Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-49-2018.pdf
PDF · 76.89 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej: P. Q., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S. XXX/X, Žarnovica, v konaní o zaplatenie 977,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 960,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 18.09.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 977,39 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 18.09.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že so žalovanou ako dlžníkom uzavrel dňa 11.05.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 600,- Eur za úrok vo výške 36,80 % z istiny, t. j. 220,80 Eur, pričom celkovú sumu 820,80 Eur mala žalovaná splatiť v 12 mesačných splátkach, no neuhradila nič. Pretože nesplácala podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení jej listom zo dňa 18.09.2016 oznámil predčasnú splatnosť úveru. Toho istého dňa 11.05.2016 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom aj druhú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver v sume 156,59 Eur. Predmetom financovania bolo úhrada kúpnej ceny z kúpnej zmluvy č. 0971 uzavretej medzi žalovanou a predávajúcim. Ani na tento úver žalovaná nič neuhradila, preto aj tento úver žalobca zosplatnil rovnakým spôsobom ako prvý úver.
2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 23.10.2018, no k veci sa nijak nevyjadrila, žiadne tvrdenia žalobcu teda nespochybnila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov a ním uvádzaných tvrdení, ktoré žalovaná nijak nespochybnila mal súd za preukázané uzavretie oboch zmlúv, ktoré mali charakter zmlúv o spotrebiteľských úveroch, čo vyplýva už z ich samotného označenia. Na základe prvej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 600,- Eur s úrokom 36,80 % ročne, čo je celkovo suma 820,80 Eur a
z tejto žalovaná nevrátila nič. Na základe druhej zmluvy však bol žalovanej poskytnutý len úver v sume 140,- Eur (suma 156,69 Eur uvádzaná žalobcom bola sumou, ktorú mala žalovaná celkovo vrátiť a nie suma úveru).
5. Z charakteru oboch zmlúv z hľadiska formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia účastníkov niet pochýb, že sa jednalo o zmluvy spotrebiteľské (čo koniec koncov vyplýva aj z ich samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 stanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal pri uzavretí zmlúv postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2 písm. d) cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
6. Prvá zmluva má písomnú formu a obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktorú právnu úpravu je potrebné vykladať v nadväznosti na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU a Najvyššieho súdu SR. Zmluva teda obsahuje všetky náležitosti umožňujúce žalovanej posúdiť rozsah svojho záväzku, t.j. najmä výšku úveru, úrokovú mieru, výšku splátok a ich splatnosť, celkovú sumu, ktorú je potrebné vrátiť, konečnú splatnosť, RPMN a priemernú RPMN. Nakoľko si žalovaná svoju povinnosť z tejto zmluvy nesplnila (neuhradila ani jednu splátku), je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 820,80 Eur. Pokiaľ ide o druhú zmluvu, žalobca v žalobe uviedol, že požaduje len rozdiel medzi poskytnutou sumou bez úroku a poplatkov a žalovanou uhradenou sumu, čo však v danom prípade predstavuje len sumu 140,- Eur. Preto aj v tomto rozsahu súd žalobe vyhovel, keďže na základe tejto druhej zmluvy žalobca požadoval vrátiť len istinu poskytnutého úveru. Ohľadne sumy 16,59 Eur tak súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovanej so splatením úverov v súlade s čl. III bod 1 zmlúv po predchádzajúcom písomnom upozornení zosplatnil úvery, čo nebolo namietané, preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 960,80 Eur (820,80 Eur + 140,- Eur) od 18.09.2016, keď k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,00 % ročne.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 977,39 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 960,80 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 98 %. Zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 2 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 96 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.