Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/223/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú H. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko P. F. E., Ul. X. mája XXXX/A XXX (v čase vyhlásenia rozsudku už plnoletú), občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko P. F. E. (na čas do dosiahnutia plnoletosti), od nadobudnutia plnoletosti právne zastúpenú Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Národná č. 10, IČO: 47 240 997, dieťa matky O.. D. E., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko F. E., Ul. X. E. XXXX/A XXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenú Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Národná č. 10, IČO: 47 240 997 a otca O.. R. E., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko P. A. č. XXX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Michalom Miškovičom - advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palisády č. 32, IČO: 47 255 846, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 30. 11. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca O.. R. E., nar. XX. X. XXXX, zo dňa 3. 10. 2016, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 7. 10. 2016, na zníženie výživného pre maloletú H. E., nar. XX. XX. XXXX (v čase vyhlásenia rozsudku už plnoletú),

z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 3. 10. 2016, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 7. 10. 2016, sa navrhovateľ - otec domáhal, aby súd znížil výživné pre maloletú H. E., zo sumy 350 EUR na sumu 150 EUR mesačne, od podania návrhu.

2. Otec dieťaťa návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 9. 2011, sp. zn. 34 C 169/2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej H. E. sumou 350 EUR mesačne. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z jeho príjmu starostu obce, ktorý predstavoval sumu 2 267, 24 EUR. Od 15. 12. 2014 už funkciu starostu nevykonáva. Je konateľom obchodnej spoločnosti J., s.r.o. a G., s.r.o., so sídlom v P. A., avšak z podnikania nemá zisky. Stará sa o ťažko zdravotne postihnutého otca a za opatrovanie poberá príspevok 23, 16 EUR mesačne. Náklady na bývanie predstavuje sumu 210 EUR, telefón, internet a televízia 85 EUR mesačne. Časť nákladov s dcérou znáša aj on, keď ho dcéra navštevuje. Navrhol z dôvodu zmeny pomerov znížiť výživné na sumu 150 EUR mesačne, od podania návrhu.

3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 23. 2. 2017, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 29. 3. 2017. Návrh otca navrhla zamietnuť. Poukázala na to, že otec nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodnila zníženie výživného pre maloleté dieťa. Pokiaľ bol otec starostom otca, jeho pôsobenie v obchodných firmách nebolo aktívne, teraz má príjem ako konateľ týchto spoločností. Otec je vysokoškolsky vzdelaný, má bohaté pracovné skúsenosti. Má len jednu vyživovaciu povinnosť. Je výlučným vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva a viacerých nehnuteľností, z ktorých má príjem. Maloleté dieťa nastúpilo na strednú školu, zvýšili sa jeho životné náklady.

4. Právny zástupca otca na pojednávaní navrhol znížiť výživné pre dieťa na sumu 200 EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku.

5. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že v konaní o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva bolo určené výživné pre maloletú H. na sumu 350 EUR mesačne.

V septembri 2011 boli jeho osobné pomery nasledovné: zastával funkciu starostu Obce P. A. až do decembra 2014. Jeho príjem ako starostu bol v čistom asi 1150 EUR. Popri tom ešte podnikal prostredníctvom obchodnej spoločnosti S., s.r.o. Tam bol iba spoločník. Konateľom bol jeho otec. Príjem z podnikania mal vtedy asi 300 EUR mesačne. Vo firme J., s.r.o. bol konateľom- išlo o obecnú spoločnosť. Vtedy bol jeho príjem z podnikania v tejto firme 400 - 500 EUR. Takže v 9/2011 bol jeho príjem asi 2000 EUR netto. Príjem starostu mal do decembra 2014 a príjem z firmy J. s.r.o. taktiež do decembra 2014. Z firmy S., s.r.o.. mal príjem asi 300 EUR v čistom do augusta 2014, pretože spoločnosť upadla do konkurzu. V 9/2011 iný príjem nemal.

Nemá zníženú pracovnú schopnosť ani priznanú invaliditu. Má dve vysoké školy stavebnú a ekonomickú a prax v stavebníctve od roku 1992, aj v ekonomike a pracoval vo verejnej správe.

V čase rozvodu manželstva mali s bývalou manželkou rodinný dom v BSM. BSM si vysporiadali tak, že vlastníkom rodinného domu aj s pozemkami sa stal on, ako výlučný vlastník a zaviazal sa, že bývalej manželke vyplatí sumu 60 000 EUR. Sumu 60 000 EUR ešte bývalej manželke nevyplatil. Iný majetok v BSM nemali. V tomto rodinnom dome býva aj so synom, pochádzajúcim z bývalého manželstva. Syn má v súčasnosti 28 rokov. V decembri 2017 začal syn pracovať ako robotník v pracovnom pomere. Mal by zarobiť okolo 500 EUR v čistom. Dovtedy robil vo výčape v penzióne na dohodu. Takto robil asi dva roky. Syn mu na bývanie neprispieva, ani to od neho nežiada. Do 3. 10. 2017 býval v dome ešte jeho otec, ktorý zomrel 3.10.2017.

Od marca 2015 začal oparovať chorého otca. Má síce súrodencov, ale rozhodol sa, že bude opatrovať chorého otca. O opatrovateľku nežiadal. V roku 2014 - 2013 otec opatrovateľku mal. Aj keď sa mu príjem v dôsledku opatrovania otca znížil, v prvom rade sa pozeral na rodiča. Na výživné pre dieťa sú dvaja rodičia. Od januára 2015 až do marca 2015 nebom evidovaný na úrade práce - bol práceneschopný. Otca opatroval až do 3.10.2017. Poberal opatrovateľský príspevok vo výške 30 EUR do augusta 2017 a od septembra 2017 100 EUR mesačne. Nemohol zarobiť viac ako je dvojnásobok životného minima, pretože by nemal nárok na príspevok na opatrovanie otca. Každý mesiac musel predkladať čestné vyhlásenie úradu práce, že nemá vyšší príjem ako dvojnásobok životného minima. Oficiálne nikde nepracoval. V tomto období pomáhal firmám v rámci inžinieringu, určoval rozpočty, na základe ústnych dohôd. Takto si privyrobil mesačne 50 - 100 EUR. Iný príjem v tomto období nemal. V novembri 2017 predal motorové vozidlo značky M. E., rok výroby 2005 za sumu 2500 EUR. Väčšiu polovicu z tejto sumy dal na výživné pre dcéru a zo zvyšnej časti si vyplatil svoje dlhy. Požičiaval si za celé obdobie od 1/2017 do 11/2017, a to od kamarátov, od sestry a tak, celkovo asi 2 000 EUR, na základe ústnych dohôd. Mesačne si požičal asi 500 EUR. V novembri 2017 začal vracať tieto peniaze, takto vrátil asi 600 EUR.

