Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-65-2018.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Subarea
18CoE/65/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej , v právnej veci oprávneného: K.. C. N., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. X, XXX XX F., práv. zast. JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou so sídlom Hečkova 18, 831 51 Bratislava, proti povinnej: IW.. H. S., W.. XX.XX.XXXX, F. T. X, XXX XX F., práv. zast. JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom 29. Augusta 5, 811 08 Bratislava, o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa: H. S., W.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Em/4/2017-59 zo dňa 27.10.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Em/4/2017-59 zo dňa 27.10.2017 z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia“ alebo „vykonávací súd“) postupom vyplývajúcim z § 389 ods. 1 zák. NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) odložil výkon I. výroku exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/465/2015-150 zo dňa 29.05.2017, v časti upravujúcej styk otca s maloletým H. S., W. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletým H. každý párny kalendárny týždeň, vždy v sobotu v čase od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Výkon rozhodnutia v označenej časti exekučného titulu odložil do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 24C/465/2015, v ktorom sa rozhoduje o úprave styku otca s dieťaťom.
1.1. V odôvodnení uznesenia uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav mal. dieťaťa, ktorému bola diagnostikovaná pervazívna vývojová porucha - detský autizmus, vzhliadol čiastočne dôvodným návrh matky na odklad výkonu označeného rozhodnutia v časti predbežne určeného styku otca s dieťaťom, bez prítomnosti matky, nepretržite počas víkendov v párnych týždňoch. Poukázal na to, že záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, berúc do úvahy jeho vek, zdravotný stav, denný režim, dochádzku do školy a tiež rešpektujúc názor dieťaťa. Pojem záujem dieťaťa nemožno zamieňať s individuálnymi záujmami rodičov alebo z ich individuálnymi predstavami o starostlivosti dieťaťa. Súd mal za to, že čiastočný odklad výkonu rozhodnutia, ktorý je časovo ohraničený nie je pre otca neprimeraným zásahom do jeho rodičovských práv najmä, ak súd berie do úvahy zdravotný stav maloletého, ktorý má prednosť pred právami otca a alternatívy stretnutí ponúkané matkou. Neodkladný výkon exekučného titulu v celom rozsahu by podľa názoru prvoinštančného súdu mohol znamenať hrubý zásah do života maloletého dieťaťa. Za daných okolností stretávanie sa otca s maloletým bez prítomnosti matky a prespávanie v neznámom prostredí nie je v záujme dieťaťa a môže spôsobiť zásah do jeho života a zdravotného stavu.
2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený (otec mal. dieťaťa) domáhajúc sa jeho zrušenia z odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP, ktorým je nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. V odvolacej argumentácii uviedol, že súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia si bez ďalšieho osvojil tvrdenia matky, nesprávne vyhodnotil správy vypracované na základe pozorovaní detského psychiatra a psychológa, ktoré vychádzajú len z informácii poskytnutých lekárom matkou (povinnou). Poukázal na to, že v konaní 24C/465/2015 súd (pri rozhodovaní o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia) už vyslovil, že v oboch vyšetreniach (správach) absentuje záver ako dieťa reaguje na otca, ktorý o vyšetreniach dieťaťa nebol informovaný a nemal možnosť sa ich zúčastniť, pričom ani z jednej správy nevyplýva strach alebo obavy dieťaťa z otca. Otec patrí do okruhu osôb blízkych dieťaťu a pre zdravý vývin dieťaťa je potrebné väzbu a kontakt s otcom udržiavať. Ďalej argumentoval tým, že psychologička Y., ktorú otec navštívil za prítomnosti matky dieťaťa uviedla, že v správe vychádzala len z údajov matky, povinnú