Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/93/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Mgr. Pavla Demčíka, podnikajúceho pod obchodným menom Mgr. Pavol Demčík - Belveder, s miesto podnikania Melčice 144, 913 05 Melčice

- Lieskové, IČO 40 194 892, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46, 911 01 Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovanému BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 01 Bratislava, IČO 31 357 814, právne zastúpenému Mgr. O. O., advokátom, L. 2, XXX XX Z., o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/139/2013-114 zo dňa 8. júna 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu konania zamietol a výrokom II. žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania.

2. V odseku 1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu, ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 v spojení s § 406 v podanej žalobe proti žalovanému a dôvody obnovy konania, čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet konania. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi.

3. V odseku 2. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie vyjadrenie žalovanému, ktorým navrhol žalobu zamietnuť ako aj dôvody tohto zamietnutia.

4. V odseku 3. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie procesný postup o návrhu žalobcu, aby súd pripustil do konania vstup Moniky Demčákovej v procesnom postavení žalobkyne 2/ podľa § 92 ods. 1 O.s.p.

5. V odsekoch 4. - 7. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie dôkazné prostriedky, ktorými vykonal v konaní dokazovanie, opísal rozhodné skutkové zistenia a citoval znenie konkrétnych právnych noriem, podľa ktorých vec právne posúdil.

6. Za aplikácie § 228 ods. 1 písm. a/, b/, § 230, § 45 ods. 1 prvá veta, § 45 ods. 2, § 47 ods. 2, § 48 ods. 3 O.s.p., § 397 písm. a/, b/, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 410, § 414 žalobu na obnovu konania zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v spore neboli preukázané dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ani § 397 písm. a/, b/ CSP.

7. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28Cb/23/2012 a z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28Cb/23/2012-40 zo dňa 25.6.2013 mal súd prvej inštancie zistené, v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín nebolo vykonané dokazovanie listinou - dodatkom k leasingovým zmluvám zo dňa 7.12.2009, keďže takýto dôkaz nebol navrhnutý, ani predložený žiadnou zo strán sporu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní o žalobe na obnovu konania preukázal existenciu listinného dôkazu (dodatku k leasingovým zmluvám zo dňa 7.12.2009), ktorý nebol preložený v konaní, ktorého obnovy sa domáhal. Uvedený dôkaz je založený vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-128/1-OVK-TN-2011. Za nesporné považoval súd prvej inštancie, že dodatok k leasingovým zmluvám zo dňa 7.12.2009 ako listina (a teda aj dôkaz) existoval už v čase začatia konania pod sp.zn. 28Cb/23/2012 (žaloba podaná dňa 12.4.2012), ako aj počas celého jeho trvania. Túto skutočnosť vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že uvedený dôkaz nie je v zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ani § 397 písm. b) účinného od 1.7.2016 dôkazom, ktorý by nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní z dôvodu existencie objektívnych prekážok, ak by strana takýto dôkaz navrhla, alebo predložila.

8. V zmysle § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ani § 397 písm. b) účinného od 1.7.2016, nie je predmetný dodatok k leasingovým zmluvám ani dôkazom, ktorý by žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že v spore neboli preukázané objektívne prekážky, ktoré by žalobcovi bránili v rozhodnom období predložiť predmetný dodatok k leasingovým zmluvám v pôvodnom konaní, alebo preberať zásielky doručované mu súdom v pôvodnom konaní. V spore nebola preukázaná neprítomnosť žalobcu počas celého obdobia trvania konania v mieste jeho bydliska alebo podnikania, ani v čase doručovania predvolania na pojednávania, ako ani v čase doručovania rozsudku. Vzhľadom k tomu, že uvedený záver nevylučuje ani možnosť, že by bol žalobca v predmetnom čase ubytovaný v Taliansku, keďže to neznamená, že v uvedenom období nemohol prísť aj na Slovensko, súd prvej inštancie nevykonal v spore dokazovanie výsluchom J. Y.. Prihliadol aj na to, že predmetné čestné vyhlásenie sa časovo nevzťahuje na obdobie doručovania rozsudku, a teda žalobca si aj napriek jeho prípadnému pobytu v Talianku rozsudok mohol riadne prevziať. Žalobca v spore taktiež nepreukázal, a ani netvrdil, že by sa nikdy počas trvania pôvodného konania nezdržiaval v mieste bydliska alebo podnikania z dôvodu vykonávania kamiónovej dopravy. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nepredložil predmetný dodatok v pôvodnom konaní len v dôsledku svojho konania, resp. nekonania, keďže si bez existencie objektívnych prekážok nepreberal súdne zásielky v pôvodnom súdnom konaní, ani sa nezúčastnil pojednávania.