Na otázku sudcu, aby vysvetlil rozpor, keď si za jedenásť mesiacov požičal cca 5 500 EUR (každý mesiac po cca 500 EUR), pričom hovoril o dlhu iba 2000 EUR, otec uviedol, že z predaja auta vrátil 500 EUR. Ďalšie skutočnosti k tomuto rozporu neuviedol.

Od novembra 2017 je konateľom aj spoločníkom vo firme J., s.r.o. so sídlom v P. A.. Túto firmu založili so synom asi v roku 2010. Venuje sa stavebnej činnosti. Z firmy S., s.r.o. nemá žiadny príjem už od augusta 2014, je v konkurze Vo firme J. nie je zamestnancom. Táto firma vykonáva činnosť pre inú firmu od novembra 2017 - fakturuje inej firme inžiniersku činnosť. Tieto finančné prostriedky idú do pokladne a on si z pokladne vyberie priemerne mesačne 700 EUR. Toto kvalifikuje ako odmenu pre konateľa. Takže od novembra 2017 má teda ako odmenu pre konateľa firmy 700 EUR pre vlastnú potrebu. Iný príjem nemá.

K svojim osobným výdavkom otec uviedol nasledovné skutočnosti: od roku 2017 vynakladá za bývanie asi 370 EUR, na stravu 200 EUR, oblečenie 70 - 80 EUR, hygienické a iné základné potreby 30 - 40 EUR, mobil 50 EUR, Wifi - televízor 30 EUR, pokiaľ mal auto, platil zákonnú poistku na auto 30 EUR, na pohonné hmoty mesačne vynaložil 100 EUR, platí si osobnú poistku 25 EUR mesačne. Iné pravidelné výdavky nemá. Od roku 2017 ešte platí 350 EUR pre H..

Na otázku sudcu, z čoho hradí všetky výdavky, ktoré sú podstatne vyššie ako jeho príjmy otec uviedol, že robil aj fušky ale bližšie sa k tejto okolnosti nevyjadril. Možno jeden mesiac mal väčší príjem, niekedy dostal za inžiniering 100 EUR, niekedy 50 EUR. Rôzne sa to snažil to vykrývať. To je ťažko hovoriť. Nestačil by ani celý dôchodok otca. „Neviem to teraz povedať z miesta“.

Na otázku sudcu, čo otcovi bráni zamestnať sa napríklad v pracovnom pomere, otec uviedol, že doteraz vyvíjal úsilie, bojoval o spoločnosti v súdnych konaniach, takže nemal čas sa zamestnať. Keď aj pre niekoho robil, tak ho nevyplatil. Takto robil cez rok 2017. Bolo to skôr na ústnych dohodách. Voči zamestnávateľom má pohľadávky asi 1 000 EUR. Žalobu nepodal, lebo to bolo na verbálnych dohodách. Písomne si žiadosti o prijatie to pracovného pomeru nedával. Odkedy zomrel jeho otec, je dobrovoľne nezamestnaný. Sám si platí zdravotné odvody, aj dôchodkové poistenie.

Pred nástupom do funkcie starostu obce podnikal vo firme S., s.r.o., vtedy mohol mať príjem z podnikania asi 1500 EUR mesačne. Nie jeho vinou prišiel o túto spoločnosť. Firma bola v reštrukturalizácii od roku 2013. Bol schválený reštrukturalizačný plán. Firma bola v kondícii, bola splácala splácať záväzky. Vinou správcu firma spadla do konkurzu. O toto sa súdi.

Každý rok v decembri dostáva podiely za lesy z urbáru, v decembri 2017 dostal 500 EUR, v decembri 2016 500 EUR. Každý apríl dostáva peniaze aj zo Združenia individuálnych vlastníkov lesov. Niečo z toho vypláca súrodencom, ale väčšia časť zostáva jemu.

Dcéra do smrti jeho otca ho navštevovala každý víkend, aj v dome prespala. Okrem výživného jej dal 20 - 30 EUR. Od októbra 2017 už k nemu dcéra nechodí.

Dostal motorové vozidlo továrenskej značky T. od firmy L., a.s. so sídlom v T., pre ktorú pracuje, prostredníctvom firmy J., s.r.o. Za toto auto nič neplatí. Používa ho na podnikanie aj pre súkromné účely. Výdavky na pohonné hmoty pre súkromné účely sú mesačne asi 100 EUR. Ešte je vlastníkom motorového vozidla značky E., rok výroby 2005. Jazdil na ňom syn, ale v súčasnosti je nepojazdné. Aj za toto motorové vozidlo platí poistku ročne asi 35 EUR. Iné motorové vozidlo nemám.

Aj naďalej vlastní pozemky, čo zdedil po matke a po otcovi, vždy je to podielové spoluvlastníctvo. V súčasnosti sa snaží vysporiadať jeden pozemok. Ide o stavebný pozemok v Obci P. A.. Bude ho mať na liste vlastníctva ako jediný vlastník a tento pozemok chce darovať dcére S., ktorá je už vydatá. S bývalou manželkou majú tri deti. V súčasnosti má už len jedinú vyživovaciu povinnosť - voči H.

Aktuálne sa voči nemu vedú exekučné konania: jedna exekúcia na výživné a druhá exekúcia za nevyplatenie 60 000 EUR bývalej manželke (vysporiadanie BSM). Exekútor mu zablokoval všetko, s ničím nemôže disponovať.

Biskupský úrad v S. mu dlhuje sumu 50 000 EUR za práce, ktoré vykonala firma S., s.r.o. Túto pohľadávku postúpil na seba, ako fyzickú osobu a bola mu priznaná súdom. Nebola mu ešte vyplatená, podal návrh na vykonanie exekúcie. Pohľadávka ešte nebola uspokojená. Ešte má drobné pohľadávky 2 až 3 000 EUR, nepodal žaloby na súde, išlo o ústne dohody.

