Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/50/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Stavebná recyklačná a konzultačná a.s., Krivá 21/995, Košice, právne zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Antolom, so sídlom Krivá 23, Košice, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05.04.2017 č. 334256/2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím z 05.04.2017 č. 334256/2017 potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice z 03.01.2017 č. 100010416/2017, ktorou daňový úrad podľa § 91 ods.2 písm.f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 52.803,05 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane evidoval ku dňu 14.12.2016 u žalobcu daňový nedoplatok, ktorý vznikol na DPH vo výške 52.803,05 eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 22.06.2015 č. 994774/2015. Žalobca ako daňový dlžník uložené peňažné plnenie neuhradil v lehote splatnosti.

3. Správca dane začal daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia zo 14.12.2016 č. 104488892/2016 podľa § 90 ods.1 Daňového poriadku na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 52.803,05 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je podľa § 89 ods.1 písm.b) Daňového poriadku vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zo dňa 09.12.2015 č. 21427567/2015.

4. Po začatí daňového exekučného konania správca dane vydal dňa 03.01.2017 exekučnú výzvu č. 100010416/2017, ktorou vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 52.803,05 eur. V daňovej exekučnej výzve správca dane uviedol, že pokiaľ žalobca nedoplatok v lehote určenej správcom dane nezaplatí, správca dane vykoná daňovú exekúciu podľa § 130 Daňového poriadku, t.j. predajom nehnuteľností vo vlastníctve daňového dlžníka.

5. Proti daňovej exekučnej výzve podal žalobca námietky, ku ktorým žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa týkajú kontrolných zistení správcu dane v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie november 2011, ktoré boli uvedené v rozhodnutí zo dňa 22.06.2015 č. 994774/2015, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol, a ktoré bolo zahrnuté vo výkaze daňových nedoplatkov ako exekučného titulu. Z uvedených dôvodov žalovaný tieto námietky považoval za bezpredmetné. Žalobca totiž proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol rozhodnutím z 23.09.2015 č. 1453581/2015 tak, že ho ako vecne správny potvrdil. Opakované

spochybňovanie záverov správcu dane uvedených v rozhodnutí zo dňa 22.06.2015 č. 994774/2015 nie je možné v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve, pretože tomu bráni právoplatnosť tohto rozhodnutia. Z týchto dôvodov v odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán neskúma vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol, ale preskúmava len tie skutočnosti, ktoré súvisia s touto fázou daňového konania, predovšetkým skúma splnenie procesných a hmotno-právnych podmienok daňového exekučného konania. Žalobca však v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti v zmysle § 91 ods.5 Daňového poriadku, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia neprípustná.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby súd žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na nariadenom pojednávaní zrušil a vec vrátil na nové konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že doterajší postup žalovaného považuje za nezákonný, lebo žalovaný pokračoval v šetrení napriek tomu, že mu neboli známe výsledky policajného šetrenia, ktoré nakoniec vylúčia vinu žalobcu. Žalobca sa touto žalobou dovolával ochrany dobrej viery, pretože podporené konkrétnymi okolnosťami žalobcu ako nositeľa práv, tieto nadobudol v súlade so zákonom, a preto mu patrí ochrana „dona fide“ znamenajúca aj to, že kto koná protiprávne v dobrej viere, jedná v tzv. ospravedlniteľnom omyle. Poukázal na právne závery ESD v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fullcrum elektronics a C-484/03 Bond House.

7. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že bola porušená zásada primeranosti, pretože žalovaný má voliť iba také prostriedky, ktoré daňové subjekty čo najmenej zaťažujú a umožňujú pritom ešte dosiahnuť cieľ daňového konania, t.j. správne zistenia a stanovenie dane a zabezpečenie jej úhrady.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, a v tejto súvislosti poukázal na právne závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 13.01.2004 vo veci C-453/00 Kuhne und Heinz. Vydané rozhodnutie vychádza predovšetkým z toho, že všetky správne orgány členských štátov spoločenstva majú predovšetkým povinnosť v rámci svojej zákonnej právomoci presadzovať pravidlá komunitárneho práva, a všetky správne orgány členských štátov spoločenstva majú vykladať komunitárne právo konzistentne s názorom, ktorý vyslovil Súdny dvor, a to aj pokiaľ ide o právne vzťahy založené predtým, než Súdny dvor rozhodol o konformnom výklade komunitárneho práva. Súdny dvor tu poukázal aj na skutočnosť, že jednou zo základných zásad komunitárneho práva je rešpektovanie princípu právnej istoty. Princíp právnej istoty je imanentný právoplatnosti správneho aktu, a je úzko spätý s princípom prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí: uplatní sa teda vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že treba na konkrétny správny akt bezpodmienečne nazerať ako na akt správny, ktorý je bez správnych vád. Prezumpcia správnosti správnych aktov pritom v sebe skrýva nebezpečenstvo, že správne a nesprávne, resp. protiprávne správne akty budú mať v istom časovom úseku rovnaké postavenie. Náprava rozhodnutia správneho orgánu, ktorý nezodpovedá konformnému výkladu komunitárneho práva, je teda vo väčšej, či menšej miere tiež vecou verejného záujmu a určité typy nekonformných aktov budú musieť byť zrušené z úradnej povinnosti. Súdny dvor stanovuje ako korektív takéhoto postupu ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere.

8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že správna žaloba žalobcu neobsahuje žiadne konkrétne skutkové a právne dôvody, ktoré by sa týkali žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ a cituje tiež z rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR, ktorými sa snaží preukázať, že mu patrí ochrana bona fide, ktorá znamená aj to, že kto koná protiprávne v dobrej viere, koná v tzv. ospravedlniteľnom omyle. Žalovaný konštatoval, že žalobcom citovaná judikatúra Súdneho dvora EÚ sa týka výkladu Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH a slúži predovšetkým k jednotnému uplatňovaniu v systéme DPH v členských štátoch. Žalobné body, tak ako sú formulované, vedú k záveru, že žalobca napáda vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, konkrétne rozhodnutia z 22.06.2015 č. 994774/2015, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. Obdobná argumentácia bola uvedená aj v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, pričom daňová exekučná výzva nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti žalobcu, daňovou exekučnou výzvou sa nemení hmotno-právna pozícia účastníka konania. Daňovou exekučnou výzvou správca dane len vyzval daňového dlžníka, t.j. žalobcu na úhradu daňového nedoplatku, ktorý vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Daňový dlžník môže odvolaním napadnúť daňovú exekučnú výzvu len z dôvodov podľa § 91 ods.5 Daňového poriadku.

Žalobca však neuviedol v žalobe žiadny relevantný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia Daňového poriadku. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že rozhodnutie daňového úradu z 22.06.2015 č. 994774/2015, ktorým bolo žalobcovi uložené peňažné plnenie vo výške 52.803,05 eur - rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, bolo spojenie s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR z 23.09.2015 č. 1453581/2015 predmetom samostatného preskúmania na Krajskom súde v Košiciach na základe podanej žaloby, v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/151/2015.

9. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v žalobe len všeobecne namietal, že postup žalovaného považuje za nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi a bona cibe. V žalobe tvrdí, že bola porušená zásada primeranosti, pretože žalovaný má voliť iba také prostriedky, ktoré daňové subjekty zaťažujú čo najmenej, a umožňujú pritom dosiahnuť cieľ daňového konania, t.j. právne zistenie a stanovenie dane a zabezpečenie jej úhrady. Žalovaný túto námietku nepovažuje za dôvodnú, a tvrdil, že správca dane postupoval v daňovom exekučnom konaní v súlade so základnými zásadami správy daní, najmä v súlade so zásadou zákonnosti a začal daňové exekučné konanie po tom, čo preveril splnenie hmotno-právnych a procesno-právnych podmienok pre začatie daňového exekučného konania. Daňové exekučné konanie je len právnym následkom nesplnenia uložených peňažných plnení dobrovoľným spôsobom.

10. Žalobca v podanej replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich dôvodoch, pričom zároveň poukázal na to, že hoci so závermi správcu dane nesúhlasí, žalobca napriek tomu čiastočne uhradil tzv. daňový nedoplatok vo výške 42.462,49 eur, keďže konanie správcu dane výrazne nepriaznivo ovplyvňuje podnikateľské aktivity žalobcu.

11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Daňového úradu Košice, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu a pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

12. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - daňovú exekučnú výzvu zo dňa 03.01.2017 č. 100010416/2017, ktorou bol žalobca vyzvaný na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 52.803,05 eur v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy, a zároveň bol upozornený na to, že ak daňový nedoplatok v lehote určenej správcom dane nebude zaplatený, správca dane vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie predajom nehnuteľností v zmysle § 130 Daňového poriadku.

13. Podľa § 88 ods.1 Daňového poriadku daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

14. Podľa § 88 ods.4 Daňového poriadku správca dane je povinný: a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, b) vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

15. Daňový úrad Košice zostavil ku dňu 09.12.2015 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov žalobcu v sume 53.803,05 eur na DPH. Výkaz daňových nedoplatkov nadobudol právoplatnosť 09.12.2015. Rozhodnutím zo 14.12.2016 č. 104488892/2016 Daňový úrad Košice začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania uvedeného daňového nedoplatku. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zostavených ku dňu 09.12.2015. Po začatí daňového konania bola zaslaná žalobcovi daňová exekučná výzva na zaplatenie uvedeného nedoplatku, ktorá bola potvrdená v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného z 05.04.2017 č. 334256/2017.

16. Podľa § 91 ods.2 Daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje: a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka, alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii,

alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona, alebo osobitného zákona, alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka, vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu, alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedený v § 106 ods.1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku, j) poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, k) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce, alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

17. Rozsah prieskumnej činnosti správneho súdu je určovaný predovšetkým predmetom rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade daňovej exekučnej výzvy súd je oprávnený preskúmavať iba to, či na vydanie daňovej exekučnej výzvy boli splnené zákonné podmienky, t.z., či správca dane oznámil dlžníkovi začatie daňového exekučného konania výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov, alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie. Výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku a upozornenie, že ak nebude nedoplatok zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu.

18. Súd z obsahu spisu zistil, že podmienky uvedené v Daňovom poriadku na vydanie daňovej exekučnej výzvy boli splnené. Proti daňovej exekučnej výzve je možné podať odvolanie, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Pri daňovej exekučnej výzve žalovaný, ale ani súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť a skutkové a právne závery rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie, pretože tomu bráni právoplatnosť tohto rozhodnutia. V štádiu vydania daňovej exekučnej výzvy je možné skúmať iba tie skutočnosti, ktoré súvisia s týmto štádiom daňového exekučného konania, a to predovšetkým existencia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu a existencia majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie. Námietky žalobcu týkajúce sa správnosti vyrubenia rozdielu na DPH nie sú preto v tomto štádiu konania prípustné, a súd sa s nimi nemôže zaoberať ako s právne relevantnými. Rovnako ani námietka žalobcu uvedená v žalobe týkajúca sa spôsobu exekúcie, a to predajom nehnuteľností, nie je pri vydaní daňovej exekučnej výzvy prípustná a opodstatnená, pretože toto môže žalobca namietať až v ďalšom štádiu konania, a to po vydaní daňového exekučného príkazu.

Z uvedených dôvodov sa súd ani nezaoberal rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe, vzhľadom na to, že tieto sa nemôžu aplikovať na daňovú exekučnú výzvu.

Daňové exekučné konanie je dôsledkom nesplnenia povinností daňovým dlžníkom dobrovoľným spôsobom. Tohto právneho následku si žalobca ako daňový dlžník musel byť vedomý, vzhľadom na to, že rozhodnutia, ktorým bol určený žalobcovi rozdiel DPH, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd však nemôže pri skúmaní zákonnosti daňovej exekučnej výzvy sa zaoberať zákonnosťou týchto rozhodnutí.

19. Na základe uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.