vyzvala rešpektovať neodkladné opatrenie a uviedla, že pre dieťa môže byť prospešné ak pozná aj iných ľudí. Za dôkaz preukazujúci tieto tvrdenia označil a pripojil CD záznam (zal. prílohovej obálke na č.l. 82 spisu). Odvolateľ uviedol, že matka od doby nariadenia neodkladného opatrenia otcovi kontakt s dieťaťom počas víkendov neumožňuje. Súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia vychádzal len zo skutočnosti, že dieťa má diagnostikovaný autizmus a prijal záver, že nie je vhodné aby prespávalo u otca, v neznámom prostredí bez toho, aby mal túto skutočnosť preukázanú. Stresujúcim potom pre dieťa môže byť aj prespávanie a týždenné cestovanie k starej matke (z matkinej strany), ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti. Otec denný režim dieťaťa akceptuje a počas víkendov ho bude dodržiavať. Dieťa má u otca svoju posteľ, hračky a oblečenie, viackrát už u neho bolo a prostredie pozná. Rovnako pozná aj starú matku (z otcovej strany), ktorá sa stretnutí zúčastňuje a ako uvádza aj povinná dieťa ju volá „baba“. Čiastočný odklad výkonu rozhodnutia je vážnym zásahom do práv otca, keďže otec sa s dieťaťom môže stretávať len 1 x za štrnásť dní na 3 hodiny, pričom aj toto matka spochybňuje a trvá na svojej prítomnosti na stretnutiach. Podľa odvolateľa je napadnuté rozhodnutie súčasne aj zásahom do práv dieťaťa, ktoré má právo stretávať sa s oboma rodičmi. Podľa odvolateľa súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia doručil povinnej na vyjadrenie návrh na výkon rozhodnutia, pričom oprávnenému už následne na vyjadrenie nedoručil vyjadrenie povinnej k tomuto návrhu, čím porušil práva oprávneného a povinnej umožnil podať návrh na odklad výkonu rozhodnutia. V odvolacej argumentácii zároveň namietal, že vykonávací súd nerozhodol o návrhu otca na výkon neodkladného opatrenia, t. j. výkon rozhodnutia nenariadil ani návrh oprávneného nezamietol, hoci povinnú vyzval na dobrovoľné plnenie výzvou z 3.10.2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinná v písomnom vyjadrení navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že diagnóza dieťaťa - autizmus, nebola v exekučnom titule (neodkladnom opatrení) zohľadnená. Predložené správy lekárov z rôznych časových období túto diagnózu ako aj s ňou súvisiace odporúčania potvrdzujú. Reč dieťaťa je na úrovni ročného dieťaťa a jeho stav si vyžaduje špecifický prístup. Matka si tieto informácie nevymyslela a lekárom poskytla informácie len o tom, ako sa H. správa a aké má prejavy. Pri spracovaní výsledkov diagnostiky lekárov žiadnym spôsobom neovplyvňovala a takéto tvrdenia otca odmieta. Otec neustále smeruje pozornosť na svoju osobu, hoci je potrebné upriamiť pozornosť na záujmy a potreby dieťaťa. Pokiaľ sa otec rozhodne zúčastniť sa vyšetrení, matka mu v tom nebráni, ale otec sa nespráva racionálne, nerieši zdravotný stav svojho dieťaťa, zo stretnutí si robí záznamy na mobil, vyhotovuje zvukovo - obrazové záznamy bez súhlasu matky a iných dotknutých osôb, preto matka žiada, aby súd pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu oprávneným predložené CD nosiče nevzal do úvahy. Matka pri podaní návrhu na odklad výkonu rozhodnutia konala v najlepšom záujme mal. dieťaťa, nakoľko neodkladné opatrenie v rozsahu v akom bolo vydané je v rozpore s odporúčaniami a závermi lekárov. Podkladom na podanie návrhu na odklad výkonu rozhodnutia nebola len správa MUDr. E. V. ale aj ďalšie správy (pozn. súdu - správy citované na čl. 4 ods. 3 vyjadrenia matky). Správy Y.. V. z 08.12.2017 a 16.11.2017, na ktoré poukazuje oprávnený nie sú výsledkom vyšetrenia dieťaťa ani výsledkom kontroly jeho stavu, ale týkajú sa len stretnutia s lekárkou bez prítomnosti dieťaťa. Matka sa nestotožnila ani s vyjadreniami otca o stresujúcom cestovaní a prespávaní u starej matky z matkinej strany. Poukázala na to, že dieťa starú matku pozná, nakoľko u nej vždy za prítomnosti matky trávi čas od malička vrátane prespávania, o čom má otec vedomosť. Toto prostredie dieťa považuje