Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: X. M., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. H. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného: JUDr. Ján Garaj, advokát, Hlavná 137, 080 01 Prešov proti žalovanému: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXC/XX/ XXXX-XXX zo dňa 9. mája 2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov rozhodol tak, že:

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e vo vzťahu k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to pozemku parcelné č. Z. - G. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, k. ú. Poprad, zo strany žalovaného a to za obdobie od 29.06.2012 - 28.06.2014.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby súd vydal medzitýmny rozsudok, ktorým určí, že žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to: pozemku parcelné číslo Z.-G. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, katastrálne územie Veľká, pozemku parcelné číslo Z.- G. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, pozemku parcelné číslo Z.-G. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 386 m2, zapísaných na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, katastrálne územie Poprad, zo strany žalovaného a to za obdobie od 29.06.2012 - 28.06.2014. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku číslo Z.-G. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, katastrálne územie Veľká, pozemku parcelné číslo Z.-G. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, pozemku parcelné číslo Z.-G. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 386 m2, zapísaných na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, k. ú. Poprad. Pozemok parcelné číslo Z.-G. XXX/

X je v súčasnosti zastavaný miestnou komunikáciou na ulici Dolný rad v Poprade a pozemok parcelné číslo Z.-G. XXXX/X je v súčasnosti zastavaný cestným telesom miestnej komunikácie. Na pozemku parcelné číslo Z.-G. XXXX/X ide o verejné priestranstvo, čiastočne zastavané spevnenou plochou

- chodník pre peších. Žalobca ako vlastník pozemkov nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, nakoľko sú zastavané stavbami a užívateľom týchto pozemkov je mesto Poprad. Taktiež žalobca nesúhlasí, aby na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli akékoľvek cudzie stavby. Už od roku 2009 žalobca vyzýval žalovaného na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, kedy mu bola ponúknutá možnosť majetkovo vysporiadať jeho pozemky len formou pozemkových úprav. Žalobca však žiadal vysporiadanie finančným odškodnením, avšak ku dňu podania žaloby nebola žalobcovi vyplatená žiadna finančná náhrada. Žalobca uviedol, že má za to, že má voči žalovanému nesplatenú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie uvedených nehnuteľností bez právneho dôvodu a to za obdobie od 29.06.2012 do 28.06.2016. Poukázal na článok 20 ods. 1, článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky článku, článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, článok 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 123 a § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu takéto obmedzenie vlastníckeho práva je v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a článkom 1 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, kde v rámci týchto ustanovení je obmedzenie vlastníckeho práva možné len za primeranú náhradu. Zo strany žalobcu z tohto dôvodu dochádza k bezdôvodnému obohateniu. V prípade, ak zmenou právnych pomerov došlo k tomu, že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemkov a nejedná sa o stavbu neoprávnenú, v súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv. Takýto názor je správny v prípadoch, keď niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. Neostáva teda iba uzavrieť, že v týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a k pozemku rozdielne. Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, tak ako je to aj v tomto prípade. Žalovaný ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou (rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. XCdo/XX/XX), nález Ústavného súdu V. E.. Ú. XX/XXXX - XX zo dňa 7. júla 2011, nález Ústavného súdu E.. Y. XX/XXXX zo dňa 23.06.2011. Ak teda predmetný pozemok nebol vo verejnom záujme vyvlastnený, je žalobca ako vlastník tohto pozemku povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, tým, že pozemok slúži pre potreby všetkých, avšak za náhradu. Majetkový prospech žalovaný v predmetnom konaní získal tým, že sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by tomu tak bolo, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia je závislé od obvyklej hladiny nájomného, ktoré by žalovaný v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to je obvyklé nájomné nájomným tržným. Uvádzané potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých bezodplatné užívanie veci bez právneho titulu vykazuje znaky bezdôvodného obohacovania sa. Výšku bezdôvodného obohatenia v takom prípade vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla užívanie zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe nájomnej zmluvy. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti možno určiť výšku bezdôvodného obohatenia ako sumu rovnajúcu sa obvyklej hladine nájomného za 1 m2 pri porovnateľnej nehnuteľnosti v porovnateľnom mieste a čase. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.09.2014. Vo vyjadrení uviedol, že na predmetné nehnuteľnosti prebieha súdne konanie z dôvodu uplatnenia žaloby žalobcom dňa 01.07.2009 na tie isté pozemky o zaplatenie 10.108,24 eur z titulu zaplatiť nájomné za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2009. Predchádzajúca žaloba bola podaná dňa 01.07.2009 (t. j. v deň účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a nárok v nej bol uplatnený za predchádzajúce obdobie pred účinnosťou tohto zákona). V súčasnej dobe na pozemkoch, ktoré sa skutočne nachádzajú pod miestnymi komunikáciami je zo zákona zriadené vecné bremeno. Od 1. júla 2009 vstúpil do účinnosti zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (t. j. podľa zákona č. 135/1961 Zb. a zákona č. 138/1991 Zb.) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Zákonodarca zákonom č. 66/2009 Z. z. sa snažil sčasti napraviť krivdy, ktoré vznikli v čase socializmu a jeho cieľom je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované

na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Žalovaný poukázal na § 4 zákona č. 66/2009 Z. z., podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> § 151n až 151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Pozemkové úpravy sa vykonajú spôsobom podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Orgánom na vykonanie takýchto pozemkových úprav v prípade žalovaného je podľa jeho vyjadrenia bývalý Obvodný pozemkový úrad Poprad, Partizánska 690/87, Poprad (teraz Okresný úrad Poprad, Pozemkový a lesný odbor). Vzhľadom k tomu, že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. konanie o nariadení pozemkových úprav je návrhovým konaním a začína na žiadosť vlastníka stavby, Mesto Poprad ako vlastník stavieb, ciest - miestnych komunikácií podalo návrh na začatie konania o nariadení pozemkových úprav pre katastrálne územie Poprad a Veľká dňa 07.03.2012. Žalobca ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. nemal zriadené k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo (podľa § 139 Stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie: a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu; b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou; c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov; d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu). Odo dňa 01.07.2009 (od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.) vzniklo žalobcovi vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby v prospech vlastníka stavby (Mesto Poprad) právo zodpovedajúce vecnému bremenu (podľa § 151n až 151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žiadnom prípade si už nemôže uplatňovať tento nárok z dôvodu, že náhrady ako odškodné za predchádzajúce obdobia ako aj do budúcnosti zo vzťahu stavba (cestné teleso) na cudzom pozemku môžu byť vysporiadané od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. už iba postupom podľa tohto zákona. Zámer zákonodarcu pri prijímaní zákona č. 66/2009 Z. z. bol práve takýto. Orgánom, ktorý rozhoduje o pozemkových úpravách na pozemky, na ktorých sa nachádzajú cesty vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov je, ako už bolo vyššie uvedené, Okresný úrad Poprad, Pozemkový a lesný odbor. Na základe konečného rozhodnutia okresného úradu budú vlastníci pozemkov pod miestnymi komunikáciami odškodnení. Nie je možné, aby žalobca bol odškodnený dvakrát, t. j. aj na základe súdneho rozhodnutia aj na základe rozhodnutia iného štátneho orgánu. Podaním doručeným súdu dňa 09.12.2015 žalovaný súdu oznámil, že mesto Poprad nedisponuje pozemkami, ktoré by mohli byť poskytnuté ako zámena za pozemky vo vlastníctve žalobcu a sú predmetom sporu. Finančná náhrada bude žalobcovi poskytnutá v rámci konania pozemkových úprav. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní ohľadne parcely č. Z.-G. XXXX/X zobral žalobu čiastočne späť. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím súhlasil. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd so súhlasom žalovaného konanie čiastočne zastavil vo vzťahu k právu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to pozemku parcelné č. Z. - G. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 345 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, k. ú. Poprad, zo strany žalovaného a to za obdobie od 29.06.2012 - 28.06.2014. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku parcelné číslo Z.-G. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, zapísaného na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, katastrálne územie Veľká a pozemku parcelné číslo Z.-G. XXXX/X

- ostatné plochy o výmere 386 m2, zapísaných na LV č. XXXX, obec Poprad, okres Poprad, katastrálne územie Poprad. Žalobca nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudol na základe kúpnych zmlúv, kde vklad bol povolený pod W. XXXX/XXXX a W. XXXX/XXXX a nehnuteľnosti na LV č. XXXX nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod W. XXXX/XX. Uvedené skutočnosti neboli

