväzkov z uvedenej zmluvy o úvere (celkovo) sumu 1.348,87 eur.
8. Vzhľadom na to, že medzi ustanoveniami § 290 až § 300 CSP, ktoré predstavujú osobitné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov, sa nenachádza žiadne, ktoré by vylučovalo aplikáciu § 151 CSP v spotrebiteľských sporoch, teda aj vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd v súlade s § 300 CSP dospel k záveru, že takýto postup (podľa ustanovenia § 151 CSP), je možný aj v spotrebiteľských sporoch. Navyše podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že vnútroštátny súd má ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, teda na tzv. neprijateľné podmienky. Z uvedeného preto vyplýva, že spotrebiteľ nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k nekalým podmienkam, resp. k neprijateľným podmienkam obsiahnutým v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ však ide o povinnosť tvrdenia (spotrebiteľa) vo vzťahu ku všetkým ostatným významným skutkovým okolnostiam (okrem existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve) judikatúra Súdneho dvora EÚ túto otázku neupravuje, a teda ani (v tomto smere) neprikazuje vnútroštátnemu súdu nevšímať si nesplnenie povinnosti tvrdenia spotrebiteľa ako v prípade nesplnenia si povinnosti tvrdenia vo vzťahu k neprijateľným podmienkam v spotrebiteľskej zmluve. Súd preto dospel k záveru, že povinnosť spotrebiteľa tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa existencie nekalých podmienok v zmluvách) zostala (pre spotrebiteľa) aj v spotrebiteľských sporoch zachovaná. Tento záver potvrdzuje aj argument, že inak by bolo možné dospieť k absurdnému záveru, že spotrebiteľ ako žalobca nemá povinnosť v žalobe uvádzať žiadne skutkové tvrdenia, resp. že spotrebiteľ ako žalovaný vo vyjadrení k žalobe nie je povinný ani len uviesť, či žalobou uplatnený nárok popiera alebo nie. Zhodný právny názor vyplýva aj z komentára k ustanoveniu § 295 CSP, str. 1030 až 1031, Civilný sporový poriadok, autor - Števčík a kolektív, rok vydania 2016, vydavateľstvo C.H.BECK. 9. Navyše podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemá žalobca (vo vzťahu ku skutočnosti zaplatenia sumy 1.348,87 eur žalovaným, resp. nezaplatenie určitej sumy) dôkazné bremeno, ale dôkazné bremeno v tomto smere prechádza na protistranu (žalovaného), ktorého úlohou je preukázať, že určité sumy zaplatil, pričom tu nemôže zohrávať žiadnu rolu, že žalovaný je spotrebiteľ. 10. Z upozornenia žalobcu - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru z 2. 6. 2015 mal súd za preukázané, že žalobca upozornil žalovaného na to, že je k 1. 6. 2015 v omeškaní so splatením pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere o viac ako tri mesiace a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak tak žalovaný neurobí, žalobca využije oprávnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási úver za predčasne splatný. Z priloženého poštového podacieho hárku č. EPH 004671680 z 2. 6. 2015 vyplynulo, že toto upozornenie z 2. 6. 2015 bolo žalobcom odoslané na poštovú prepravu pre žalovaného 2. 6. 2015 na adresu uvedenú v zmluve o úvere, čím sa dostal do jeho dispozičnej sféry podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka (ako hmotnoprávny úkon žalobcu voči žalovanému.) 11. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy žalobcu z 18. 6. 2015 vyplynulo, že žalobca upozornil žalovaného, že suma dlžná z úverovej zmluvy sa stala k 18. 6. 2015 predčasne splatnou v celom rozsahu a súčasne vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy mu uhradil celú dlžnú sumu. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky obsahujúcej ako zásielku uvedenú výzvu vyplynulo, že táto zásielka bola uložená na pošte 22. 6. 2015 ako neprevzatá v odbernej lehote, teda dátum 22. 6. 2015 možno považovať ako preukázateľne najskorší dátum, kedy sa uvedená výzva dostala do dispozičnej sféry žalovaného podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 12. Takto zistený skutkový stav (na základe vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu) súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo 16. 5. 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch" spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html>. 20. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách. 21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo 16. 5. 2014, ďalej len „OZ") ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 22. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 23. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20131001.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 24. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo 16. 5. 2014, ďalej len „nariadenie" výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Vyššie uvedená úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 16. 5. 2014 napĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalobcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. 28. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ, na základe tejto zmluve zaplatiť, pretože uvedená zmluva síce obsahuje kolónku, v ktorej je uvedená „celková čiastka“ vo výške 26.042,45 eur, avšak takto uvedená celková čiastka (ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy zaplatiť) je uvedená v zmluve v nesprávnej výške, pretože vynásobením počtu mesačných splátok (120) a výšky splátky (228,24 eur) súd dospel k celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 27.388,80 eur, teda k sume, ktorá je o zhruba 1.300 eur vyššia než je suma celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy o úvere zo 16. 5. 2014 (odhliadnuc od skutočnosti, či slovné spojenie „celková čiastka“ je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľné ako „celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť“.) V danom prípade je teda výška celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve nesprávne, a to navyše v sume, ktorá je nižšia ako je celková (objektívne správna) suma, ktorú by mal spotrebiteľ na základe zmluvy zaplatiť, ktorá
skutočnosť je o to významnejšia, pretože tak tento nesprávny údaj mohol ovplyvniť spotrebiteľa pri rozhodovaní o tom, či danú zmluvu uzatvorí alebo nie (v prospech uzatvorenia zmluvy.) Prípadná argumentácia žalobcu, že rozdiel medzi týmito sumami je spôsobený tým, že súčasťou splátky vo výške 228,24 eur je aj poplatok za poistenie úveru vo výške 13,24 eur (ako vyplýva z jeho nesporných skutkových tvrdení v písomnom podaní doručenom na tunajší súd 9. 11. 2018) by však takisto neobstála, pretože je síce pravda, že podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poplatok platený na dobrovoľné poistenie nezahŕňa do celkových nákladov spojených s úverom, avšak ust. § 9 ods. 2 písm. j) nevyžaduje povinnosť uviesť ako obsahovú náležitosť zmluvy sumu celkových nákladov spojených s úverom, ale povinnosť uviesť v zmluve sumu (absolútne) celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ na základe zmluvy povinný zaplatiť. Keďže spotrebiteľ bol povinný platiť splátky vo výške 228,24 eur, ktoré obsahovali okrem splátky istiny a úroku vo výške 215 eur aj poplatok za poistenie úveru vo výške 13,24 eur, bol tak povinný celkovo zaplatiť 120 splátok po 228,24 eur, teda celkovo sumu 27.388,80 eur. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že ani pri vynásobení sumy 215 eur (ako spoločnej sumy splátky istiny a úroku - podľa nesporných skutkových tvrdení žalobcu v písomnom podaní doručenom na tunajší súd 9. 11. 2018), teda bez poplatku za poistenie vo výške 13,24 eur, sumou počtu splátok vo výške 120, by sa nedospelo k celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť uvedenej v zmluve (vo výške 26.042,45 eur), pretože 215 eur x 120 splátok predstavuje sumu 25.800 eur, teda aj v tomto chápaní by teda nebola celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve správne určená, a teda by nebolo možné konštatovať, že je splnená obligatórna obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu obsahovej obligatórnej obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) (t.j. správne) uvedenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ na základe zmluvy zaplatiť je treba považovať uvedený spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bezpoplatkový, a to od počiatku (od uzatvorenia zmluvy o úvere.) 29. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch však možno dospieť aj na základe preukázanej absencie obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale iba termín konečnej splatnosti úveru. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. f) pritom vyplýva, že sa vyžaduje uvedenie obidvoch údajov, teda nielen termínu konečnej splatnosti úveru, ale aj doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V opačnom prípade by to zákonodarca takto v tomto ustanovení výslovne a kumulatívne neformuloval, preto prípadný názor, že ide o formalistický výklad zákona vôbec neobstojí. 30. Zmluva o úvere takisto neobsahuje individuálne dojednanie o výške uplatňovaných poplatkov, pričom sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje žalobca, nepredstavuje zmluvné dojednanie o výške poplatkov. Sadzobník poplatkov je svojou povahou interným dokumentom žalobcu, ktorý nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody zmluvných strán, preto žalobca podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať takéto poplatky (aj keby nebola konštatovaná podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezpoplatkovosť daného spotrebiteľského úveru.) 31. Napriek konštatovaniu bezúročnosti uvedeného spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu IV.ÚS 476/2012 nemohol žalobca požadovať zmluvné úroky aj za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. 32. Zo záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru a to od počiatku podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že žalobca nemá nárok na žiadne v žalobe uplatnené zmluvné úroky a poplatky a preto súd vo vzťahu k všetkým uplatneným zmluvným úrokom a poplatkom žalobu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch zamietol. 33. Z uvedeného (žalobca nemá nárok na zmluvné úroky a poplatky, vrátane poplatkov na poistenie) vyplýva, že žalobca má nárok iba na riadne zosplatnenú (podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ) a uplatnenú istinu poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 15.000 eur zníženú o sumu doteraz celkovo žalovaným uhradenej sumy na úhradu záväzkov z tejto zmluvy vo výške 1.348,87 eur (bez ohľadu na to, na aké účely boli tieto sumy žalovanému určené, či žalobcom použité), teda na sumu 13.651,13 eur ako sumu poskytnutej a nevrátenej istiny úveru, a preto túto sumu istiny úveru súd podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch žalobcovi aj priznal. 34. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 36,04 eur a úroky z omeškania za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti do zaplatenia, avšak len z priznanej sumy (poskytnutej a nevrátenej istiny úveru) vo výške 13.651,13 eur, a len za obdobie od 3. 7. 2015 do zaplatenia, nakoľko výzva žalobcu na úhradu dlžnej sumy z 18. 6. 2015, ktorým žalobca žalovanému oznámil, že k 18. 6. 2015 vyhlasuje (celkovú) sumu dlžnú zo zmluvy o úvere za predčasne
splatnú, súčasne obsahovala výzvu pre žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy takt zosplatnenú sumu uhradil, pričom táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného preukázateľne najskôr 22. 6. 2015 (§ 45 ods. 1 OZ), a teda 10 dňová lehota, ktorá mala plynúť od doručenia tejto výzvy uplynula 2. 7. 2015, a teda podľa § 563 OZ bol nasledujúceho dňa - 3. 7. 2015 bol žalovaný prvýkrát v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd priznal nárok na úroky z omeškania len v sadzbe 5,05% ročne, pretože v čase vzniku omeškania 3. 7. 2015 predstavovala základná sadzba X. Z. F. 0,05% ročne, a teda podľa § 3 nariadenia bola výška zákonného úroku z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov 5,05 % ročne. Vo zvyšnej časti teda uplatnený nárok na úroky z omeškania súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia zamietol. 35. Súd povolil žalovanému plniť si uloženú platobnú povinnosť v splátkach, pričom presne určil ich výšku a podmienky splatnosti (§ 232 ods. 4 CSP). Dôvodom pre priznanie tejto výhody splátok žalovanému bola jednak okolnosť výšky platobnej povinnosti vo vzťahu k majetkovej situácii žalovaného, ktorého domácnosť má príjem vo výške 220 eur mesačne a výdavky vo výške 200 eur mesačne (ktoré skutkové tvrdenia žalovaného neboli žalobcom popreté a tým sa považujú podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné, keďže žalobca sa svojou dobrovoľnou neúčasťou na pojednávaní pripravil o možnosť popierať skutkové tvrdenia žalovaného), v konaní preukázaná snaha žalovaného o plnenie záväzku a okolnosť, že priznanie výhody splátok žalovanému by nebolo vzhľadom na majetkové pomery žalobcu príliš ťaživé, ako aj vzhľadom na súhlas žalovaného s povolením splátok vo výške 255 eur, čím by splácanie uplatnenej sumy bolo rozvrhnuté na dobu 10 rokov (žalobca pôvodne počítal s vyššou priznanou sumou.) 36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, tak že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,32%. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny vo výške 14.892,97 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal nárok iba na sumu istiny vo výške 13.651,13 eur s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný v rozsahu 91,66 %, a tým bol žalovaný úspešný v rozsahu 8,34%. Súd po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany sporu podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil a priznal tak žalobcovi ako úspešnejšej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,32% (91,66% - 8,34%.) Súčasne pritom podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.