za svoj druhý domov, na rozdiel od prostredia - domácnosti otca a starej matky z otcovej strany, ktoré dieťa z ďaleka nepozná tak dôverne. Odmietla tvrdenia oprávneného, že má záujem na tom, aby sa otec s dieťaťom nestretával. Prvoradým záujmom matky je zabezpečiť prospievanie dieťaťa. Ak by mala istotu, že otec je pripravený reagovať na všetky výkyvy dieťaťa, jeho nálady, komunikovať s ním a najmä istotu, že H. je pripravený stráviť s otcom dlhší čas bez toho, aby sa to negatívne odrazilo na jeho zdravotnom stave, nemala by s prespávaním dieťaťa u otca problém. Túto istotu však za daných okolností nemá. Otec ju svojim správaním žiaľ presvedčil o opaku. Nie je ochotný prijať vedenie dieťaťa matkou, odmieta jej poskytnúť informácie o tom ako dieťa vedie on, neprijíma režim dieťaťa vytvorený matkou, s ktorou dieťa vyrastá od malička a nedodržiava ho napriek tomu, že s ním bol oboznámený. Otec nepredložil žiadny dôkaz o tom, že prespávanie dieťaťa u neho v neprítomnosti matky je v záujme H.. Naopak existujú o tom dôvodné pochybnosti a nie je možné pripustiť, aby došlo k ohrozeniu života, zdravia alebo priaznivého vývoja dieťaťa. H. nie je možné vystaviť ohrozeniu len z dôvodu, aby sa vyhovelo otcom sledovanému cieľu, aby dieťa u neho cez víkend prespávalo. Poukázala na to, že otec odmietol ponuku matky stretnúť sa s dieťaťom v jej prítomnosti, aby porozumel zvukom a posunkom, ktoré H. používa pri komunikácii. Uviedol, že ak matka chce prispieť k otcovej vedomosti o jednotlivých zvukoch a posunkoch H. má ich nahrať na svoj mobilný telefón a poslať otcovi e-mailom. Otec návyky dieťaťa nepozná - viď mail zo 4.1.2018 k poobedňajšiemu spánku. Na návšteve u psychiatričky sa vyjadril, že dieťa bude vychovávať podľa seba a pristupovať k nemu ako k zdravému dieťaťu, čo je v prípade autistických detí neprípustné. Otec sa nepodieľa ani na výdavkoch na špecializované odborné predškolské zariadenie Dialóg, s. r. o., neuvedomuje si, že spolupráca s matkou je v záujme mal. H. nevyhnutná. Matka poukázala na to, že výkonom rozhodnutia v časti, v ktorej nedošlo k jeho odkladu, má otec zabezpečený styk s dieťaťom v rozsahu aký je možné akceptovať.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 65 CMP), bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP (použiteľného cez § 2 ods. 1 CMP), oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je potrebné zrušiť pre procesnú vadu majúcu zásadný vplyv na správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, na ktorú je odvolací súd povinný prihliadnuť aj bez návrhu.
5. Podľa § 376 ods. 1 zákona NR SR č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „MSP“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
6. Podľa § 376 ods. 2 CMP, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
7. Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 377 ods. 2 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
9. Podľa § 378 CMP upravujúceho postup súdu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
10. Podľa § 379 ods. 1,2 CMP, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.
11. Podľa § 389 ods. 1 CMP, súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.
12. Z obsahu spisu má súd preukázané, že podaním doručeným súdu dňa 30.6.2017 sa otec mal. dieťaťa (oprávnený) domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia - neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 24C/465/2015-150 zo dňa 29.5.2017, ktorým bol dočasne upravený styk otca s dieťaťom tak, že otcovi súd umožňuje predbežne sa stretávať s mal. H. S., W. XX.X.XXXX, a to každý párny týždeň vždy v sobotu v čase od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., a každý nepárny týždeň vždy v štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska maloletého v určený deň a hodinu a v určený deň a hodinu otec matke maloletého vráti na tom istom mieste, a to do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 24C/465/2015, v ktorom sa rozhoduje o úprave styku otca s dieťaťom.
13. Návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia bol konajúcemu prvoinštančnému súdu doručený osobne dňa 30.6.2017, t. j. v posledný deň účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa pre súdy v ich rozhodovacej činnosti stal záväzným a v ďalšom procesnom postupe priamo aplikovateľným procesným predpisom.
14. Podľa § 395 ods. 1, 2 prechodných ustanovení CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Podľa § 396 CMP, začatými konaniami, na ktoré sa podľa intertemporálnych ustanovení vzťahujú doterajšie právne predpisy (t.j. konaniami začatými pred účinnosťou CMP, na ktoré sa aj po 1.7.2017, naďalej aplikuje OSP) zákon taxatívne definoval A) konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CMP, B) rozvrh práce vydaný podľa doterajších predpisov predsedom krajského súdu na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky, podľa ktorého sú poverovaní notári úkonmi v konaní o dedičstve, sa použije do 31. decembra 2016, C) konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CMP a D) konania o umorenie listín začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CMP.
16. Konania o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých detí do taxatívne vymedzenej množiny konaní podľa § 396 CMP zahrnuté neboli, z čoho vyplýva, že s účinnosťou od 1.7.2017 bol súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia povinný v ďalej procesne konať a zachovať procesný postup vyžadovaný ustanoveniami § 370 až 390 Civilného mimosporového poriadku.
17. Na rozdiel od úpravy Občianskeho súdneho poriadku, ktorá v § 272 ods. 3 OSP vyžadovala, aby súd pred nariadením výkonu rozhodnutia vyzval povinnú osobu na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom, procesná situácia nastolená CMP tento postup súdu zásadným spôsobom mení tak, že súd konajúci o nariadení výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, je po doručení návrhu oprávnenej osoby podľa § 376 CMP povinný najskôr rozhodnúť uznesením o nariadení výkonu rozhodnutia, pričom konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
18. Odvolací súd uvádza, že zákonná konštrukcia výkonu rozhodnutia nastolená Civilným mimosporovým poriadkom nedáva vykonávaciemu súdu možnosť iného postupu a neumožňuje mu pred nariadením výkonu rozhodnutia (voči ktorému je za podmienok § 377 ods. 2 CMP prípustné odvolanie) vyzvať povinnú osobu na splnenie povinnosti z exekučného titulu.
19. Prieskum vykonávacieho súdu sa v štádiu vydania uznesenia o začatí výkonu rozhodnutia, ktorým začína výkon rozhodnutia obmedzuje len na formálny prieskum podmienok uvedených v 376 ods. 1 CMP ( t.j. na zistenie či povinný dobrovoľne neplní exekučný titul).
20. Nariadením výkonu rozhodnutia nemusí priamo a bezprostredne dochádzať k realizácii - t.j. k uskutočneniu, výkonu rozhodnutia. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia podlieha ďalším procedurálnym postupom nasledujúcim po (resp. pri) nariadení výkonu, počas ktorých existuje priestor na skúmanie správania sa povinnej osoby, vhodnosti prijatia iných opatrení (ich podmienkou je ich účelnosť), ale i súlad nariadeného výkonu rozhodnutia so záujmom maloletého dieťaťa. K týmto úkonom patrí aj výzva povinnej osobe na dobrovoľné splnenie povinnosti. Až v prípade neúspechu tejto výzvy (resp. iných vykonávacím súdom nariadených opatrení) môže súd pristúpiť k samotnému reálnemu výkonu rozhodnutia. Tento striktný procesný postup súdu vyplýva nielen z chronologickej postupnosti právnej úpravy jednotlivých ustanovení výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ale aj z výslovnej dikcie (t.j. slovného znenia) § 384 ods. 3, veta prvá CMP, v zmysle ktorej výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané.
21. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a procesného postupu prvoinštančného súdu, prechádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia zistil, že uvedený zákonom stanovený procesný postup zachovaný nebol.
22. Odvolací súd má obsahom spisu bez pochybností preukázané, že súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia a uznesenie o nariadení výkonu navrhovaného exekučného titulu nevydal.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že vykonávací súd po doručení návrhu oprávnenej osoby, uznesením č. k. 1Em/4/2017-14 mal. dieťaťu síce v konaní správne ustanovil kolízneho opatrovníka, avšak následne, výzvou vyššieho súdneho úradníka z 3.10.2017 (č. l. 32) bez ďalšieho priamo vyzval povinnú osobu na rešpektovanie exekučného titulu - neodkladného opatrenia a jeho dobrovoľné plnenie a na oznámenie dôvodov jeho neplnenia, s poučením o následkoch marenia výkonu exekučného titulu. Vykonávací súd tak bez vydania uznesenia nevyhnutého na začatie výkonu rozhodnutia realizoval úkony smerujúce k vykonaniu rozhodnutia, čo je v rozpore s ust. § 376 CMP.
24. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.
25. Bez povšimnutia preto nemožno ponechať ani fakt, že vykonávací súd v celom doterajšom procesnom postupe opomenul a nekonal s ustanoveným kolíznym opatrovníkom dieťaťa, ktorému na vyjadrenie nedoručil návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, ani návrh povinnej (matky) na odklad výkonu rozhodnutia, či následné podania oprávneného a povinnej týkajúce sa tohto návrhu. Kolíznemu opatrovníkovi rovnako nebolo doručené ani odvolanie oprávneného voči uzneseniu o čiastočnému povoleniu odkladu výkonu exekučného titulu a vyjadrenia povinnej a oprávneného produkované v odvolacom konaní do času predloženia spisu odvolaciemu súdu.
26. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
27. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
28. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
29. Podľa § 389 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
30. S poukazom na cit. ust. zákona a svoju vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie trpí takou zásadnou vadou procesného postupu (t.j. samotného priebehu konania), na ktorú je odvolací súd povinný prihliadať aj úradnej moci, a pre ktorú je potrebné rozhodnutie zrušiť. Túto vadu procesného postupu však zároveň v odvolaní namietal aj oprávnený.
31. Odvolací súd poukazuje na to, že bez predchádzajúceho nariadenia výkonu rozhodnutia nemožno odložiť jeho výkon (platí tu zásada, že ak sa výkon rozhodnutia zákonom predpísaným spôsobom nezačal - k čomu dochádza až vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, potom výkon, ktorý ešte nezačal nemožno ani odložiť). Odvolací súd preto v zmysle § 67 CMP v spojení s § napadnuté uznesenie zrušil z procesných dôvodov bez jeho vecného prieskumu (t.j. bez skúmania kvality jeho obsahu, právneho záveru a presvedčivosti podstatných úvah súdu ktoré k vydaniu rozhodnutia viedli).
32. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude tieto procesné nedostatky odstrániť vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia postupom podľa § 376 CMP a po právoplatnosti tohto uznesenia o návrhu povinnej na odklad vykonateľnosti exekučného titulu opätovne rozhodnúť. Vykonávací súd ďalej doručí kolíznemu opatrovníkovi podania produkované oprávneným a povinnou (tie z nich ktoré vzájomne doručoval aj oprávnenému a povinnej) a umožní mu vyjadriť sa k nim.
33. Odvolací súd zároveň bez toho, aby sa dotkol vecnej stránky napadnutého uznesenia a túto hodnotil alebo preskúmaval, dopĺňa, že vzhľadom na obsah spisu nemôže prehliadnuť zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že vzájomný vzťah rodičov je veľmi napätý a dlhodobo negatívny. Tento vzťah je v sfére verbálnej ako aj emočnej prenášaný na maloleté dieťa, ktoré je v čase určenom pre styk otca s ním vystavené vzájomným slovným atakom rodičov.