Na otázku sudcu, odkiaľ otec získal peniaze na dlžné výživné začiatkom roku 2017 vo výške 7 000 EUR, otec uviedol: „Mal som z lesov, z pôžičiek, fakt to už neviem. Požičal som si peniaze od kamarátov. Je možné, že som si požičal viac peňazí ako som uviedol predtým na pojednávaní.“

Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13. 7. 2018 otec uviedol, že stále má príjem 900 EUR mesačne na základe zmluvy o dielo. Úspešne absolvoval skúšky stavebného dozoru. Dal si prihlášku na Ministerstvo spravodlivosti SR a Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, aby mohol byť zapísaný ako znalec v oblasti stavebníctva a oceňovanie aj stavebných prác. V súčasnosti prebieha dedičské konanie po otcovi, kde predmetom dedičstva je štvorizbový byt v A.. V okruhu dedičov budem on, jeho 4 sestry a brat, takže v tomto konaní zdedí nejaký majetok.

Na otázku sudcu, či sa otec usiluje o lepšie platenú prácu, otec uviedol: „Práce je dosť. Len aby bola zaplatená. Stále čosi robím len sa neplatí. Robím pre firmy ako fyzická osoba alebo cez firmy stavebného technika. Príjem z toho mám 900 EUR ...“ . Stále si požičiaval peniaze od známych. V minulosti, keď mal peniaze, aj ľuďom požičiaval - na základe ústnych dohôd a dobrých vzťahov.

6. Právna zástupkyňa matky a už plnoletého dieťaťa na pojednávaní navrhla návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že otec neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali takú zásadnú zmenu pomerov na základe, ktorých by bolo potrebné jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. H. upraviť tak, že by bolo výživné znížené. A aj tie okolnosti, ktoré uviedol a náklady, ktoré otec prezentoval, ktoré súvisia s jeho živobytím, stravou, bývaním, nemožno považovať za náklady, ktoré by mali prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Z jeho prednesu jednoznačne vyplynulo, že tie náklady, ktoré on považuje za potrebné, na tie si vie finančné prostriedky zabezpečiť. Pokiaľ si vie v takej výške zabezpečiť finančné prostriedky na jeho potreby, tak v takej istej prioritnej výške by si mal zabezpečiť prostriedky na zabezpečenie vyživovacej povinnosti voči maloletej. Pokiaľ by bol otec matke vyplatil titulom vyporiadania BSM sumu 60 000 EUR, matka mala záujem zadovážiť si do osobného vlastníctva byt, v ktorom by zabezpečila bývanie pre seba aj pre maloletú, čím by jej odpadla podstatná časť jej mesačných nákladov vo výške takmer 300 EUR na nájom, ktoré v súčasnej dobe musí platiť.

Otec dieťaťa je vysokoškolsky vzdelaný, má dostatok praktických skúseností, ktorého ho predurčujú k tomu, aby sa vedel zamestnať. Matka dieťaťa stále pracuje u toho istého zamestnávateľa, výška jej zárobku nedosiahla taký enormný nárast, zhruba o 100 EUR oproti rozvodovému rozsudku. Na druhej strane vzrástli iné náklady - zvýšenie cien elektriky, internetové položky, takisto platby za užívanie bytu, čiže v tomto smere na strane matky je tá situácia pomerná k tej situácii, ktorá tu bola aj v roku 2016, kedy sa rozhodovalo o znížení výživného, ako aj v čase rozvodu ich manželstva. Matka v čase rozvodu mala podiel na rodinnom dome, ktorý je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve otca. V súčasnej dobe nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. V tej dobe matka takisto vlastnila osobné mot. vozidlo značky M.. V súčasnosti vlastní matka vozidlo značky U., ktoré má však 11 rokov. Iný majetok matka nemá. Zmena pomerov nastala u maloletého dieťaťa. V čase rozvodu bola maloletá H. v 5. ročníku ZŠ a v súčasnosti je už v druhom ročníku gymnázia. Takisto okruh jej záujmov je širší. Má zdravotné problémy. Náklady spojené s jej zdravotným stavom išli hore.

7. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otec si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej H., preto podala v roku 2016 návrh na vykonanie exekúcie.

K zmene pomerov na jej strane uviedla matka nasledovné skutočnosti:

V roku 2011 pracovala na Okresnom súde Žilina s čistým mesačným príjmom asi 404 EUR, v roku 2015 asi 450 EUR, v roku 2016 500 EUR, v roku 2017 550 EUR a v roku 2018 asi 570 EUR. Zamestnávateľa nezmenila. Iný príjem v tomto období nemala. V roku 2011 mala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa si doplnila v roku 2016 - odbor personálny manažment. V roku 2011 bývala u svojej sestry v dvojizbovom byte aj s dcérou. Za bývanie prispievala sestre 120 EUR za seba aj za dcéru. Asi v roku 2014 sa od sestry odsťahovala. Prenajala si jednoizbový byt, kde bývala aj s dcérou asi do jari 2015. Tam boli náklady na bývanie asi 120 EUR, nájomné neplatila. Potom sa presťahovala aj s dcérou do dvojizbového bytu - nájomného, kde bývala do septembra 2016. Náklady na bývanie boli mesačne 120 EUR, nájomné neplatila. V súčasnosti si prenajala trojizbový byt, kde platí 90 EUR nájomné a služby spojené s bývaním 180 EUR. Takže sa jej zvýšili výdavky na bývanie za seba a za dcéru oproti roku 2011 asi o 150 EUR. V roku 2016 s bývalým manželom uzavreli súdny zmier - vysporiadanie BSM. Manžel jej má vyplatiť sumu 60 000 EUR, čo doteraz neurobil.

S dcérou sú nemajetné. Od roku 2014 má vážnejšie problémy s chrbticou, ale nebol jej priznaný invalidný dôchodok ani nemá zníženú pracovnú schopnosť. Priemerne má výdavky so zhoršeným zdravotným stavom mesačne 10 EUR. Už asi dva roky nosí okuliare. K iným zmenám u nej od roku 2011 nedošlo.

