Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/30/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: PACCAR Leasing GmbH, Industriestraße 22, 64807 Dieburg, Spolková republika Nemecko, podnikajúci pod č. HRB32097, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Rozvojová 2, 040 01 Košice - Juh, IČO: 31 674 160, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Agile & Clever s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO: 47 257 253, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 32Cbi/19/2016-137 zo dňa 14.3.2017 takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka vo výške 1.556,56 eur titulom náhrady nákladov za opravu transportného vozidla ev. č.: U. vyfakturovaná faktúrou č. 1179083 zo dňa 21.5.2014 a jej príslušenstvo pozostávajúce z úrokov z omeškania vo výške 196,57 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 47,86 eur, uplatnená pod č. 56 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok žalobcu zo dňa 15.6.2016 do reštrukturalizačného konania žalovaného vedeného na Okresnom súde Košice I pod č. k. 31R/2/2016, je čo do vymáhateľnosti, právneho dôvodu a výšky nesporná a zistená. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.8.2016 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 1.556,56 eur titulom náhrady nákladov za opravu transportného vozidla ev. č.: U.-XXXGY vyfakturovaná faktúrou č. 1179083 zo dňa 21.5.2014 a jej príslušenstvo pozostávajúce z úrokov z omeškania vo výške 196,57 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 47,86 eur, uplatnená pod č. 56 v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok žalobcu zo dňa 15.6.2016 do reštrukturalizačného konania žalovaného vedeného na Okresnom súde Košice I pod č. k. 31R/2/2016, je čo do vymáhateľnosti, právneho dôvodu a výšky nesporná a zistená. Zároveň žiadal náhradu trov konania.

3. Súd sa aj napriek tomu, že žalovaný nedodržal zásady týkajúce sa sudcovskej koncentrácie konania (nepoužil prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku včas, v súdom určených lehotách) zaoberal sa skutočnosťami, ktoré právny zástupca žalovaného predniesol na pojednávaní týkajúce sa rozhodovania Krajinského súdu v Darmstadte počas reštrukturalizačného konania žalovaného. Súd poukázal na citované ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a Nariadenia, ktoré určujú, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a dospel k záveru, že nemecký Krajinský súd v Darmstadte v danej veci (14 O 304/15) konal a rozhodoval v zmysle nemeckých procesných a hmotných predpisov a slovenský súd nemôže toto jeho konanie spochybniť cez slovenské procesné a hmotné predpisy, pretože mu to neumožňuje citované Nariadenie. Súd ďalej poznamenal, že právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že správca žalovaného a žalovaný prihlásenú pohľadávku žalobcu popreli aj preto, že žalobca nepreukázal aká škoda mu vznikla, resp. či naozaj mu vznikla škoda na majetku v takej výške. Súd vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že žalobca ako dôvod prihlásenej pohľadávky uviedol „nezaplatená úhrada za opravu motorového vozidla“ a nie titulom náhrady škody tak ako uvádzala právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní, pričom žalobcom uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajinského súdu v Darmstadte, č.k. 14 O 304/15, a teda súd ho považoval za preukázaný a nepochybný.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol obsah žalobcom predložených listín a vec právne posúdil podľa § 120 až § 124, § 29 ods. 6, § 203a zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), článku 4 ods. 2 písm. f/, čl. 15, čl. 25 ods. 2, čl. 32 ods. 1, č. 39, čl. 40 ods. 1 a 2, čl. 41, čl. 42 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.5.2000 o konkurznom konaní („Nariadenie“) v znení platnom v čase prebiehajúcej reštrukturalizácie žalovaného, podľa § 583 Občianskeho zákonníka, § 149, § 151 ods. 1, § 153, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Konštatoval, že uznesením zo dňa 13.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2016, Okresný súd Košice I pod sp. zn. 31R/2/2016 povolil reštrukturalizáciu žalovaného a uznesením zo dňa 7.2.2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 30/2017 dňa 13.2.2017 a nadobudlo právoplatnosť 14.2.2017, potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a reštrukturalizačné konanie zastavil. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si pohľadávky prihlásil do reštrukturalizačného konania žalovaného v zákonom stanovenej lehote a doplnil listinou preukazujúcou jeho nárok opatrenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti podľa Nariadenia EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, teda do reštrukturalizačného konania si prihlásil judikovanú pohľadávku vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajinského súdu v Darmstadte zo dňa 26.4.2016 č. k. 14 O 304/15. Zdôraznil, že toto rozhodnutie nemôže slovenský súd spochybniť cez slovenské procesné a hmotné predpisy, pretože to neumožňuje citované Nariadenie.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 262 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 32Cbi/19/2016-137 zo dňa 14.3.2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu § 365 písm. f/ a § 365 písm.h/ CSP.

