Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-283-2018.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/283/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Y., proti žalovanej: pôvodne Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, sídlo: Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zastúpená URBÁNI&Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o neplatnosť právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. apríla 2018, č. k. 10C/33/2017-77, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.04.2018, č. k. 10C/33/2017-77 pri právnom posúdení podľa § 93 ods. 1, 2, § 95 ods. 1, § 61, § 62, § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) a § 18 ods. 1, 2 Obč. zák., návrh žalobcu na pribratie prokurátora do konania zamietol. Súd zároveň zastavil konanie.
2. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V danom prípade žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu proti subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu a preto súd priznal žalovanej voči žalobcovi náhradu týchto trov v rozsahu 100 %.
3. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný vstup prokurátora do konania, tak súd prvej inštancie v tejto časti podaný návrh ako nedôvodný zamietol, nemajúc za splnené podmienky pre tento vstup v zmysle § 93 ods. 1, 2 CSP.
4. Zastavenie konania vo veci odôvodnil súd tým, že žalobca za žalovanú označil spoločnosť pôvodne ako Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21. 851 001 Bratislava, COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, pričom lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že subjekt Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava bol vymazaný z obchodného registra dňa 02.03.2017 na základe rozhodnutia zriaďovateľa zo dňa 25.01.2017 o zrušení organizačnej služby BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky. Spoločnosť BANCO COFIDIS, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho 96 Lisabon, Portugalsko sa od 01.12.2016 cezhranične zlúčila so spoločnosťou COFIDIS so sídlom Parc de la Haute Borne,, avenule Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, ktorá prevádzkuje svoju činnosť na Slovensku prostredníctvom COFIDIS SA, pobočky zahraničnej banky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky bola ako
organizačná zložka spoločnosti BANCO COFIDIS, S.A. zrušená a preto je jednoznačné, že nemôže mať ani procesnú subjektivitu. Žalobca ďalej ako žalovaného označil spoločnosť COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, sídlo Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, avšak z obchodného registra bolo súdom zistené, že táto pobočka je v tomto registri zapísaná ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby. Samotná skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenska je zapísaná v obchodnom registri, ešte neznamená, že je nositeľom právnej subjektivity, resp. že má aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá hmotnoprávnu subjektivitu, tak potom nemôže mať ani procesnoprávnu subjektivitu. Procesnoprávna subjektivita je takou procesnou podmienkou konania, na ktorej splnenie prihliada súd, v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom jej nedostatok je taký nedostatok, ktorý nie je možné odstrániť. Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil, že subjekt COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky nemá ako organizačná zložka podniku zahraničnej osoby procesnú subjektivitu a preto konanie zastavil. Na takto zaujatom závere súdu nič nezmenila ani tá skutočnosť, že žalobca v rámci svojej repliky k vyjadreniu žalovanej uviedol, že za žalovanú označuje subjekt COFIDIS so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúca na území Slovenska prostredníctvom COFIDIS S.A. pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 11, Bratislava, IČO: 50 595 62/8, t. j. subjekt odlišný od pôvodnej žalovanej. Obsahom tohto podania žalobca zamenil subjekt vystupujúci na strane žalovanej, čo však súčasne platný CSP na rozdiel od predtým platného Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v jeho ust. § 92 ods. 4, ako zámena strán sporu, nepripúšťa. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie zámenu na strane žalovanej uplatnenej v rámci repliky žalobcu nepripustil. V danom prípade súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 62 CSP, nakoľko Banco Banif Mais S.A. pobočka zahraničnej banky, ako ani COFIDIS S.A. pobočka zahraničnej banky nemajú procesnú subjektivitu, čo je neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca žiadajúc, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Takisto požiadal aj o zrušenie jeho povinnosti na náhradu trov konania. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí aj právo a uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nedostatok v tomto smere je potrebné považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 12.05.2011 sp. zn. 8Sžo/122/2010. Vzhľadom na obsah čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zdieľa ten názor, že súd mu odňal právo a spravodlivý proces. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožnosť brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III. ÚS 7/08). Takisto poukázal aj na obsah čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a s týmto článkom spojené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie. V rozhodovaní prvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom išlo o arbitrárne rozhodnutie. Žalobca má právo na riadne odôvodnenie. K porušeniu práva na spravodlivý proces v prípade žalobcu došlo tým spôsobom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v tom rozsahu, ako sú určené Ústavou SR, resp. príslušným zákonom.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že predmetné odvolanie považuje za nedôvodné a neopodstatnené, v ktorom žalobca iba vo všeobecnosti poukazuje na údajné procesné pochybenia súdu, ktoré vôbec bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje. V zmysle aktuálne platnej právnej úpravy je nedostatok procesnej subjektivity takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd prvej inštancie správne konanie zastavil, nakoľko žalovaným označený subjekt (žalovaná) nemal hmotnoprávnu a ani procesné subjektivitu. Záverom navrhla napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že nárok žalovaného neuznáva v celom rozsahu a zároveň aj v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia žalovanej. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor a preto má právo na súdnu ochranu.
8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výrokov o zastavení a náhrade trov konanai procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. V danom prípade odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Žalobca svoje odvolanie voči predmetnému uzneseniu skoncipoval príliš všeobecne, vôbec nekonkretizujúc svoje odvolacie dôvody, ktoré by vyplývali z prejednávanej veci. Hlavný obsah svojho odvolania totiž venoval všeobecným inštitútom, tak ako sú zakotvené napr. v čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Odvolací súd kategoricky odmieta tvrdenie žalobcu v tom smere, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné, resp. nezrozumiteľné, pretože súd prvej inštancie veľmi podrobne (na jednej strane husto písaného textu) ozrejmil stranám sporu nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobcom označenej žalovanej, kvôli ktorému neodstrániteľnému nedostatku procesnej podmienky konania muselo byť konanie zastavené. Súd prvej inštancie takisto správne uviedol, že žalobca nemohol konvalidovať nedostatok pôvodne podanej žaloby v tom smere, že namiesto žalovanej, ktorá nevykazovala dostatok procesnej subjektivity tak, ako bola špecifikovaná v rámci podanej žaloby, sa snažil v rámci svojej repliky k vyjadreniu žalovanej za žalovanú už označiť taký subjekt, ktorý sa vyznačoval dostatkom procesnej subjektivity. Žalobca bol v tejto súvislosti upovedomený o tom, že súčasne platný CSP na rozdiel od predtým platného OSP zámenu účastníka v zmysle § 92 ods. 4 vtedy platného OSP nepripúšťa. Zjednodušene povedané, ak žalovaný subjekt označený žalobcom, ako žalovaná pred podaním žaloby na súde prvej inštancie nespĺňal dostatok procesnej subjektivity, čo bol aj daný prípad, tak tento neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, už nie je možné po začatí konania odstrániť, ale iba konanie zastaviť, ako správne urobil v tejto veci súd prvej inštancie.
11. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP s tým, že úspešnej žalovanej v tomto konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).