Zmeny pomerov u maloletej H. od roku 2011: v 9/2011 nastúpila H. do 5. triedy ZŠ. V septembri 2015 nastúpila do 9. triedy ZŠ a v septembri 2016 do 1. ročníka základnej školy. Výdavky na cestovné do školy nemá. H. má od narodenia problémy so zrakom. V roku 2011 boli mesačné výdavky s tým spojené asi 15 EUR. V roku 2016 dochádzalo k zhoršovaniu zdravotného stavu, čo sa týka očí. Mesačné výdavky od roku 2016 narástli asi o 10 EUR. V roku 2015 začala trpieť alergiou - mesačné výdavky na lieky sú cca 10 - 12 EUR. Iné ochorenie nemá. Taktiež vzrástli výdavky na stravu asi o 70 EUR, najmä nástupom na strednú školu. Výdavky na oblečenie sa zvýšili asi o 40 EUR oproti roku 2011, hygienické a iné základné potreby o 30 EUR, výdavky v škole najmä nástupom na strednú školu sa zvýšili asi o 20 EUR. Zvýšili sa výdavky na voľno - časové aktivity a kultúrne vyžitie asi o 10 EUR. V roku 2017 kúpila dcére mobilný telefón za sumu 500 EUR. Mesačná splátka je 58 EUR, 200 EUR si na telefón dala sama. Dcéra nemá žiadny príjem, študuje, 200 EUR mala z birmovky. V roku 2017 boli s dcérou na dovolenke kvôli zdravotnému stavu v Chorvátsku, čo stálo pre dcéru 500 EUR. Na takejto dovolenke boli aj v roku 2016. V máji 2017 kúpila dcére nábytok do detskej izby lebo sa nasťahovali do holobytu, čo ju stálo 750 EUR a dcére kúpila okuliare za sumu 100 EUR. V roku 2011 boli mesačne celkové výdavky na dcéru asi 350 - 400 EUR. Výdavky sa zvýšili predovšetkým nástupom na strednú školu. Dcéra otca nepravidelne navštevuje, niekedy u neho aj prespí. Otec dá občas dcére peniaze mimo výživného, priemerne mesačne 15 EUR. Na Vianoce 2017 dostala od neho 50 EUR.

8. Kolízna opatrovníčka vo navrhla znížiť výživné na 250 EUR mesačne.

9. Už plnoletá dcéra vo výpovedi na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť. S otcom sa stretáva jeden až dvakrát do mesiaca, niekedy tam aj prespí. Priemerne jej dáva mesačne do ruky 3 až 5,- EUR. V septembri 2018 nastúpila do 3. ročníka gymnázia v P. F. E.. Cestovné do školy nemá. Na stravu vynaloží mesačne doma cca 150,- EUR a 30,- EUR v škole, teda zhruba 180,- EUR, na oblečenie 50

- 70,- EUR, hygienické a základné potreby asi 50,- EUR, výdavky v škole 20,- EUR. Začali sa skladať na stužkovú od januára 2018 po 20,- EUR mesačne. Záujmy, s ktorými by boli spojené výdavky nemá, ale výdavky na voľnočasové aktivity vynaloží priemerne asi 20,- EUR. Výdavky na lieky sú asi 15 - 20,- EUR mesačne. Lieči sa na alergiu, svetloplachosť, a ešte ekzém. Výdavky na mobil sú mesačne 20,- EUR. Jej priemerné mesačné opakujúce sa výdavky sú cca 500,- EUR. Minulý rok jej matka kúpila mobilný telefón za 550,- EUR. Čo sa týka výdavkov, ktoré uviedla matka vo svojej výpovedi, s tými sa stotožňuje a súhlasí s nimi.

10. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 34 C 169/2010 a najmä z rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28. 9. 2011, sp. zn. 34 C 169/2010 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej H. sumou 350 EUR mesačne.

V septembri 2011 mal otec aj matka dve vyživovacie povinnosti, a to voči maloletej H. a už plnoletému E., ktorý študoval na vysokej škole (denné štúdium).

Otec vykonával funkciu starostu obce P. A.. V období od júna 2010 do decembra 2010 bol jeho čistý priemerný príjem 2 267 EUR. Za rok 2009 uviedol otec v písomnom podaní čistý príjem (príjem starostu obce a odmeny za výkon konateľa podniku J. P. A.) 29 123, 57 EUR - priemerne mesačne 2 426, 96 EUR. Vo výpovedi na pojednávaní zo dňa 19. 1. 2001 uviedol čistý príjem 1 200 EUR mesačne. Jeho príjem závisel od odmien, ktoré mu schválili poslanci.

Svoje výdavky v januári 2011 popísal nasledovne (č. l. 47): náklady na bývanie 470 EUR - vykurovanie domu elektrickou energiou, strava 450 EUR, oblečenie 250 EUR (keďže bol verejný činiteľ), náklady na pohonné hmoty 150 EUR mesačne, výdavky pre opatrovateľku pre otca 100 EUR, mobil pre H. 80 EUR, výdavky pre syna E. 247 (poplatok za štúdium, vreckové, futbal), telefón, internet 35 EUR, lieky 10 EUR - spolu 1 815 EUR. Čistý príjem vyčíslil na sumu 1200 EUR.

Výdavky na domácnosť otec vyčíslil v novembri 2010 na sumu 250 EUR mesačne. Syn E., ktorý s ním býval v spoločnej domácnosti študoval na súkromnej vysokej škole, poplatok za jeden semester predstavoval sumu 1 000 EUR (167 EUR mesačne). Všetky výdavky syna platil otec.

Otec bol konateľom obchodnej spoločnosti J. P. A., s.r.o., so sídlom v P. A. a vlastníkom nehnuteľností (lesné pozemky, orná pôda), konateľom obchodnej spoločnosti S., s.r.o., G., s.r.o. Príjem z lesných pozemkov mal v roku 2010 asi 380 EUR

V rokoch 2009 a 2010 nemal otec z firmy S., s.r.o. ani G., s.r.o. žiaden príjem.

Matka bola zamestnaná na Z. J. W., v období august 2010 až november 2010 bol jej priemerný čistý príjem 416, 44 EUR. Bývala aj s dcérou v byte svojej sestry. Za bývanie platila cca 120 EUR mesačne. Výdavky pre dcéru H. popísal nasledovne: lieky cca 50 EUR, strava v škole 16 až 20 EUR, strava doma 80 EUR, cestovné do základnej školy 15, 20 EUR, oblečenie 30 EUR, poistka 13, 55 EUR mesačne, voľnočasové aktivity 10 EUR, výdavky v škole 15 EUR, hygienické a iné základné potreby 12 EUR - opakujúce sa priemerné mesačné výdavky 223, 06 EUR. Jednorazové výdavky na začiatku školského roka 2010/2011 - 135 EUR (prvý stupeň základnej školy), náklady s návštevou lekárov (oftalmológ, zubár, alergiológ) - cca 35 EUR. Matka študovala externe na Q. univerzite A. C. v W..

