Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-97-2020.pdf
PDF · 102 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: E. I., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky - O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX a otca - O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, I. - S. A., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletý E. I., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Nikolasa výživným vo výške 180 Eur mesačne počnúc dňom 13.11.2020, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 13.11.2020 do 28.02.2022 vo výške 2 808 Eur na maloletého E. je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou rozsudku v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 80 Eur s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.
Styk otca s maloletým sa ponecháva neupravený.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2020 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom žiadala, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu sumou 350 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že sa stará o syna sama, rodičovský príspevok jej nepostačuje. Náklady na maloletého - mlieko, plienky, hygiena, oblečenie sú mesačne 550-700 Eur. Otec jej od apríla neprispieva. Poslal v marci 100 Eur a v októbri 200 Eur. Viac nechce posielať peniaze, matka mu nechce dávať syna, lebo matku počas tehotenstva viackrát napadol a aj po pôrode, keď mala maloletého na rukách. V októbri vtrhol matke do bytu a chcel matke maloletého nasilu zobrať a matku fyzicky napadol. Spoločnú domácnosť otec opustil, keď mal maloletý 1 mesiac. Výživné žiadala matka priznať od podania návrhu na súd. Neskôr v konaní matka žiadala priznať výživné vo výške 500 Eur mesačne s odôvodnením, že sa chce osamostatniť od rodičov. Na pojednávaní žiadala ponechať styk otca s maloletým neupravený.
2. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
3. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
4. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Keďže otcovi sa návrh nepodaril doručiť ani po vykonaní postupu podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 18.10.2021 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú stránku súdu oznámenie o podanom návrhu. Návrh sa tak považoval za doručený otcovi maloletého po 15-tich dňoch od zverejnenia uvedeného oznámenia. Otec sa k návrhu nevyjadril.
6. Súd musí v zmysle ust. § 31 C.m.p. v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa § 180 C.s.p. rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletého, dokladmi o nákladoch na maloletého, potvrdením zamestnávateľa o príjme otca, potvrdením o poberaní prídavku na deti a rodičovského príspevku za 2020-2022, správou ÚPSVaR o poberaných dávkach rodičmi maloletého a vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odpoveďou Sociálnej poisťovne o poberaní dávok rodičmi, odpoveďami na lustráciu v Sociálnej poisťovni a v registri obyvateľov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
8. Pri výsluchu matka uviedla, že býva s maloletým u jej rodičov. S otcom prestali žiť, keď mal maloletý asi 1 mesiac. Od podania návrhu na súd otec neuhradil žiadne výživné, ani predtým na výživu neprispieval. Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. O maloletého sa celodenne stará. Pomáhajú jej finančne rodičia. Náklady na maloletého sú 130 Eur mesačne strava, 35 Eur plienky, 15 Eur vlhčené obrúsky, oblečenie s topánkami 60 - 70 Eur, 20 Eur mesačne pracie prostriedky, 40 Eur výživové doplnky, maloletý má diagnostikovaný atopický ekzém, preto mu matka kupuje špeciálnu kozmetiku, čo je asi 20 Eur mesačne. Má tiež problémy s trávením, preto kupuje maloletému probiotiká. Diagnostikovanú poruchu trávenia nemá, inak je zdravý. Otec o maloletého nejaví žiaden záujem. Otec pokiaľ matka vie, má len základné vzdelanie. Od známych vie, že z Tesca bol vyhodený kvôli alkoholu a mal niečo ukradnúť. Nevie, ako sa otec v súčasnosti živí. Predtým než pracoval v Tescu robil načierno na stavbách.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom matky, čo sa týka zverenia maloletého do jej starostlivosti. Rovnako súhlasil, aby bol styk neupravený. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
27. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého od jeho narodenia osobne stará. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletého. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.
28. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
29. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
30. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že výška výživného 180 Eur mesačne je primeraným výživným. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého. Matkou v návrhu vyčíslené náklady na sumu spolu vo výške 550-700 Eur mesačne súd nepovažuje vzhľadom na vek maloletého za celkom reálne. Za odôvodnené aj s ohľadom na náklady uvedené matkou na pojednávaní, vychádzajúc z bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletého považuje súd mesačné náklady na maloletého na úrovni do 250-300 Eur mesačne. Maloletý zatiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie a je v celodennej starostlivosti matky. Matka si tak vyživovaciu povinnosť plní v prevažnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Otec maloletého sa nijakým spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletého, nejaví o maloletého záujem a na jeho výživu vôbec neprispieva.
