Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-166-2018.pdf
PDF · 116.67 KB
No categories available
5Co/166/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: KOMUNALNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, proti žalovanému: M. N., C.. XX.XX.XXXX, D. S. A. I.Y., S. XXXX/X, toho času A. XX, I.-L., o náhradu poistného plnenia v sume 351,58 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 41C/342L/2015-84 z 28.9.2017
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 351.58 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 8.3.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok); a že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 351,58 € s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol dňa 22.4.2013 účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej spôsobil škodu spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. (poškodený). Vlastník motorového vozidla K.: I., ktoré v čase dopravnej nehody viedol žalovaný, O. O., mal so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu č. 6813037094 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla so začiatkom poistenia od 16.1.2013. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 €, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.9.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
3. Súd v spore vychádzal z toho, že vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to: Poistná zmluva zo dňa 28.1.2015, Poistka číslo: 6813037094, Uplatnenie nároku na náhradu škody, Relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, Spis poistnej udalosti, Oznámenie o poistnom plnení, Výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, výpočet poistného plnenia, dodací list č. 181/03/2013, Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia, doručenka, a zistil tento skutkový stav: a) Žalovaný dňa 22.4.2013 šoféroval motorové vozidlo zn. Mazda 6, EČV: I.. Prevádzkou tohto vozidla bola spôsobená škoda na prenosnom zvislom dopravnom značení a tam nachádzajúcich sa betónových zábran spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. (poškodený), pričom žalovaný túto dopravnú nehodu zavinil a podľa relácie dopravnej polície Policajného zboru o priebehu dopravnej nehody bol vodič (žalovaný),
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) a prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. b) Žalobca tvrdil, že vlastník motorového vozidla EČV: I., ktoré v čase dopravnej nehody viedol žalovaný, O. O., mal so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu č. 6813037094 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla so začiatkom poistenia od 16.1.2013. Dňa 24.4.2013 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda. Žalobca ako poistiteľ vyplatil poškodenému dňa 14.2.2013 sumu 315 €. Následne žalobca listom zo dňa 15.7.2013 vyzval žalovaného na úhradu sumy 351,58 €, ktorú žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to z dôvodu, že sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdil, že vzniknutá škoda bola žalobcovi uhradená zo zákonného poistenia vozidla Mazda 6 a poukázaná na účet žalobcu v mesiaci august 2015, o čom však nevedel predložiť doklad z dôvodu, že t.č. je umiestnený v ÚVTOS.
4. Súd vec právne posúdil podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné, § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené, § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
5. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) a g) zák. č. 381/2001 Z.z. f) v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Ďalej spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 a sa odmietol po nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
6. Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto: a) Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore nepreukázal, resp. k žalobe nepripojil listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi ním a žalovaným, resp. medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobca súdu predložil poistku č. 6813037094 kde je ako poistník uvedený O. O. (vlastník motorového vozidla), avšak nepreukázal, že poistník podal návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý bol žalobcom akceptovaný vydaním poistky č. 6813037094 so začiatkom poistenia 16.1.2013, nepreukázal ani doručenie poistky poistníkovi. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že dňa 24.4.2013 si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného, avšak nepripojil k žalobnému návrhu ani poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v žalobnom návrhu taktiež uviedol, že ako poistiteľ vyplatil poškodenému sumu 315 € dňa 14.2.2013. Súd považuje toto za rozporné, nakoľko podľa tohto tvrdenia žalobca vyplatil poškodenému náhradu škody dňa 14.2.2013, pričom poškodený si nárok uplatnil až 24.4.2013. Navyše, žalobca k žalobe pripojil výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 15.7.2013 adresovanú žalovanému, v ktorej je uvedené, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil poškodenému poistné plnenie za žalovaného z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným č. 6813037094. Číslo poistnej zmluvy je však totožné s číslom uvedeným na poistke predloženej žalobcom, v ktorej je však ako poistník uvedený vlastník motorového vozidla, nie žalovaný. Súdu teda nie je zrejmé z akej poistnej zmluvy (či zo zmluvy uzavretej medzi vlastníkom vozidla a žalobcom alebo zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom) teda došlo k vyplateniu náhrady škody poškodenému. Žalobca taktiež nepreukázal vyplatenie sumy 315 € poškodenému (napr. výpisom z účtu žalobcu). V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že ako
poistiteľ vyplatil poškodenému sumu 315 €. Následne však uvádza, že listom zo dňa 15.7.2013 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 351,58 €, ktorú žalobca za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spise poistnej udalosti ako aj v oznámení o poistnom plnení, ktoré predložil žalobca je uvedená suma 351,58 €. V dodacom liste č. 181/03/2013 zo dňa 18.3.2013 ako aj vo vyčíslení škody zo dňa 23.4.2013, ktoré predložil žalobca je škoda vyčíslená na sumu 423,60 €. Žalobca túto sumu bližšie nešpecifikoval a v dodacom liste nie je uvedená suma jednotlivých položiek tovaru dodaného poškodenému dodávateľom, spoločnosťou TRIS, spol. s r.o.
7. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca sa domáha voči žalovanému tzv. postihového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. V konaní bolo nesporné, že žalovaný ako vodič zavinil dopravnú nehodu, že motorové vozidlo viedol pod vplyvom návykových látok a že pri nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd však považuje za sporné to, či žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu v žalovanej sume formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej zmluvy. Podmienkou prechodu nároku žalobcu na náhradu škody, ktorý má poškodený voči škodcovi, je preukázanie, že došlo k zaplateniu škody. Dôkaz o platbe musí spĺňať náležitosti dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Predložený počítačový výťah navrhovateľky - č . listu 13 spisu neslúži ako účtovný doklad. Žalobca nepredložil príjmový, výdavkový účtovný doklad o zaplatení náhrady škody, resp. výpis z účtu, z ktorého by bolo zrejmé, z ktorého účtu, na ktorý účet, komu účet patril, kedy zaplatil danú sumu. Tým žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, pretože nepreukázal, že zaplatením škody prešlo právo na náhradu škody resp. nároku na náhradu za poistné plnenie na žalobcu. Pre žalobcom uplatňovaný nárok je podstatný poistný vzťah medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla, ďalej skutočnosť, že vozidlom bola spôsobená škoda, pričom žalovaný porušil ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení. Skutkovým i právnym základom jeho nároku je vzťah medzi ním (ako poisťovateľom) a vlastníkom motorového vozidla (ako poistníkom) založený zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedené tvrdenie však v konaní nepreukázal - nepredložil zmluvu o povinnom zmluvnom poistení uzavretú medzi ním a vlastníkom motorového vozidla, resp. žalovaným. Z písomností pripojených k návrhu na začatie konania (neskôr už žiadne ďalšie dôkazy navrhovateľ nepredložil, resp. neoznačil) nemožno vyvodiť záver o existencii tohto právneho vzťahu ku dňu dotknutej dopravnej nehody, resp. ku dňu plnenia žalobcu osobe pri tejto nehode poškodenej. Inými slovami, žalobca nepredložil dôkaz o tom, že medzi ním a vlastníkom motorového vozidla, resp. žalovaným existoval v rozhodnom čase vzťah zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
8. Uvedené skutočnosti vyplývajú z hmotného práva a podľa § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd nemôže poskytovať poučenie o hmotnom práve účastníkom konania, pretože by narušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania. Z týchto dôvodov súd nevyzýval žalobcu k predloženiu takýchto dôkazov, dôkazné bremeno má žalobca. Žalobca má povinnosť tvrdiť a preukázať, že jeho žaloba proti označenému žalovanému je dôvodná. Preukázanie skutkových tvrdení je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdia. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.
9. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (nakoľko bol v spore v celom rozsahu úspešný).
10. V podanom odvolaní žiadal žalobca vyhovieť návrhu a podľa § 388 CSP zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať aj náhradu trov konania podľa žaloby. Eventuálne žiadal zrušiť rozsudok.
