Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-356-2018.pdf
PDF · 105.86 KB
Case nature
Subarea
12Co/356/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne J. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10Csp/53/2018-31 z 12. septembra 2018, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ,,okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 12. 09. 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014, ktorú uzavrel so žalobkyňou v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014 (I., II. výrok). Ďalej uložil žalovanému povinnosť v deň vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne R. P. P., Z. D. XX, XXX XX P. P., aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014, ktorú žalovaný uzavrel so žalobkyňou v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014 (III. výrok). Taktiež priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 % (IV. výrok). Zároveň poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014, príp. aj so Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva (V. výrok). 1. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 28. 08. 2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej aj ,,Dohoda o zrážkach zo mzdy“), a tiež povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne R. P. P., Z. D. XX, XXX XX P. P., aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, a to v deň vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne R. P. P. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 24. 11. 2017 (ďalej
len ,,Žiadosť“), ktorá odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy mala žalovanému slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávok majúcich základ v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014 (ďalej aj „Zmluva o úvere“) alebo súvisiacich s touto Zmluvou o úvere. Podľa jej názoru Zmluva o úvere je absolútne neplatná, taktiež neobsahuje náležitosti podľa vtedy platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. a to v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a absencia týchto náležitostí má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň uviedla, že z jej strany bola doposiaľ uhradená žalovanému na daný úver suma 1054,84 Eur, čo vyplýva z listiny ,,Odpoveď na žiadosť“, ktorú jej zaslal žalovaný a v ktorej sa uvádza, že uhradila žalovanému 13 splátok po 77,07 Eur a ďalej sumu 52,93 Eur, čo spolu predstavuje sumu 1054,84 Eur. Okrem sumy 1054,84 Eur žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného sumu 308,28 Eur formou zrážok zo mzdy uskutočnených za obdobie od 04/2018 (uvedené vyplýva z listiny „Potvrdenie“ vystavenej zamestnávateľom žalobkyne). Žalobkyňa teda na poskytnutý úver vo výške 1269,- Eur už uhradila spolu 1363,12 Eur (1054,84 Eur plus 308,28 Eur). Mala za to, že aktuálne vykonávané zrážky zo mzdy už teraz predstavujú úhrady, ktoré žalovaný prijíma bez právneho nároku. Taktiež podotkla, že podľa jej názoru je Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Poznamenala, že jediným riešením, ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy, je vydanie neodkladného opatrenia s tým, že prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. 1. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), § 551 ods. 1, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom ku dňu 06. 11. 2014. 1. 4 Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci mal súd prvej inštancie osvedčené, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 06. 11. 2014 uzavretá Zmluva o úvere a súčasne na osobitnej listine aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetnej Zmluvy o úvere. Okresný súd považoval Zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa. Na základe Zmluvy o úvere žalobkyni bola zo strany žalovaného reálne poskytnutá suma 1 269,- Eur, pričom dosiaľ žalobkyňa vrátila žalovanému a sumu 1363,12 Eur. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenca požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného, ktorú vyčíslil ku dňu 24. 11. 2017 na sumu 3386,93 Eur. 1. 5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že považuje v danej veci za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých bezprostredne dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne, čo má nepochybne dopad na jej finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobkyňa spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky žalovaného, ako aj spôsob jej uplatnenia. Ďalej podotkol, že je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj unijného práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že považuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného v predmetnej veci za primeraný, pričom uspokojenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o revolvingovom úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené a žalovaný má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie musí žalovaný v tomto spore strpieť. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a tiež povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Záverom súd prvej inštancie ešte konštatoval, že v prejednávanej veci neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný a
mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP okresný súd preto poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s Dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj so Zmluvou o úvere. 1. 6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Pretože žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, súd prvej inštancie jej priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa jeho názoru v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez osvedčenia základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, teda pri jeho nariaďovaní nie je možné vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, pretože tieto nemusia zodpovedať jednak pôvodnej vôli prejavenej pri dojednaní právneho úkonu, ako aj skutkovému a právnemu stavu veci. Súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc neodkladnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Bol toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobkyňa nemôže byť efektívne donútená uhrádzať to, na čo sa zaviazala v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrela žalobkyňa s ním práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, ku ktorému aj reálne došlo, pričom žalobkyňa do dnešného mu nevrátila celú sumu úveru. Zároveň podotkol, že zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý a ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Pokiaľ má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase, medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Taktiež poprel tvrdenia žalobkyne o neuvedení celkovej výšky úveru, pričom konštatoval, že v prípade obdržania nižšej čiastky ako je suma schváleného úveru, žalobkyňa opomenula skutočnosti, ktoré sú spojené s vyplatením nižšej sumy ako je suma uvedená v zmluve. Suma úveru vo výške 1410,- Eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť zo sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobkyne. To, že žalobkyni bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedená v zmluve, nie je spôsobené tým, že by jej bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru. Skutočnosť, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru vyplýva zo samotného obsahu zmluvy, ako aj zo Zmluvných dojednaní (bod 2.5), ktoré tvoria v zmysle bodu 7. a 13. Zmluvy jej neoddeliteľnú časť. Bol toho názoru, že termín konečnej splatnosti úveru vyplýva z ,,Oznámenia o schválení úveru“, zaslanom dlžníkovi, pričom predmetné oznámenie obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zmluva o úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok; spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti uvedený v ,,Oznámení o schválení úveru“ je zároveň termínom konečnej splatnosti a explicitným vyjadrením presného dátumu v ,,Oznámení o schválení úveru“ dlžníkovi zo dňa 06. 11. 2014. K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne dojednaný právny úkon, pričom z dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti jej uzavretia (akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie dohody a čo je dôsledkom uzavretia takejto dohody).