31. Matka aktuálne poberá podľa potvrdení ÚPSVaR len prídavky na maloleté dieťa v roku 2020 vo výške 24,95 Eur, v roku 2021 vo výške 25,50 Eur a v roku 2022 vo výške 25,88 Eur a rodičovský príspevok v roku 2020 vo výške 270 Eur, v roku 2021 vo výške 275,90 Eur a v roku 2022 vo výške 280 Eur. Otec maloletého nie je podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR poberateľom žiadnej dávky a nie je vedený úradom v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol otec naposledy zamestnaný v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. v období od 09.08.2019-30.07.2021. Dôchodkové, nemocenské, úrazové dávky a dávku v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne otec
nepoberá. Podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa v období od 05/2020 - 4/2021 otec dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 728,97 Eur, s tým, že od 08.03.2021 eviduje zamestnávateľ u otca neospravedlnenú absenciu, ktorá k 10.05.2021 trvala.
32. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého platiť stanovené výživné. Otec je v produktívnom veku a z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že má rovnako ako matka len jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému. V konaní neboli preukázané ani otcom tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by mu v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili (napr. zlý zdravotný stav a pod.). Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Otec si musí uvedomiť, že plnenie si vyživovacej povinnosti voči jeho dieťaťu je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam.
33. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu nevychádzal súd len zo zistených príjmov otca, ale z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Otec si aktuálne zabezpečuje živobytie nezistením spôsobom, pričom žije v Bratislavskom kraji s nízkou mierou nezamestnanosti, kde je dostatok pracovných ponúk, a to aj pre osoby so základným vzdelaním, preto súd ustálil, že je v možnostiach otca - muža v produktívnom veku, dosahovať aspoň príjem, ktorý dosahoval vo svojom poslednom zamestnaní, teda na úrovni okolo 750 Eur v čistom. Nemožnosť zistenia aktuálneho príjmu otca nemôže byť dieťaťu na ťarchu. Súd zohľadnil, že otec sa žiadnym spôsobom na starostlivosti o maloletého nepodieľa a nemá záujem ani na plnení si vyživovacej povinnosti voči maloletému, pričom prihliadol na skutočnosť, že matka poberá len rodičovský príspevok a bez finančnej podpory svojich rodičov, ktorí jej poskytujú bývanie, by nevedela zabezpečiť potreby maloletého ako aj svoje vlastné potreby. Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné vo výške 180 Eur mesačne a je toho názor, že musí byť v možnostiach a schopnostiach otca takto stanovené výživné platiť. Takto stanovené výživné spolu s dávkou štátu (prídavkom na dieťa) zabezpečí, aby boli odôvodnené náklady na maloletého primerane uspokojené. Priznanie vyššej výšky výživného (ktoré matka žiadala vo výške 500 Eur mesačne) by podľa názoru súdu nezodpovedalo zisteným schopnostiam a možnostiam otca ani odôvodeným nákladom na maloleté dieťa. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.
34. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 180 Eur mesačne od podania návrhu na súd, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 13.11.2020 do 28.02.2022. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 2 808 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac november 2020 vo výške 108 Eur (180/30 x 18 dní) a výživného za obdobie mesiacov december 2020 až február 2021 vo výške 2700 Eur (15 mesiacov x 180 EUR).
35. Podľa ust. § 232 ods 1. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 80 Eur pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na výšku zročného výživného a príjem otca, z ktorého súd vychádzal, pričom výšku splátky stanovil tak, aby dlh na zročnom výživnom bol splatený v primeranom čase v súlade so súdnou praxou, podľa ktorej by mal byť splatený najneskôr do 36 mesiacov.
37. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy, keďže matka žiadala ponechať styk neupravený, voči čomu otec nenamietal a styk upraviť nežiadal. Rovnako kolízny opatrovník navrhol, aby bol styk otca s maloletým neupravený. Okrem toho za situácie, keď otec nijakým spôsobom nejaví o maloletého záujem, by úprava styku nenapĺňala svoj zmysel. Zároveň platí, že ak by sa otec s matkou v budúcnosti
nevedeli na úprave styku dohodnúť, môžu sa obaja rodičia kedykoľvek domáhať úpravy styku podaním návrhu na súd.
38. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).