11. V odvolaní namietal, že z písomných podaní žalovaného, a to odporu zo dňa 26.04.2014 a vyjadrenia zo dňa 16.03.2016 vyplýva, že žalovaný žiadne z vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobcu nerozporoval. Odpor odôvodnil výlučne tým, že „škodu" žalobkyni zaplatil, avšak nevie predložiť doklad o úhrade. Tvrdenie žalovaného o údajnej úhrade náhrady poistného plnenia žalobkyňa poprela jej písomným podaním zo dňa 14.04.2016, označenom ako Vyjadrenie na výzvu súdu. V zmysle § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Taktiež podľa predchádzajúcej právnej úpravy § 120 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP") súd vychádzal zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov. Navyše v predmetnej právnej veci vydal súd prvej inštancie Platobný rozkaz pod sp. zn. 41C/342/2015-42 zo dňa 24.11.2015 (ďalej aj „Platobný rozkaz"). Pre vydanie platobného rozkazu sa aplikovala právna úprava Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust. § 170 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ust. § 43 sa nepoužije. Podľa ust. § 170 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ak súd nevydá platobný rozkaz nariadi pojednávanie. Pre vydanie platobného rozkazu musia byť splnené zákonné podmienky, (i)žalobca sa domáha peňažného plnenia voči žalovanému, (ii) uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvádzaných žalobcom. „Predpokladom pre vydanie platobného rozkazu je jednak požiadavka, že žalobca sa domáha peňažného plnenia voči žalovanému, a jednak požiadavka, že uplatnené právo vyplýva zo skutočností uvádzaných navrhovateľom. Požiadavka, či zo skutočností uvádzaných v žalobe vyplýva uplatnené právo, je splnená vtedy, pokiaľ je v žalobe skutkovo nezameniteľným spôsobom vykreslený skutkový dej, ktorý tvorí základ uplatneného nároku žalobcu, pričom obsah skutkového deja individualizujúcim spôsobom spoľahlivo vylučuje zámenu s iným skutkovým dejom." ..Pokiaľ zo žaloby nevyplýva, že skutočnosti v nej uvedené odôvodňujú uplatnené právo trpí žaloba vadou, a platobný rozkaz nie je možné vydať." Zdroj: Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, C.H.Beck, s. 446 až 449. Súd pri vydaní napadnutého rozsudku postupoval s odkazom na ustanovenie § 297 písm. b) CSP, keď pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR. V tejto súvislosti nemožno Rozsudok súdu prvej inštancie hodnotiť inak, ako prekvapujúci, keď z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd mal za sporné nasledujúce skutkové okolnosti: uzatvorenie poistnej zmluvy č. 6813037094 s poistníkom O. O., uhradenie poistného plnenia - náhrady škody zo strany žalobkyne Poškodenému. Z akého dôvodu vydal súd prvej inštancie Platobný rozkaz, ak v čase rozhodovania o jeho vydaní mal závažné pochybnosti týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, t. j. či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi žalobkyňou a p. O.? Či došlo k úhrade poistného plnenia - náhrady škody zo strany žalobkyne poškodenému? Vrozpore s vyššie uvedenými závermi je postup súdu prvej inštancie, ktorý opakovane vyzýval žalovaného, aby predložil doklad o úhrade dlžnej sumy, ktorú mal uhradiť v auguste 2015. Žalovaný na výzvy súdu nijakým spôsobom nereagoval a súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal ani v odôvodnení svojho Rozsudku. Súdu nebolo zrejmé z akej poistnej zmluvy (či zo zmluvy uzavretej medzi vlastníkom vozidla a žalobcom alebo zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom) došlo k vyplateniu náhrady škody Poškodenému, teda za sporné považoval to, či žalobkyňa nahradila Poškodenému vzniknutú škodu v žalovanej sume formou poskytnutia poistného plnenia na základe riadne uzavretej poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, posúdil nárok žalobkyne za nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, resp. nepripojila k žalobe listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi žalobkyňou a žalovaným, resp. medzi žalobcom a vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobkyňa nepreukázala, že poistník O. O. (vlastník motorového vozidla) podal návrh na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý žalovaná akceptovala vydaním Poistky č. 6813037094 so začiatkom poistenia 16.01.2013 (ďalej aj „Poistka"). Poistku pripojila ako listinný dôkaz vo svojej žalobe. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie rovnako nepreukázala doručenie Poistky poistníkovi. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie nie je možné súhlasiť. Žalobkyňa preukázala zmluvný vzťah s poistníkom p. O.U. O. (vlastník motorového vozidla) predložením listinného dôkazu - Poistky č. 6813037094. Žalobkyňa svoj nárok uplatnený touto žalobou neodvodzovala od poistného vzťahu s žalovaným, a teda prípadné preukazovanie takéhoto vzťahu je bezpredmetné. V zmysle § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Poistka je jednostranný právny úkon poisťovne, ktorý deklaruje uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú zmluvu. Zdroj: Komentár k Občianskemu zákonníku II., C.H.Beck, s. 2884. Podľa ust. § 11 zákona č. 381/2001 je poisťovňa povinná po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti tzv. zelenú kartu. Vydaním Poistky sa preukazuje, že došlo k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy. Ďalšou spornou skutočnosťou podľa súdu prvej inštancie (nie podľa sporových strán) bola úhrada žalovanej sumy zo strany žalobkyne v prospech Poškodeného účtovným dokladom (výpisom z účtu žalobkyne). Žalobkyňa na preukázanie jej tvrdenia o úhrade poistného plnenia predložila výpis z interného systému žalobkyne, čo je riadny doklad z účtovníctva žalobkyne. CSP a ani iný právny predpis neukladá žalovanej predkladať daňové doklady na preukázanie vykonanej finančnej úhrady, t.j uvedenú skutočnosť môže preukázať aj inými dôkazmi napr. výpisom z interného účtu žalobkyne, čo aj urobila. Opätovne je však potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že uvedená skutková okolnosť (úhrada poistného plnenia žalobkyňou Poškodenému), nebola medzi sporovými stranami sporná. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd mal za nesporné nasledovné skutočnosti: žalovaný bol vinníkom dopravnej nehody, vzhľadom na to. že žalovaný sa odmietol podrobiť dychovej skúške, má sa za to. že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok a pri nehode dopravnej nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. h) zákona č. 381/2001 z. z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. Žalovaný ako vodič motorového vozidla je poisteným v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. Poisteným je v zmysle ustanovenia § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Rozsah poistenia zodpovednosti vymedzujú následne ustanovenia S 4 a nasl. zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa ustanovenia 5 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Predmetné zákonné ustanovenie je koncipované na základe všeobecnej zodpovednosti za škodu, pre ktorú sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, konkrétne ustanovenie S 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, s odkazom na ustanovenie 5 366 písm. c) a ď) CSP žalobkyňa ako prílohu tohto odvolania predkladá poistnú zmluvu č. 6813037094 medzi žalobkyňou (ako poisťovateľom) a O. O. (ako poistníkom) zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Mazda 6, r.v. 2005, EČV: I. uzatvorenú dňa 16.01.2013. Dňa 16.01.2013 (ďalej aj "Poistná zmluva"). Dôkaz: Poistná zmluva č. 6813037094. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.06.2013 vyplýva, že na základe predložených dokladov súvisiacich s opravou majetku Poškodeného bol vyčíslený nárok na náhradu skutočnej výšky škody, podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a podľa zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške 351,58 EUR a dňa 11.06.2013 uhradila Poškodenému sumu 351,58 EUR. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.06.2013 bolo prílohou návrhu na začatie súdneho konania a žalobkyňa predkladá výpis z účtu k realizovanej platbe. Dôkaz: Doklad o úhrade zo dňa 11.06.2013, K predloženiu dôkazov v odvolacom konaní, a to Poistnej zmluvy a Dokladu o úhrade poistného plnenia poukazujem aj na ustanovenie § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Je nepochybné, že žalobkyňa v konaní riadne preukázala vyplatenie plnenia za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, čím preukázala základ ako aj vvšku uplatneného nároku. Žalobkyňa má za to, že dôvodnosť jej nároku bola v konaní preukázaná bez akýchkoľvek pochybností v celom rozsahu.
12. Žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu, nedoručil súdu odvolaciu dupliku.
13. Odvolací súd s poukazom na § 385 CSP v rozsahu odvolania podľa § 380 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že je treba napadnutý rozsudok zmeniť, lebo nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, a to podľa § 388 CSP.
14. Odvolanie žalobcu je odôvodnené, pretože žalovaný bol vinníkom dopravnej nehody, on sa odmietol podrobiť dychovej skúške, má sa za to teda, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok a pri nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, čo znamená, že podľa § 12 ods. 2 písm. h) zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky.
15. Rozsah poistenia zodpovednosti vymedzený podľa § 4 a nasl. zák. č. 381/2001 Z.z. bol preukázaný.
16. V konaní bolo nesporne preukázané, že ani v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.4.2016 nič neuviedol, že by nechcel uhradiť škodu žalovaný, pretože bol si vedomý spôsobenia škodu a v čo najkratšej lehote chcel, aby mu doručili šek o zaplatení dlžnej sumy, opravovať auto v autodielni aj ak chcel po nehode, nemohol, pretože jeho garáž momentálne bola zaplombovaná a on bol vo výkone trestu. Preto len žiadal o zrušenie platobného rozkazu.
17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie aký poistný vzťah je dôležitý pre žalobcu a vlastníka motorového vozidla a vyvodené právne závery, keď poistníkom mal byť O. O., ako vlastník motorového vozidla, sú nesprávne, pretože žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Žalobca totiž ako poistiteľ vyplatil poškodenému sumu 351,18 € s dodatočným vyčíslením škody, spolu 423,60 €. Je nepochybné, že aj keď sa na náhrade škody zúčastňovala iná spoločnosť ako dodávateľ TRISK, spoločnosť s r. o., to nič nezmení na tom, že škoda vznikla a nebolo potrebné skúmať, či žalobca preukázal aktívnu legitimáciu alebo nie, lebo mal predložiť nejaký príjmový doklad atď., v tomto smere je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.
18. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak sa žalobca ako poistiteľ domáha tzv. poisťového práva v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. treba preukázať len škodu a samozrejme aj výšku škody, žalovaný totiž ako vodič zavinil dopravnú nehodu, lebo pod vplyvom návykových látok viedol motorové vozidlo, čím došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (§ 12 ods. 2 písm. h) zák. č. 381/2001 Z.z.).
19. Samozrejme súd prvej inštancie po vydaní platobného rozkazu neprejednával vec na pojednávaní, ale len zákonným spôsobom verejne vyhlásil rozsudok, teda strany v spore neboli vypočuté.
20. Z listinných dôkazov však vyplýva, že istina žiadaná žalobou v sume 351,58 € spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 7.7.2013 do zaplatenia bola nárokovaná žalobcom z titulu regresu a podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má právo na náhradu škody z tohto titulu, keďže žalovaný spôsobil škodu pri jazde osobným motorovým vozidlom po požití návykovej látky. Žalovaný jednoznačne porušil povinnosti vodiča motorového vozidla a nepreukázal, aby uhradil škodu, ktorá bola uhradená poškodeným Inžinierskym stavbám, a. s. Košice (škoda na dočasnom dopravnom značení).
21. V prevyšujúcej časti, ak zamietol žalobu súd prvej inštancie, rozhodol správne v časti úrokov z omeškania, a podľa § 387 CSP odvolací súd potvrdil tento rozsudok, úroky patria žalobcovi len od 8.3.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu a návrhu.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok a v časti aj potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. So zreteľom na nejasné preukázanie doručovania listín žalovanému ako aj nejasnú žalobu pri uplatnení nároku, žalobca aj keď bol úspešný vo väčšej časti, z dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto spore nárok na náhradu trov prvostupňových ako aj odvolacích nebol mu priznaný, a žalovaný samozrejme nemal v oboch konaniach úspech a napokon mu trovy ani nevznikli, čo sa odôvodňuje § 255 ods. 1. 2 a § 396 ods. 2 CSP.
24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.