9. Žalobca trval na tom, že predmetný dôkaz nemohol v pôvodnom konaní predložiť, keďže súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, nakoľko si nemohol preberať poštu na adrese miesta podnikania, nakoľko nebol prítomný na území SR a zdržiaval sa v zahraničí, o čom predložil súdu prvej inštancie čestné prehlásenie Y. J. zo dňa 12.10.2013. Zo spisu sp.zn. 28Cb/23/2012 je zrejmé, že pôvodné konanie začalo podaním žaloby dňa 12.4.2012 a bolo právoplatne skončené dňa 20.8.2013, kedy nadobudol právoplatnosť predmetný rozsudok č.k. 28Cb/23/2012-40, teda konanie trvalo viac ako rok. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 12.10.2013 mal byť žalobca ubytovaný v Taliansku v období od 30.3.2013 do 1.7.2013, teda žalobca sa v Taliansku nezdržiaval počas celého obdobia trvania pôvodného konania. Okrem toho, samotný žalobca na pojednávaní dňa 11.5.2018 výslovne potvrdil, že aj v priebehu súdneho konania vykonával kamiónovú prepravu ako predmet svojej podnikateľskej činnosti, čo potvrdzuje záver, že sa počas pôvodného konania zdržiaval aj na území SR. Taktiež z prehlásenia je zrejmé, že žalobca bol v období od 30.3.2013 do 1.7.2013 ubytovaný v Taliansku, avšak z uvedeného nevyplýva, že by počas celého obdobia neopustil Taliansko a nebol na Slovensku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nepovažoval čestné prehlásenia za dôkaz postačujúci na preukázanie tvrdenia žalobcu, že sa počas celého obdobia od 30.3.2013 do 1.7.2013 skutočne zdržiaval len mimo územia SR.

10. Podľa výpisu žalobcu zo živnostenského registra, žalobca mal v priebehu pôvodného konania miesto podnikania na adrese W. - Y.. Uvedenú adresu má žalobca uvedenú aj v občianskom preukaze ako adresu trvalého pobytu. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 11.5.2018, žalobca mal v rozhodnom čase bydlisko na adrese O. 3, G. G., pričom mal zriadenú aj službu doposielania poštových zásielok z adresy miesta podnikania na adresu bydliska. Žalobcovi bola v pôvodnom konaní doručovaná žaloba, na základe úpravy zrealizovanej dňa 20.5.2013, spolu s predvolaním na pojednávanie, nariadené na 25.6.2013, na adresu miesta podnikania, odkiaľ bola poštou doposlaná na adresu bydliska žalobcu v G. G.. Podľa vyjadrenia pošty v G. G., žalobca nebol na adrese

v G. G. dňa 23.5.2013 zastihnutý, ani pri opätovnom pokuse o jej doručenie dňa 24.5.2013, kedy bola zároveň zásielka uložená na pošte až do 12.6.2013. Predmetná zásielka sa dňa 13.6.2013 vrátila späť súdu ako neprevzatá z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Žalobcovi bola teda žaloba spolu s písomným Poučením účastníka a predvolaním na pojednávanie doručená riadne v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Žalobca v spore nepreukázal, že sa v období, v ktorom bola zásielka uložená na pošte, teda od 23.5.2013 do 12.6.2013 v mieste svojho bydliska nenachádzal. Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Citované zákonné ustanovenie upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak strana sporu spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinná o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Z uvedeného je zrejmé, že právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, a preto súd prvej inštancie vychádzal z údajov na doručenke, keďže nebol preukázaný opak, a údaje na doručenke považoval za pravdivé.