7. Podľa odvolateľa k popretiu žalovanej pohľadávky zo strany správcu došlo z dôvodu, že táto nebola do momentu jej uplatnenia v reštrukturalizačnom konaní žalovanému oznámená a preukázaná. Až do tohto momentu žalovaný nemal vedomosť o existencii predmetnej pohľadávky, v dôsledku čoho ju ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Nakoľko žalovaný nebol vopred písomne upozornený na existenciu uvedenej pohľadávky a teda z jeho strany nedošlo k jej odsúhlaseniu tak ako to v rámci obchodného styku medzi sporovými stranami bolo zaužívané, mal žalovaný dôvodnú pochybnosť o pravosti a výške tejto pohľadávky, z toho dôvodu s ňou nemohol a ani v súčasnosti nemôže súhlasiť.

8. Zdôraznil, že potreba vykonania opravy je podmienená vznikom škody. Pre vznik škody je nevyhnutné splnenie nasledujúcich predpokladov: 1/ porušenie povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie týchto predpokladov a tým aj vznik nároku na náhradu škody v rozsahu nákladov vynaložených na opravu predmetného vozidla.

9. Poukázal na ust. § 124 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len .

10. Jedným z dôvodov popretia jednotlivých pohľadávok žalovaného správcom v reštrukturalizačnom konaní bolo aj nedoloženie listiny preukazujúcej skutočnosti uvedené v prihláške pohľadávok. Listinou, ktorej doloženie resp. nedoloženie sa v tomto prípade stalo sporným a bolo dôvodom pre postup správcu namietaný žalobcom bol práve rozsudok Krajinského súdu v Darmstadte zo dňa 26.4.2016 doručený správcovi dňa 29.6.2016.

11. K povoleniu reštrukturalizácie došlo uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 31R/2/2016 zo dňa 13.5.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 20.5.2016, s účinkami ku dňu 21.5.2016. Od tohto momentu mal žalobca 30 dní na to, aby chýbajúcu prílohu doplnil, a to formou novej prihlášky so všetkými prílohami, vrátane predmetného rozsudku. V tejto súvislosti zdôraznil, že lehota na prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní uplynula dňa 20.6.2016, pričom k doručeniu predmetného rozsudku došlo až po uplynutí tejto lehoty. Pokiaľ si chcel žalobca prihlásiť pohľadávky prejudikované týmto rozsudkom, mal ho spolu s doručenkou pripojiť k prihláške pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní ako prílohu.