34. Rodičia doposiaľ nenašli ochotu prekonať vzájomnú animozitu a vytvoriť pre dieťa pokojné prostredie a priestor na vzájomný, ako aj na individuálny kontakt otca so synom, hoci vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa je takéto prostredie pre dieťa nevyhnuté. Uprednostňovaním osobných konfliktov a citových zranení pred záujmom dieťaťa vytvárajú atmosféru a situácie, ktoré dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav (diagnózu detský autizmus) a útly vek nezvláda, znamenajú preň pravidelnú a ťažko spracovateľnú záťaž (emočné vypätie pri preberaní dieťaťa otcom), čo priamo ovplyvňuje jeho diagnózu, vývoj zdravotného stavu ako aj možnosť liečby a stabilizácie prognózy vývoja diagnostikovanej poruchy.
35. Odvolací súd má z poznatkov získaných z jeho rozhodovacej praxe vedomosť o tom, že deti trpiace syndrómom autizmu v závislosti na stupni (závažnosti) zdravotného postihu žijú vo vlastnom svete, len ťažko nadväzujú kontakty s okolím vrátane najbližších osôb a ich emočné prežívanie veľmi citlivo a výrazne reaguje na akékoľvek vybočenie zo zaužívaných praktík. Odvolací súd dáva do pozornosti - vychádzajúc z odbornej literatúry a poznatkov získaných z rozhodovacej praxe, že diagnóza autizmus má povahu ťažkej psychickej poruchy, kde aj pri minimálnych zmenách dieťaťom zaužívaných praktík alebo pri vyvolaní pre dieťa stresových situácii hrozí výrazné zhoršenie zdravotného stavu. Vzhľadom od závažnosti diagnostikovanej poruchy už pri minimálnej zmene pokojného stavu môže dôjsť k regresu psychického stavu dieťaťa a následne k zhoršeniu autistických prejavov. Vzhľadom na vek, neschopnosť komunikácie (podľa lekárskych správ vie dieťa povedať asi 8 slov) a minimálny kontakt dieťaťa s otcom (v dôsledku nepriaznivých vzťahov medzi rodičmi) je otázna miera schopnosti dieťaťa klasicky (t.j. primerane veku zdravého dieťaťa) vnímať a prežívať kontakt s otcom a citovú náklonnosť k nemu ako aj možnosť pozitívnej zmeny v prípade styku bez prítomnosti matky.
36. Za účelom dosiahnutia schopnosti oboch rodičov spolupracovať a vzájomne komunikovať v prospech dieťaťa odvolací súd preto považuje za potrebné, aby vykonávací súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia v zmysle § 381 CMP, uložil otcovi a matke (oprávnenému a povinnej) povinnosť účasti u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Účelom mediácie je eliminácia vzájomného obviňovania sa a boja rodičov, tak aby otec v záujme dieťaťa bol ochotný rešpektovať režim zavedený matkou, s ktorou dieťa od narodenia žije, prijať priamu pomoc matky ohľadne osobitých potrieb a prístupu k dieťaťu vyplývajúcich z jeho zdravotného stavu a spočiatku neodmietal prítomnosť alebo aspoň občasnú prítomnosť matky na stretnutiach s dieťaťom, ako aj podieľať sa na uspokojovaní jeho zvýšených životných potrieb. Účelom nariadenia účasti rodičov u mediátora je zároveň dosiahnuť zmenu odmietavého zmena postoja matky k schopnosti a pripravenosti otca starať sa o dieťa, zachovať jeho zaužívaný režim a vytvoriť dieťaťu v čase stretnutí s ním pokojné a harmonické prostredie. V prípade naplnenia tohto účelu obaja rodičia prispejú k výraznej eliminácii emočného stresu ich vekom útleho dieťaťa a prežívanie negatívnych emócii priamo vplývajúcich na jeho zdravotný stav.
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 52 CMP, kedy ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie avšak v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a ustanovenie § 391 CMP predpokladá, že o náhrade trov konania rozhoduje súd až v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje, čo nie je tento prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).