11. Podľa úpravy sudcu realizovanej dňa 3.7.2013 bol žalobcovi doručovaný rozsudok č.k. 28Cb/23/2012-40 na adresu miesta podnikania žalobcu a zároveň aj na adresu miesta jeho bydliska v G.. Obe zásielky sa dňa 31.7.2013 vrátili súdu ako neprevzaté žalobcom z dôvodu ich neprevzatia v odbernej lehote, pričom je zrejmé, že pošta dodržala pri ich doručovaní postup stanovený § 47 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Žalobca v spore nepreukázal, že by sa v období od 3.7.2013 do 31.7.2013 (v čase doručovania rozsudku) nezdržiaval v mieste jeho bydliska v G. G., alebo v mieste jeho podnikania.

12. Rozsudok v pôvodnom konaní nadobudol právoplatnosť 20.8.2013 a žaloba na obnovu konania bola podaná 24.10.2012, teda v rámci subjektívnej aj objektívnej lehote stanovenej § 230 ods. 1, 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. Ostatné dôvody, spočívajúce v žalobcom tvrdených nesprávnych skutkových a právnych zisteniach v pôvodnom konaní, súd prvej inštancie považoval v konaní o žalobe na obnovu konania za právne irelevantné, nakoľko tieto by bolo potrebné zohľadniť až v prípade povolenia obnovy konania v pôvodnom konaní.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28Cb/23/2012 vyplýva, že v tomto konaní nebol vykonaný dôkaz listinou - dodatkom k leasingovým zmluvám zo dňa 7.12.2009, ktorý žalobca v tomto konaní nepredložil z dôvodu, že o prebiehajúcom súdnom spore objektívne nemal žiadnu vedomosť. Ide o taký dôkaz, ktorý z objektívnych dôvodov nemohol žalobca navrhnúť, zároveň tento dôkaz spochybňuje platnosť predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z októbra 2009 a mal by rozhodujúci vplyv na posúdenie veci v pôvodnom konaní. S poukazom na znenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. žalobca ďalej uviedol, že v spore preukázal objektívne prekážky, ktoré mu bránili v navrhnutí a predložení uvedenej listiny do pôvodného konania. V rozhodujúcom období sa žalobca kontinuálne zdržiaval mimo územia SR, a teda z objektívnych dôvodov nemohol dodatok zo dňa 7.12.2009 predložiť. Uvedené okolnosti posúdil súd prvej inštancie odlišne. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie skutočnosť, že nezohľadnil nesprávne preposielanie pošty z adresy W. XXX, W. - Y. na adresu O. X, G. G. spoločnosťou Slovenská pošta a.s. Aj uvedené malo za následok, že sa žalobca o pôvodnom konaní vôbec nedozvedel. V odvolaní žalobca poukázal na to, že je pravdou, že žalovaný jednostranne odstupoval v októbri 2009 od leasingových zmlúv, avšak následne žalobca telefonoval so žalovaným, ktorý ho inštruoval, aby ďalej splácal leasing s tým, že predmet leasingu mu zostane, čo aj žalobca urobil. V decembri 2009 žalobca obdržal od žalovaného dodatky k leasingovým zmluvám podpísané žalovaným, pričom žalobca mal uzatvorené práve dve leasingové zmluvy, nemohol ísť teda o omyl. Dodatok oboznamoval súd prvej inštancie z trestného spisu na poslednom pojednávaní. Z obsahu dodatku jednoznačne vyplýva, že žalovaný považoval leasingové zmluvy za stále platné ešte dňa 7.12.2009, čím sa strany dohodli na trvaní leasingu a faktickom stiahnutí jednostranného odstúpenia. Dodatok zo dňa 7.12.2009 bol dôvodom, že žalobca predmety leasingu naďalej užíval. Keďže k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy nedošlo z dôvodu uzatvorenia dodatku zo dňa 7.12.2009, je nevyhnutné aplikovať na právne posúdenie,