Rodičia dieťaťa mali v bezpodielovom vlastníctve rodinný dom s. č. XXX, k. ú. P. A. s priľahlým pozemkom, kde býval otec dieťaťa.

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P 11/2015 súd zistil, že otec dňa 15. 1. 2015 podal návrh na zníženie výživného pre maloletú H. E., a to zo sumy 350 EUR na sumu 100 EUR mesačne, Návrh otec odôvodnil tým, že nebol zvolený do funkcie starostu obce a zanikla mu funkcia konateľa obchodnej spoločnosti J. P. A., s.r.o. M. S., s.r.o. bola v konkurze. Otec funkciu starostu obce vykonával od 22. 12. 2010 do 15. 12. 2014. Priemerný čistý príjem za obdobie júla 2014 do decembra 2014 bol 1 421, 02 EUR. V decembri 2014 bolo otcovi vyplatené odstupné 4 964, 40 EUR. Príjem matky sa pohyboval v období január 2014 do mája 2015 od XXX, XX EUR do XXX, XX EUR netto. Aj v tomto období sa maloletá H. liečila u alergiológa, imunológa a oftalmológa. V septembri 2015 navštevovalo maloleté dieťa 9. triedu základnej školy (druhý stupeň základnej školy). V roku 2013 bola otcovi vyplatená Urbárskym pozemkovým spoločenstvom P. A. suma 1 023, 75 EUR a v roku 2014 1 001, 00 EUR. Otec bol naďalej konateľom a spoločníkom firiem S., s.r.o., G., s.r.o. a J., s.r.o. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 11. 2016, sp. zn. 30P 11/2015 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že otcovi boli v období od decembra 2014 do júla 2015 vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 4 145, 76 EUR. Úhrn príjmov otca ako fyzickej osoby predstavoval v roku 2014 sumu 24 027, 26 EUR. Z podnikania príjem nebol preukázaný. Súd konštatoval, že otec nepreukázal takú zmenu pomerov na jeho strane, aby mohol pristúpiť k zníženiu výživného. Naopak, výdavky maloletej H. rastú. Svoje výdavky má usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v čo najväčšom rozsahu. Odvolanie otca proti tomuto rozsudku bolo odmietnuté (odvolanie podal oneskorene).

Tieto rozhodnutia sú dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.

Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného zo dňa 7. 10. 2016, súd zistil nasledovné skutočnosti:

Otec dieťaťa bol aj naďalej konateľom a jedným z dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti G., s.r.o. a jediný konateľ, jediný spoločník obchodnej spoločnosti J., s.r.o. a S., s.r.o.

V písomnom podaní zo dňa 3. 4. 2018 otec uviedol nasledovné osobné výdavky: platba elektriky 100 EUR, kúrenie 80 EUR, mobilný telefón 50 EUR, televízia 15, 80 EUR, strava 350 EUR, pohonné hmoty 100 EUR, oblečenie 100 EUR, hygienické potreby 60 EUR.

Z lustrácie v katastri nehnuteľností súd zistil, že otec aj naďalej vlastní nehnuteľnosti (pozemky).

Z daňového priznania firmy G., s.r.o. za rok 2015 súd zistil, že výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti boli 52 985, 44 EUR a náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli 57 252, 17 EUR (mínus 4 266, 73 EUR).

Z daňového priznania firmy G., s.r.o. za rok 2016 súd zistil, že výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti boli 26 727 EUR a náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli 30 008, 76 EUR (mínus 3 281, 76 EUR).

Z daňového priznania firmy G., s.r.o. za rok 2017 súd zistil, že výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti boli 17 819, 56 EUR a náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli 22 558, 85 EUR (mínus 4 739, 29 EUR).

Z daňového priznania firmy J., s.r.o. za rok 2015 súd zistil, že výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti boli 41 030, 99 EUR a náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli 29 079, 09 EUR (výsledok hospodárenia plus 11 951, 90 EUR).

Z daňového priznania firmy S., s.r.o. v konkurze za obdobie 17. 7. 2014 do 31. 12. 2016 súd zistil, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti bol 92 512, 43 EUR, súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť bol 61 295, 95 EUR (výsledok hospodárenia za uvedené obdobie plus 31 216, 48 EUR).

Z daňového priznania firmy S., s.r.o. v konkurze za rok 2017 súd zistil, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti 55 190 EUR - výsledok hospodárenia za uvedené obdobie plus 31 274 EUR (rok 2016 - 26 353 EUR). Na strane aktív - majetok spolu 3 042 789 EUR netto.

Zo správy D.. S. T. - správcu konkurznej podstaty úpadcu S., s.r.o. zo dňa 9. 7. 2018 súd zistil, že konkurzné konanie sa nachádza v štádiu udržiavania majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Je extrémne komplikované vyčísliť hodnotu konkurznej podstaty. Prihlásené pohľadávky sú vyčíslené na sumu 1 123 201 EUR.

Zo správy D.. C. S. E. - súdnej exekútorky - zo dňa 11. 7. 2018 vyplýva, že:

· oprávnený J., s.r.o. mal pohľadávku voči S. cirkvi, M. R., · oprávnený podal dňa 27. 4. 2018 návrh na zastavenie exekúcie.

Zo správy Daňového úradu W. súd zistil, že otec dieťaťa ako fyzická osoba nepodal za roky 2016 a 2017 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

Otec dieťaťa v júni 2018 vykonal skúšku odbornej spôsobilosti pre výkon činnosti stavebný dozor.

Zo zmluvy o dielo zo dňa 1. 11. 2016 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou L., a.s. so sídlom v T. a J., s.r.o. so sídlom v P. A. (ako zhotoviteľom) vyplýva, že zhotoviteľ vykonáva práce za odmenu 900 Eur za mesiac.

Rozhodnutím ÚPSVaR W. zo dňa 13. 9. 2016 bol otcovi dieťaťa znížený od 1. 7. 2016 znížený opakovaný príspevok za opatrovanie svojho otca na sumu 23, 16 EUR.

Zo správ ÚPSVaR Žilina, pracovisko P. F. E. súd zistil, že:

· v rozhodnom období matka ani otec dieťaťa neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, nepoberali dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky, · otec poberal od 1. 9. 2015 opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie svojho otca, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý vo výške 29, 21 EUR, od 1. 7. 2016 do 31. 12. 2016 vo výške 23, 16 EUR, od 1. 1. 2017 do 30. 6. 2017 vo výške 109, 69 EUR, od 1. 7. 2017 do vo výške 111, 54 EUR, za október 2017 10, 80 EUR (naposledy vyplatený) - príspevok bol vyplácaný do októbra 2017, · od 1. 5. 2018 je znova vyplácaný otcovi dieťaťa opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 249, 35 EUR.

Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka W. súd zistil, že:

· otec dieťaťa nepoberal v rozhodnom období dávky v nezamestnanosti ani iné dávky, · matke dieťaťa bolo za obdobie október 2015 do júna 2016 vyplatené nemocenské vo výške 640, 10 EUR.

Zo správy OR PZ v M. zo dňa 10. 5. 2017 súd zistil, že trestné konanie voči otcovi pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 ods. 1 Tr. zák. bolo zastavené, pretože otec uhradil dlžné výživné v plnej výške. Dňa 10. 1. 2017 uhradil sumu 700 EUR a v dňa 6. 2. 2017 sumu 6 300 EUR.

Zo správy OR PZ ODI M. súd zistil, že otec je vlastníkom motorových vozidiel továrenskej značky M. E. a E. T., blokovaných exekúciami a matka vlastníčkou motorového vozidla továrenskej značky U. D..

Zo správy firmy J., s.r.o. zo dňa 6. 2. 2016, súd zistil, že otec nemal zdaniteľný príjem alebo odmeny.

Zo správy firmy G., s.r.o. zo dňa 3. 2. 2016 a 23. 5. 2017 súd zistil, že otec nemal zdaniteľný príjem alebo odmeny.

Urbárskym pozemkovým spoločenstvom P. A. bola otcovi dieťaťa vyplatená v roku 2015 suma 864, 50 EUR, v roku 2016 841, 75 EUR a v roku 2017 vo výške 682, 50 EUR.

Zo správy Združenia individuálnych vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo P. A. súd zistil, že otcovi boli v roku 2015 vyplatené dividendy vo výške 3 026, 23 EUR, v roku 2016 vo výške 5 272, 81 EUR. Výšku dividend za rok 2017 otec nepreukázal, hoci bol súdom k predloženiu dokladov vyzvaný.

Matka dieťaťa je aj naďalej zamestnaná na Z. W., s čistým príjmom od novembra 2015 do decembra 2016 od 515, 28 EUR do 685, 46 EUR. V novembri 2016 mala príjem 1 120, 37 EUR. V období od januára 2017 do januára 2018 sa jej príjem pohyboval od 560, 55 EUR do 617, 42 EUR netto. V novembri 2017 mala príjem 1 005, 64 EUR. Od februára 2018 do júna 2018 sa jej príjem pohyboval od 596, 03 EUR do 620, 65 EUR netto.

Súd sa oboznámil s niektorými dokladmi, ktorými matka preukázala výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 19Cbi/10/2015, zo dňa 30. 5. 2017 súd zistil, že:

· otec ako žalobca (fyzická osoba) podal dňa 7. 9. 2015 návrh, aby žalovanému - správcovi konkurznej podstaty D.. S. T. uložil povinnosť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S., s.r.o. „v konkurze“ nehnuteľnosti špecifikované v petite návrhu, · žaloba bola uvedeným rozsudkom zamietnutá.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 19Cb/74/2014, zo dňa 16. 1. 2018 súd zistil, že:

· žalobca - firma J., s.r.o. podal žalobu na Obec F., o zaplatenie pohľadávky 380 974, 98 EUR s príslušenstvom (predmet sporu je vykonanie stavebných prác žalobcom pre žalovaného, · žaloba bola uvedeným rozsudkom zamietnutá.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C 184/2016 súd zistil, že:

· otec, ako fyzická osoba podal dňa 8. 7. 2016 žalobu o zaplatenie 454 537 EUR s príslušenstvom (žalovaný je E.. E. E., · o návrhu ešte súd nerozhodol.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/70/2017 súd zistil, že:

· matka maloletého dieťaťa podala dňa 4. 3. 2014 žalobu o vysporiadanie BSM, · uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 9. 11. 2015 bol medzi účastníkmi schválený súdny zmier, na základe ktorého bol prikázaný do výlučného vlastníctva otca rodinný dom s. č. XXX s priľahlým pozemkom, k.ú. P. A. v hodnote 100 000 EUR a hnuteľný majetok v hodnote 20 000 EUR a otec ako odporca sa zaviazal vyplatiť matke (navrhovateľke) vyrovnávací podiel 60 000 EUR do 31.5. 2016.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/308/2015 súd zistil, že:

· navrhovateľ- firma J., s.r.o. podala návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb 43/2014, · súd právoplatne návrh uznesením zo dňa 31. 10. 2016, sp. zn. 19Cb 308/2015 žalobu odmietol.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

12. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, výsluchom matky, výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

13. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného v roku 2011, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

14. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

15. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

16. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že u matky dieťaťa došlo k zvýšeniu príjmu oproti roku 2011 cca o 170 EUR mesačne (rok 2018). Došlo k vysporiadaniu BSM, zanikla jej vlastnícka účasť v rodinnom dome a priľahlom pozemku, ktoré nadobudol v roku 2016 do výlučného vlastníctva otec dieťaťa. Navrhovateľ doteraz nevyplatil matke sumu 60 000 EUR, na základe súdneho zmieru. Zvýšili sa oproti roku 2011 výdavky matky na bývanie za seba a dcéru o cca 180 EUR. V súčasnosti je matka nemajetná, vlastní len motorové vozidlo. Matke zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi E.. K iným podstatným zmenám nedošlo. Treba prisvedčiť matke, že ak by otec riadne plnil súdny zmier a vyplatil jej sumu 60 000 EUR, mohla si vyriešiť bytovú otázku a výdavky na bývanie mohli byť nižšie (o položku nájom). Matka sa stala v dôsledku súdneho zmieru nemajetnou (nehnuteľnosti) a má, zdá sa, voči bývalému manželovi iba iluzórnu pohľadávku, ktorú vymáha exekučne.

17. K podstatnej zmene pomerov došlo už u plnoletého dieťaťa. V roku 2011 nastúpila do 5. triedy základnej školy, v súčasnosti je v 3. ročníku strednej školy. Má pretrvávajúce zdravotné problémy (pribudla alergia), ktoré ju v značnej miere limitujú v zadovažovaní si vlastných príjmov napríklad brigádnickou činnosťou. Zistený ojedinelý a nepatrný príjem dieťaťa nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. Je samozrejmé a logické, že došlo k podstatnému nárastu výdavkov na uspokojovanie odôvodnených a oprávnených potrieb dieťaťa od roku 2011. Z výpovedi matky, už plnoletej dcéry a vykonaných listinných dôkazov, súd ustálil zvýšenie opakujúcich výdavkov vo finančnom vyjadrení, oproti roku 2011 o sumu minimálne 220 EUR (nárast výdavkov s liečbou ochorení o 15 EUR, strava o 100 EUR, oblečenie o 35 EUR, hygienické a iné základné potreby o 30 EUR, výdavky na strednej škole spojené so štúdiom o 20 EUR, voľnočasové aktivity o 20 EUR).

Matka, aj keď už nezabezpečuje osobnú starostlivosť, predsa poskytuje dieťaťu bývanie a zabezpečuje iné potreby a má s nezaopatreným dieťaťom aj jednorazové výdavky (rekreácie pri mori, ktoré sčasti súvisia aj so zdravotným stavom dieťaťa, zariadenie študentskej izby, okuliare a podobne).

Nepochybne došlo od roku 2011 aj k podstatnému nárastu životných nákladov, osobitne vo vzťahu k dieťaťu.

18. K zmenám došlo aj na strane otca dieťaťa.

V roku 2011 mal príjem starostu obce, z obecnej firmy a z podnikania, ako sám uviedol 2 000 EUR mesačne. Z týchto príjmov súd vychádzal, keď schválil rodičovskú dohodu aj o výške výživného pre maloletú H..

V tomto období mal otec ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi E., ktorý študoval na vysokej škole a platil mu aj školné. Táto vyživovacia povinnosť mu však zanikla - ide o podstatnú zmenu pomerov, keďže otec už nemá výdavky súvisiace so synom. Otec tieto výdavky v roku 2011 vyčíslil na sumu 247 EUR.

Oproti roku 2011 nadobudol do výlučného vlastníctva rodinný dom (s pozemkom), v ktorom býva so synom a predtým aj s otcom. Jeho majetok, vo forme nehnuteľností sa teda zväčšil. Taktiež vlastní rôzne pozemky (vo forme spoluvlastníctva) a sú mu vyplácané podiely a dividendy Urbárskym pozemkovým spoločenstvom P. A. v roku 2016 v sume 841, 75 EUR a zo Združenia individuálnych vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo P. A. v roku 2016 5 272, 81 EUR, čo bolo mesačne cca 510 EUR. Či sa otec o túto sumu delí so súrodencami nepreukázal a rovnako nepreukázal ani vyplatenie dividend zo Združenia individuálnych vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo P. A. za rok 2017, hoci ho súd na predloženie listiny vyzval. Sám však pripustil, že podstatnú časť týchto príjmov si ponecháva pre svoje potreby.

Osobné výdavky otca, aj podľa jeho výpovede výrazne poklesli oproti roku 2011, keď bol starostom. Výdavky na bývanie poklesli zo sumy 470 EUR na sumu 370 EUR - teda o 100 EUR (ak by mu syn prispieval na bývanie aspoň 100 EUR mesačne) - celkovo teda súd vzal do úvahy pokles výdavkov na bývanie o 200 EUR mesačne, pričom od syna príspevok na bývanie nežiada, hoci by tak robiť mohol - vzdáva sa tým príjmu na úhradu nákladov na bývanie. Taktiež mu poklesli výdavky na oblečenie zo sumy 250 EUR na sumu 70 až 80 EUR (už nie je verejným činiteľom), teda o 170 EUR, náklady na pohonné hmoty zo 150 EUR na 100 EUR - o 50 EUR, zanikli výdavky na mobilný telefón pre H. - 80 EUR,

Hodnovernosť tvrdení otca o svojich príjmoch a výdavkoch bolo znížená aj tým, že výpovede otca sa priebehu konania rôznili. Napríklad v písomnom podaní zo dňa 3. 4. 2018 otec uviedol nasledovné osobné výdavky na bývanie 180 EUR, mobilný telefón 50 EUR, televízia 15, 80 EUR, strava až 350 EUR, oblečenie 100 EUR, hygienické potreby 60 EUR. V júli 2018 už uviedol príjem z pokladne 900 EUR mesačne.

Súd preto ustálil, že výdavky otca oproti roku 2011 (teda tie, o ktorých sa zmienil), poklesli zánikom vyživovacej povinnosti voči synovi E. a poklesom osobných výdavkov, o sumu cca 774 EUR.

Súd mal preukázané, že otec stratil príjem starostu obce a príjem z obecnej spoločnosti v decembri 2014. Na druhej strane, otec je v produktívnom veku, má vyštudované dve vysoké školy, bohatú prax v stavebníctve, ekonomike a verejnej správe ale aj iných činnostiach. Zvyšuje si sústavne kvalifikáciu, čo je ocenenia hodné. Sústavne podniká, oficiálne sú evidované tri obchodné spoločnosti, v ktorých má účasť. Preto je nepochopiteľné (z hľadiska dosahovania príjmov), že v roku 2015 začal opatrovať svojho otca a tvrdí, že mal príjem len vo forme opatrovateľského príspevku, a to 30 EUR mesačne, ktorý sa neskôr zvýšil. Správanie otca môže byť ľudsky pochopiteľné, ale v súvislosti s jeho vyživovaciu povinnosťou neakceptovateľné. Opatrovateľku jeho otec predtým mal. Akceptovateľné by bolo, keby sa bol otec zamestnal napríklad v pracovnom pomere, keď sa mu v podnikaní údajne nedarilo. Otec sa však o takýto príjem ani neusiloval, sám uviedol, že doteraz takéto úsilie nevyvíjal, bojoval o spoločnosti v súdnych konaniach, takže nemal čas sa zamestnať. V tomto období podľa vyjadrenia otca „oficiálne nepracoval“. Odkedy jeho otec zomrel, je dokonca dobrovoľne nezamestnaný. Mal ešte príjem v rámci „inžinieringu“ cca 100 EUR mesačne. Iný príjem údajne nemal. Požičiaval si peniaze od rôznych ľudí. Očividný nepomer medzi výdavkami a deklarovanými príjmami otec hodnoverne nevysvetlil. Nielenže neuviedol hodnoverné zdroje príjmu, ale nevedel vysvetlil ani jednoduchý matematický rozdiel v príjmoch a výdavkoch, a to aj po započítaní údajných pôžičiek (ústne dohody). Po vyzvaní súdom, aby vysvetlil tieto očividné nezrovnalosti, otec pripustil, že robil „fušky“ a samozrejme si požičiaval peniaze. Otec zaujímavo podniká prostredníctvom firmy J., s.r.o., kde nie je síce zamestnaný, ale z pokladne si vyberá peniaze 700 EUR mesačne, čo kvalifikuje ako „odmenu pre konateľa“. Táto firma pri podnikaní nevykazuje stratu, čo vyplýva z daňových priznaní. Možno by hĺbková daňová kontrola kompetentnými daňovými kontrolórmi odhalila viac, ako otec priznal. Samozrejme podniká aj prostredníctvom spoločnosti G., s.r.o. Od novembra 2017 má teda takýto príjem 700 EUR mesačne, neskôr 900 EUR mesačne. Od inej firmy má poskytnuté motorové vozidlo továrenskej značky T. (vecné benefity). Neuniklo pozornosti súdu, že otec uhradil na dlžnom výživnom začiatkom roku 2017 celkom 7 000 EUR. Samozrejme, ani túto skutočnosť, odkiaľ mal finančné prostriedky, hodnoverne nevysvetlil. Na základe týchto skutočností potom súd vychádzal z dôvodného predpokladu (vyvrátiteľnej skutkovej domnienky), že otec má aj iné príjmy, ktoré neuviedol, a z ktorých uspokojuje svoje výdavky.