12. Opierajúc sa o uvedené má odvolateľ za to, že v prípade zamietavého rozsudku konajúceho súdu by nešlo o spochybnenie záverov nemeckého súdu, ale o štandardné posúdenie dôvodnosti a výšky nárokov uplatnených v predmetnom konaní o incidenčnej žalobe. Pokiaľ súd dospeje k záverom, že pohľadávka nebola zistená čo do dôvodu a výšky, je oprávnený nárok žalobcu nepriznať a žalobu zamietnuť, aj keď bola prihlásená pohľadávka neskôr prejudikovaná zahraničným súdom.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 366 CSP. Žalovaný v odvolaní nijako nepreukázal aplikovateľnosť ani jednej zo spomínaných štyroch situácii a nové tvrdenia nie sú prípustné v odvolacom konaní. Žalovaný mohol svoje námietky tvrdené v odvolaní predložiť už skôr, ak by konal starostlivo zo zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ako bolo žalobcom v prvostupňovom konaní jasne preukázané na základe predložených dôkazov, žalovaný bol o existencii predmetnej pohľadávky upovedomený doručením spomínanej faktúry č. 1179083 (v máji 2014), a následne aj doručením žaloby v konaní pred nemeckým súdom v Darmdstadte (17.9.2015). Žalovaný sa teda len snaží zavádzať ničím nepodloženým tvrdením, ktoré je v jednoznačnom rozpore s riadne a včasne predloženými listinnými dôkazmi žalobcu. Žalovaný sa účelovo snaží podmieniť existenciu predmetnej pohľadávky splnením obligatórnych predpokladov pre náhradu vzniknutej škody.

14. Poukázal na tvrdenie žalovaného v odvolaní, že „jedným z dôvodov popretia jednotlivých pohľadávok žalovaného správcom v reštrukturalizačnom konaní bolo aj nedoloženie listiny preukazujúcej skutočnosti uvedené v prihláške pohľadávok“ a že „ZKR nepozná doplnenie listiny preukazujúcej skutočnosti v nej uvedené. Prípadné zmeny či doplnenia je možné vykonať jedine v rámci lehoty na prihlasovanie pohľadávok ...“ Uvedené tvrdenie je opätovne nesprávne, nakoľko vo svojom ustanovení § 122 ods. 2, na ktorý sa žalovaný odvoláva, hovorí o doplnení samotnej prihlášky, a nie o doplnení inej listiny, resp. prílohy preukazujúcej skutočnosti v prihláške. K rovnakej interpretácii zákona sa priklonil aj prvostupňový súd vo svojom uznesení zo dňa 14.10.2016, sp.zn. 31R/2/2016, na základe ktorého bolo žalobcovi v plnom rozsahu priznané hlasovacie právo. V danom prípade sa však nejedná o doplnenie už podanej prihlášky, ale len o doplnenie listiny preukazujúcej skutočnosti v nej uvedené.

15. Podľa žalobcu zo strany žalovaného dochádza len k cielenému a účelovému bráneniu efektívneho a spravodlivého výkonu súdnej moci. Žalovaný predkladá len irelevantné dôkazy a tvrdenia, a to oneskorene a bez akéhokoľvek bližšieho objasnenia a preukázania ich spojitosti so skutkovým stavom. Jeho tvrdenia mnohokrát samé o sebe nemajú žiadnu vecnú hodnotu umožňujúcu čo i len okrajovo potvrdiť jeho nahliadanie na vec, resp. vyvrátiť tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom. Takéto správanie považuje žalobca za zjavné zneužívanie inštitútov procesnej obrany, ako aj opravných mechanizmov v sporovom konaní, ktoré vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní.

16. V priebehu konania odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 22.6.2018 sp. zn. 30K/6/2018 bol na majetok dlžníka STEEL TRANS s.r.o. so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO 31 674 160 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. Juraja Gavalčina so sídlom kancelárie Platanová 5, Košice, značka správcu S909. Uznesenie bolo následne zverejnené v Obchodnom vestníku č. 124/2018 dňa 28.6.2018 pod č. K045789. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3CoKR/25/2018 zo dňa 24.9.2018 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 22.6.2018 č.k. 30K/6/2018-71 vo výroku o ustanovení správcu konkurznej podstaty tak, že do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Viliam Lafko, Murgašova 3, 040 01 Košice, zn. správcu S 1424.

17. Podľa § 124 ods. 9 ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

18. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci v priebehu konania o určenie popretých pohľadávok žalobcu bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, odvolací súd v súlade s citovaným ustanovením konanie zastavil.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, keďže žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila.

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).