či došlo k ukončeniu zmluvy, bod 11.1.1 VOP. Keďže nedošlo k riadnemu ukončeniu leasingovej zmluvy splnením všetkých povinností, nie je dôvod, aby žalobca vrátil žalovanému predmety leasingových zmlúv podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.3.2013, sp.zn. 28Cb/23/2012. Za existencie dôkazov a tvrdení, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.8.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žaloba žalobcu nespĺňa základnú podmienku pre povolenie obnovy konania predstavujúcu existenciu objektívnej prekážky, ktorá žalobcovi bránila uplatňovať jeho procesné práva v pôvodnom konaní. S poukazom na § 48 ods. 3 O.s.p. uviedol, že predmetné ustanovenie určuje právnu fikciu doručenia neprevzatej zásielky podnikateľovi na adresu jeho miesta podnikania zapísanú v živnostenskom registri. Súd všetky písomnosti v pôvodnom konaní riadne zasielal žalobcovi na adresu zapísanú v živnostenskom registri W. XXX, XXX XX W.-Y.. Táto adresa je súčasne aj adresou jeho trvalého pobytu. Žalobca si reálne neprevzal ani jednu zásielku. Na pojednávaní dňa 11.5.2018 žalobca veľmi obsiahlo vysvetľoval, že aj trvalý pobyt má zapísaný na rovnakej adrese ako je miesto podnikania, na tejto adrese sa 14 rokov nezdržiava, je to obydlie jeho svokrovcov, býva na inej adrese. Uvedené žalobca vysvetlil tým, že jeho obydlie nie je skolaudované, aj keď v ňom býva už 14 rokov. Všetky súdne zásielky boli žalobcovi de iure doručené a žalobcovi nič nebránilo navrhnúť, či predložiť ním uvádzaný dôkaz. Aj bez fikcie doručenia je nepreberanie zásielok zavinené výlučne žalobcom, ktorý sa na mieste podnikania nezdržiava, poštu si nechodí kontrolovať, nesplnomocnil svojich svokrovcov na preberanie pošty, nezriadil si P.O.BOX. Žalobca teda už 14 rokov vie, že reálne doručovanie pošty je na evidovanej adrese podnikania a trvalého pobytu nemožné, nevykonal však žiadne opatrenia, aby si doručované zásielok zabezpečil, s výnimkou zriadenia služby doposielania, ktorá však neumožňuje doposielanie úradných zásielok, ako uviedol aj sám žalobca na pojednávaní. Podľa predloženého potvrdenia pobyt žalobcu v zahraničí mal trvať do 1.7.2013, rozsudok bol žalobcovi však doručovaný po tomto termíne a následne bol uložený na pošte, kde mal žalobca takmer 3 týždne na jeho prevzatie. Žalobcovi nič nebránilo rozsudok prevziať a podať proti nemu odvolanie a v ňom uplatniť všetky svoje námietky. Podľa názoru žalovaného žalobcom označený dôkaz nie je spôsobilý privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Obsahom dodatkov nie je dohoda o obnove zrušených leasingových zmlúv ani o predĺžení ich trvania. Leasingové zmluvy boli uzatvorené dňa 26.3.2008 na obdobie 36 mesiacov, t.j. do 26.3.20121 /(bod 2.1 LZ). Aj počas trvania LZ bol žalovaný vlastníkom predmetov leasingu a ich vlastníctvo mohol žalobca nadobudnúť za podmienky úhrady všetkých záväzkov z LZ (dodnes neuhradil), úhrady kúpnej ceny /(dodnes neuhradil) a písomnom uplatnení tohto práva najneskôr v deň splatnosti poslednej leasingovej splátky, do 1.3.2011 (neuplatnil vôbec). Uplynutím dojednanej doby leasingu žalobca stratil právny titul na užívanie predmetov leasingu a bol povinný ich vrátiť žalovanému. Túto povinnosť mal už v čase vydania rozsudku, ktorého zmeny sa v tomto konaní domáha. Konanie žalobca považuje žalovaný za typický príklad zámerného zneužitia práva, keď žalobca chce profitovať z nepreberania pošty a ním prezentované názory aplikuje iba na účely zadržiavania predmetov leasingu, povinnosti z ním tvrdeného údajného obnovenia leasingových zmlúv však už neplní (Nález ÚS ČR zo dňa 22.5.2018, sp.zn. IV.ÚS 1374/17).

16. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 20.8.2018, na ktoré žalobca nereagoval a vyjadrenie k nemu nepodal.

17. Konanie o návrhu žalobcu na obnovu konania sp.zn. 28Cb/23/2012 začalo dňa 24.10.2013, ktorým dňom bol tento návrh doručený súdu prvej inštancie za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 82 ods. 1.

18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

19. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

21. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky, úkony súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.6.2016 podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

22. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní zistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. Odvolací súd zistil, že pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/139/2013-114 zo dňa 8.6.2018 bol súdu prvej inštancie dňa 26.5.2017 doručený návrh intervenienta W. X., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX W. - Y. XXX na vstup do konania z vlastného podnetu popri žalobcovi.

24. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom a na jej uplatnenie musia byť dané taxatívne stanovené dôvody a subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Podľa § 409 sa na konanie o žalobe na obnovu konania primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. Všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku v prvej časti, piatej hlave upravujú definíciu intervenienta a podmienky vstupu intervenienta do sporového konania, v ktorom je subjektom sui generis. Súd prvej inštancie sa so vstupom intervenienta do konania o žalobe na obnovu konania pred rozhodnutím o tejto žalobe vôbec nevysporiadal, vo vzťahu k osobe intervenienta absentuje akýkoľvek postup a konanie súdu prvej inštancie v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie s osobou intervenienta po jeho vstupe do konania nekonal, nevyplývajú z obsahu spisu a ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Postavenie intervenienta v sporovom konaní upravuje § 81 a nasl. CSP. Predovšetkým súd prvej inštancie pred rozhodnutím o žalobe o obnovu konania neoznámil žalobcovi a žalovanému vstup intervenienta do konania podľa § 82 ods. 4 a podľa obsahu vyjadrení strán sporu neposudzoval, či je potrebné o vstupe alebo o prípustnosti vstupu intervenienta rozhodovať podľa § 83 CSP.

26. Vzhľadom na to, že po vstupe intervenienta do konania dňa 26.5.2017 súd prvej inštancie s intervenientom nekonal, stranám sporu neoznámil vstup intervenienta do konania a súdu prvej inštancie neboli známe stanoviská strán sporu na otázku prípustnosti vstupu intervenienta do konania, súd prvej inštancie zaťažil konania vadou, ktorá spôsobila, že došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Táto vada konania a rozhodnutia súdu prvej inštancie mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a založila dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, na ktorú prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP.

27. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 pred rozhodnutím o veci vykoná procesný postup podľa § 83 CSP, nakoľko vyjadrania strán sporu k vstupu intervenienta do konania zabezpečil odvolací súd v rámci postupu podľa § 82 ods. 4 CSP. Súd prvej inštancie rozhodne o prípustnosti vstupu intervenienta do konania a po právoplatnosti rozhodnutia o vstupe vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne. Pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu intervenienta do konania, v danej veci popri žalobcovi, o žalobe o obnove konania zohľadní stanoviská strán sporu ako aj špecifiká konania o obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

28. O nároku na náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .