Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-94-2017.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/94/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 01, IČO 50 361 368 proti žalovanému V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. ulica XX/XX, XXX XX G. o zaplatenie 662,07 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 468,43 € s 9% úrokom z omeškania zo sumy 468,43 € od 06.07.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 40 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 662,07 €, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy nezaplatenej istiny 662,07 € od 06.07.2009 do zaplatenia.
2. Uviedol, že 15.02.2008 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovaným v právnom postavení dlžníka (v zmluve o úvere označený ako klient), uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky ďalej spolu len ako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej -ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej len „OP“), ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka - žalovaného, predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Veriteľ - Poštová banka, a.s. si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným ku dňu 06.07.2009. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník(ďalej len „ObZ“). Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ust. ObZ vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka
v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
3. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 uzavretá medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi PRO CIVITAS s.r.o. ako postupcom a Bencont Investments, s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi Bencont Investments, s.r.o. ako postupcom a BENCONT COLLECTION, a. s. . ako postupníkom.
4. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené. Pohľadávka bola voči žalovanému súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 16.03.2012, sp. zn. IDC12100396, právoplatným dňa 09.06.2012, vykonateľným dňa 09.06.2012. Dňa 09.04.2013 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá (ako je zrejmé zo spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 61Er/716/2013). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie, Okresný súd Trenčín zastavil exekučné konanie. Legislatívne zmeny, ktoré sa premietli do rozhodcovskej praxe súdov pri zatavení exekučného konania, v ktorom sa veriteľ domáhal výkonu rozhodcovského rozsudku na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky, aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobili, že veriteľ, napriek tomu, že postupoval pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje, ako aj na čl. 46 ods. 1 ústavy SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Žalovaný ku dňu podania žaloby svoj dlh voči žalobcovi, ako ani voči jeho právnym predchodcom nevyrovnal, preto sa žalobca domáha svojich nárokov súdnou cestou.
5. K posúdeniu plynutia premlčacej doby žalobca vychádza z nasledovných skutočností: Dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 19.04.2010, žaloba na rozhodcovský súd bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a do času podania žaloby na rozhodcovský súd trojročná premlčacia doba v celej svojej dĺžke trvania neuplynula. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doby plynúť, a to počas vedeného rozhodcovského konania a následne období keď veriteľ - oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až do času, keď z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky exekučným súdom, došlo k zastaveniu exekučného konania. Účinky zastavenia exekučného konania je potrebné na účely ďalšieho vymáhania pohľadávky v zásade prirovnať k stavu zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže fakticky dochádza k prelomeniu materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj pri zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odopierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorého iniciovanie je závislé výlučne na vôli dlžníka. Premlčacia doba v prípade žalovanej pohľadávky ešte neuplynula (spočívala od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania) a po zastavení exekučného konania opätovne začala plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti uznesenie o zastavení exekučného konania, kedy si veriteľ mohol opätovne uplatniť svoje právo voči dlžníkovi na súde. Pri zaujatí týchto záverov vychádza žalobca z Uznesenia Krajského súdu v Žilina zo dňa 29.03.2016, č.k. 11Co/92/2016-88, v ktorej veci súd zaujal právny názor, že už podaním žaloby na rozhodcovský súd bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky prestala plynúť premlčacia doba, ktorá neprestala plynúť ani právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku, ani
právoplatnosťou rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku a neplynie ani v súčasnosti, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia veci.
6. Žalobca označil a k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: zmluvu o úvere s Obchodnými podmienkami, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, listinu „aktuálny stav úveru“, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 a zo dňa 15.12.2014, rozhodcovský rozsudok.
7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a ani neoznačil žiadne dôkazy.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a žalovanou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Zo zmluvy o úvere je preukázané, že dňa 15.02.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej mal veriteľ poskytnúť žalovanému úver vo výške 30 000,- Sk (995,82 €). Úroková sadzba bola 23 % ročne. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal predmetný úver splácať v pravidelných 30 mesačných splátkach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 1 324,- Sk. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Splátka úveru bola uvedená jednou sumou, teda nebolo možné rozlíšiť, aká časť každej splátky pripadá na istinu a aká na úroky a poplatky.
10. Ako vyplýva z platobnej histórie žalovaný v období od 18.03.2008 do 16.02.2009 uhradil na predmetný úver 527,39 €, iné úhrady nevykonal.
11. Podľa článku 3.11. Obchodných podmienok, ak je žalovaný v omeškaní so splatením záväzkov viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
12. Žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 16.02.2009. Nakoľko žalovaný nevykoval ďalšie úhrady vyhlásil predchodca žalobcu oznámením zo dňa 06.07.2009 mimoriadnu splatnosť úveru dňom 06.07.2009, čím využil oprávnenie dojedané vo článku 3.11. Obchodných podmienok.
13. Medzi stranami neoblo sporné, že pohľadávka bola postúpená na žalobcu. 14. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2) zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení do 30.06.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V období od 13.5.2009 do 12.04.2010 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1%.
23. Podľa čl. 15 Smernice 87/102/EHS, ktorá bola transponová zákonom č. 258/2001 Z.z., táto smernica nezamedzuje členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy.
24. Podľa čl. 22 Smernice 2008/48/ES, ktorá bola transponová zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. 25. Podľa čl. 22 Smernice 2008/48/ES, ktorá bola transponová zákonom č. 129/2010 Z.z., členské štáty prijmú a uverejnia do 12. mája 2010 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
26. Podľa čl. 30 Smernice 2008/48/ES, ktorá bola transponová zákonom č. 129/2010 Z.z., táto smernica sa nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení.
27. Dňa 15.02.2008 bola medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
28. Predmetom Zmluvy bolo zo strany predchodcu žalobcu poskytnutie úveru vo výške 30 000,- Sk (995,82 €) s úrokovou sadzbou vo výške 23% ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach vo výške 1 324,- Sk (43,95 €) od 15.03.2008 s termínom splatnosti k 15. dňu v mesiaci.
29. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu, ktorý peňažné prostriedky poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným - spotrebiteľom, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej či obchodnej činnosti.
30. Súd zistil, že v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. V zmluve je uvedená len výška splátky istiny, resp. výška splátky, avšak táto suma neobsahuje rozčlenenie, čo z toho pripadá na istinu a čo na úroky, príp. poplatky. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa. V uvedenom prípade zmluva túto požiadavku nesplňuje, nakoľko obsahovala len celkovú výšku splátky bez jej rozčlenenia na jednotlivé položky, a nebolo možné odlíšiť, aká časť z každej jednotlivej splátky má ísť na istinu, a aká časť na úroky a poplatky.
31. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným statkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov.
32. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15, ktorý tretím a štvrtým výrokom rozhodol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, a že Článok 23 smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, súd uvádza nasledovné.
33. Smernica 48/2008/ES mala byť transponovaná do 12. mája 2010 a bola transponovaná zákonom č. 129/2010 Z.z. dňa 11.06.2010. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 15.02.2008, pričom samotná smernica sa nevzťahuje na túto zmluvu, nakoľko v čl. 30 uvádza, že sa nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení. Až táto smernica stanovila tzv. úplnú harmonizáciu, t.j. nemožnosť sa odchýliť od jej znenia (viď čl. 22 Smernice). V čase uzavretia zmluvy bola účinná Smernica 87/102/EHS, ktorá v čl. 15 stanovila neúplnú harmonizáciu a umožnila členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov konzistentné s ich záväzkami, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Cestou prijímania prísnejších ustanovení k ochrane spotrebiteľov šla aj Slovenská republika, ktorá stanovila aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre prípady, ak zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok na jednotlivé položky či celkovú výšku úveru. Vzhľadom nato, že smernica 102/87/EHS umožnila prísnejšiu právnu úpravu, neodchyľuje sa zákon od tejto smernice, a preto sa nie je potrebné zaoberať otázkou jeho eurokonformného výkladu, nakoľko je so smernicou, ktorú transponoval, a ktorá sa stále na predmetný úver vzťahuje súladný. Na základe uvedeného nie je dôvod odchýliť sa od výkladov slovenských súdov (napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015), ktoré stanovili, že výklad zákonnej požiadavky, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov má byť taký, že sa vyžaduje zvlášť rozčlenenie každej splátky na tieto jednotlivé položky, a preto je úver bez úročný a bezpoplatkov.
34. V prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, predstavuje celá výška dojednanej splátky istinu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/608/2015). V uvedenom prípade, je tak potrebné celú výšku splátky pokladať za istinu, nakoľko za bezúročný sa považuje tento úver od počiatku vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu. Keďže úver sa pokladá za bezúročný a bezpoplatkov, je potrebné výšku splátky považovať za výšku istiny. Je to jednak z dôvodu, že pre spotrebiteľa by bolo náročné, aby si sám vypočítať úmor. Z uvedeného dôvodu je potrebné pokladať celú sumu splátky za istinu, nakoľko v tomto prípade problémy s výpočtom odpadajú, teda tento výklad zákona je pre spotrebiteľa výhodnejší. Zároveň je zrejmé, v akej výške má a kedy plniť. Vzhľadom nato, že je úver bezúročný a bezpoplatkov, mal žalobca nárok iba na zaplatenie poskytnutej istiny 995,82 €. Nakoľko žalovaný uhradil sumu 439,49 €, má žalobca nárok ešte na neuhradenú časť istiny v sume 468,43€ (§ 497 ObZ), ktorú mu súd priznal, a v časti prevyšujúcej dlžnú istinu žalobu zamietol.
35. Úrok z omeškania žiadal žalobca od 06.07.2009, nakoľko mimoriadna splatnosť nastala dňa 06.07.2009. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil dostal sa do omeškania týmto dňom a preto mu patrí zákonný úrok z omeškania vo výške 9% (517 ods. 2 OZ, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), ktorý mu súd z dlžnej sumy priznal a to až do zaplatenia.
36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy istiny vo výške 662,07 € s príslušenstvom, pričom súd žalobcovi priznal sumu 468,43 € s príslušenstvom. Žalobca tak bol úspešný v sume 468,43€, čo predstavuje 70% z
uplatneného nároku a neúspešný v sume 193,64€, čo prestavuje 30%. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol 40% (70-30), a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 40%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.