Súd ustaľoval príjem otca z jeho deklarovaných výdavkov aj spočítaním jeho deklarovaných príjmov.

Súd, vychádzajúc z výpovedí otca (z jeho výdavkov) súd ustálil jeho príjem na sumu 1 115 EUR (výživné pre H. 350 EUR mesačne, náklady na bývanie 370 EUR, strava 200 EUR, hygienické a iné základné potreby 40 EUR, pohonné hmoty 100 EUR, internet televízia 30 EUR, osobná poistka 25 EUR). Otec si ešte platí platby na zdravotné (aktuálne cca 64 EUR ) a dôchodkové poistenie. Takže započítaním týchto výdavkov sa príjem otca ešte zvyšuje na sumu presahujúcu 1 200 EUR mesačne. Podľa výpovede otca by ešte mal aj splácať rôzne pôžičky od rodinných príslušníkov a kamarátov.

Ak by súd zisťoval jeho príjmy iným spôsobom (spočítaním zistených príjmov), tak potom otec uviedol príjem 700 EUR (následne 900 EUR) (výber z pokladne firmy), príjem z pozemkov cca 200 EUR mesačne a aktuálne znova vyplácaný príspevok za opatrovanie 249, 35 EUR - od mája 2018 (k tomuto príjmu sa otec mohol vyjadriť, ak by sa bol na pojednávanie dostavil dňa 30. 11. 2018), teda jeho minimálny príjem sa od mája 2017 pohybuje cca v sume 1 349 EUR.

Výpovede otca, ktorými preukazoval zmenu pomerov, aby dosiahol zníženie výšky vyživovacej povinnosti pre svoju dcéru preto súd vyhodnotil ako nehodnoverné a účelové, v snahe minimalizovať výživné. Otec, hoci je aj ekonomicky vzdelaný, dlhoročný podnikateľ s bohatou a všestrannou praxou, nedal si ani tú „námahu“, aby jeho tvrdenia ohľadne dosahovaných príjmov boli aspoň matematicky prijateľné.

Z takto zisteného príjmu je potom v možnostiach otca, aby aj naďalej platil výživné v sume 350 EUR mesačne.

Nemožno opomenúť, že otec má aj pohľadávky, a to dokonca aj ako fyzická osoba cca 2000 - 3 000 EUR (ako sám uviedol, nevymáha ich) a aj nezanedbateľnú pohľadávku voči T. v S. 50 000 EUR. Aj tieto pohľadávky je potrebné zahrnúť do majetku otca. Je v záujme otca, aby pristupoval k správe svojich pohľadávok aktívnejšie.

Ak by aj súd pripustil pokles príjmu otca o cca 800 EUR, treba vziať do úvahy na druhej strane aj pokles jeho výdavkov o sumu cca 800 EUR mesačne. Takže reálne, v zásade, k zmene pomerov v tejto oblasti u otca nedošlo.

19. Súd preto po dospel k záveru, že:

· výdavky pre dieťa od roku 2011 podstatne vzrástli, · podstatne sa zvýšili životné náklady, · príjem matky sa zvyšoval v priebehu rozhodnej doby minimálne, · otcova životná úroveň, so zreteľom na majetkové a príjmové pomery je vyššia ako životná úroveň matky a dieťa má právo sa na nej podieľať, · otcove disponibilné príjmy (po zániku vyčíslených výdavkov a jednej vyživovacej povinnosti) v zásade nepoklesli.

20. Súd sa samozrejme stotožnil aj so závermi súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P 11/2015, v ktorom sa prvýkrát domáhal zníženia výživného.

21. K procesnému postupu vo vzťahu k dieťaťu súd uvádza, že v čase podania návrhu otca bola ešte H. E. maloletá. Tomto štádiu konania bola na pojednávaní zastúpená kolíznym opatrovníkom. Účastníkom konania je predovšetkým maloleté dieťa, o právach ktorého na výživné súd koná, a to aj pred dovŕšením 18. roku veku. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa predmetného zákona sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať (sa živiť).

V priebehu konania dosiahlo dieťa plnoletosť.

Keďže bol návrh otca na zníženie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračoval súd v konaní aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho (do plnoletosti dieťaťa možno konanie o výživnom začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na návrh oprávneného). Preto súd predvolal na pojednávanie už plnoleté dieťa, aby sa k návrhu otca vyjadrilo a uplatňovalo práva účastníka konania samostatne. Dieťa bolo po dosiahnutia plnoletosti zastúpené právnou zástupkyňou.

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutí, ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa v potrebnom rozsahu. Taktiež musí upraviť svoje výdavky tak, aby v prvom rade poskytol dieťaťu, čo mu patrí.

23. V rámci dokazovania neboli zistené také plnenia (finančné či vecné) zo strany otca, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti otca. Dieťa navštevuje otca nepravidelne, minimálne a otec dieťaťu poskytuje len nepatrné finančné plnenia a prípadne darčeky k sviatkom.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že síce došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov, avšak zmena pomerov nemala taký charakter, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre dieťa.

25. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Účastníci konania priznanie trov konania nenavrhli. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.