3. K odvolaniu podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň jej priznal voči žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a nenachádza žiadne vady ani v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia. Konštatovala, že princípy zmluvnej autonómie a zmluvnej voľnosti musia byť v oblasti spotrebiteľskej agendy limitované v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany, inak by sa súkromné právo stalo prostriedkom neoficiálnej nadvlády dodávateľa nad spotrebiteľom, pretože tým, kto má reálny a rozhodujúci vplyv na obsah spotrebiteľských zmlúv, je práve dodávateľ. Pokiaľ by mal byť vylúčený súdny prieskum prijateľnosti zmluvných podmienok len s ohľadom na to, že tieto majú pôvod v zákone, stratil by sa zmysel a účel právnej úpravy neprijateľnosti zmluvných podmienok, a preto je dôležité skúmať, či konkrétne zmluvné dojednanie, aj keď má základ v zákone, nespôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a či nie je teda svojou povahou neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zdôraznila, že v čase vydania predmetného neodkladného opatrenia, nemal žalovaný právo na získavanie žiadnych plnení od nej, pretože záväzok zanikol jeho splnením (vrátením peňažných prostriedkov, ktoré jej boli poskytnuté). Práve neprijateľná Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ďalej podnikať kroky smerujúce k vymoženiu spornej pohľadávky, a to všetko pri osvedčenej obave, že ďalšími zrážkami z jej mzdy by došlo k nedôvodným zásahom do jej majetkovej sféry. K údaju o RPMN uviedla, že v podanom odvolaní sa žalovaný mylne domnieva, že ona zastáva názor, že údaj o RPMN sa dá dohodnúť stranami zmluvy. Je však zásadný rozdiel v tom, keď dodávateľ v návrhu zmluvy uvedie hodnotu RPMN „X“ a v prijatí návrhu túto hodnotu zmení na „Y“ bez vedomosti spotrebiteľa o tejto zmene. V súvislosti s uvedeným je potrebné na danú problematiku nazerať tak, že produkt bol nastavený od počiatku mimo zákonný rámec. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario, uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 09. 2018, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 11. 2014, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a tiež uloženia povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne R. P. P., Z. D. XX, XXX XX P. P., aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, a to v deň vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že súčasne so Zmluvou o úvere bola uzavretá medzi zmluvnými stranami aj Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne k predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorej aktuálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Mala okrem iného za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je potrebné ju považovať za neplatnú. Žalobkyňa odôvodnila potrebu neodkladného opatrenia tým, že vydanie neodkladného opatrenia je v predmetnom prípade jediným riešením ako zabrániť zásahom do jej majetkovej sféry prostredníctvom nezákonných zrážok zo mzdy s tým, že prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.
6. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
7. Inštitút neodkladného opatrenia, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (inštitútu predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku), upúšťa i od koncepcie predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany, nakoľko pri súčasnej úprave nie je nevyhnutné, aby po nariadení navrhnutého neodkladného opatrenia nasledovalo konanie vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Taktiež súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 CSP), teda, že sa prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, pričom určenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne
8. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).
9. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zamedziť realizácii zrážok z jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy) - R. P. P., Z. D. XX, XXX XX P. P., na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06. 11. 2014. Tento účel vyplýva z jej dôvodnej obavy, že vykonanými zrážkami zo mzdy by zo strany žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul, pričom podľa Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žalobkyňa oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Pretože žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje nielen predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy ale aj výšku samotného hlavného záväzku, ktorý má táto Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a upraviť pomery strán sporu. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy.
10. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia (IV. výrok), ktorý zodpovedá procesnému úspechu žalobkyne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná, eventuálne nezvratná ujma.
12. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).