medzi stranami sporné, sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca ako vlastník pozemkov nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom nakoľko sú tieto zastavané stavbami a vlastníkmi týchto stavieb je mesto Poprad, teda žalovaný. Spornou medzi stranami v konaní je tá skutočnosť, či žalobca za takejto skutkovej situácie má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako sa žalobou domáha. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne ustanovenie § 4 ods. 1, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. ku dňu 1.3.2009 k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa § 4 ods. 2 vyššie citovaného zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Pokiaľ teda žalobca žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia za takejto právnej situácie - zriadenie vecného bremena in rem, nemožno konštatovať, že žalovaný užíva vec bez právneho dôvodu a súd žalobu aj poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 18.01.2018 (vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX) po čiastočnom zastavení konania v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad tak, že prizná žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalovaným a to parcely Z. - G. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere149 m2 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Poprad, obec Poprad, okres Poprad, parcely Z. - G. Č.. XXXX/X - ostatné plochy o celkovej výmere 376 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Poprad, obec Poprad, okres Poprad, zo strany žalovaného mesta Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, IČO: 00 326 470 a to za obdobie od 29.6.2012 do 28.6.2014. Po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku bude súd pokračovať v určení výšky nároku žalobcu vo veci samej. Ďalej, že žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Odvolanie odôvodnil tým, že ho podáva proti dôvodom, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo žalobca si neuplatňuje náhradu za zriadené vecné bremeno, ale za bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v neoprávnenom majetkovom prospechu, o ktorý sa obohatil žalovaný ako vlastník miestnej komunikácii v neprospech vlastníka pozemku - žalobcu tým, že pri normálnom chode udalosti by musel platiť za uvedené pozemky ako užívateľ obvyklý nájom. Týmto spôsobom sa nezmenšil majetkový substrát žalovaného napriek tomu, že sa platením náhrady za užívanie pozemku zmenšiť mal. Žalobca nikdy nenapadal ani nenamietal bezdôvodné užívanie svojho pozemku, ale bezdôvodné obohatenie. Namietal, že je potrebné zadefinovať rozdiel medzi vecným bremenom ako vecným právom, ktoré v danom prípade vzniklo na základe zákona č. 66/2009 Z. z. a to konkrétne ust. § 4, ak oprávneniu vlastníka pozemných komunikácii užívať pozemky pod stavbou a povinnosť vlastníka pozemkov strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, to znamená zákonné oprávnenie vlastníkov pozemných komunikácii užívať pozemky pod týmito komunikáciami. Vlastník pozemkov má uloženú povinnosť trpieť takéto užívanie svojich pozemkov do vykonania pozemkových úprav, naproti tomu bezdôvodné obohatenie je v danom prípade majetkový prospech, ktorý bez právneho dôvodu získava vlastník pozemných komunikácii tým, že nemusí platiť odplatu vlastníkovi pozemkov do vykonania pozemkových úprav, pretože za normálnych okolnosti by takúto odplatu platiť musel. Bezdôvodné obohatenie vzniká každým dňom a preto je diametrálne rozličné od náhrady za zriadenie vecného bremena. Súdy nemôžu vykladať právo v prospech zákonom privilegovaného subjektu, ktorým je na základe zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný. Jedná sa o zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo a bolo zriadené na základe zákona, teda povinnosť je určená na základe prinútenia orgánov verejnej moci a nie na základe dohody. Vlastník pozemkov ako nútená osoba povinného vecného bremena na základe zákona má len jednu povinnosť a to strpieť výkon a oprávnenie oprávneného vecného bremena na základe § 4 ods. 1,2 zákona č. 66/2009 Z. z. do vykonania pozemkových úprav v príslušnom kat. úz.. Keďže zákon č. 66/2009 Z. z. nerieši nikde otázku náhrady do ukončenia pozemkových úprav, platí všeobecná úprava, ktorá je obsiahnutá v Ústave SR najmä Čl. 20 ods. 4 § 123 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, t. z. vlastník pozemku medzinárodnými

dohovormi, Ústavou a zákonom ako oprávnený subjekt má právo z titulu neuhradeného nájmu za užívanie jeho pozemku aj zároveň ukrátenou osobou v prospech vlastníka pozemkových komunikácii. Pri neexistencii dohody vydania takéhoto neoprávneného majetkového prospechu ako plodov, ktoré klíčia každý nový deň a ktoré používa bez náhrady, napriek tomu sa môže každým jedným dňom domáhať náhrady od vyzývaného vlastníka pozemkových komunikácii - žalovaného. Zdôraznil, že zamietnutie žaloby, ako uplatneného nároky z bezdôvodného obohatenia je nepochopením rozdielu podstaty vecného bremena a bezdôvodného obohatenia. Nejedná sa o náhradu za zriadené vecné bremeno, pretože takýto nárok nebol nikdy formulovaný, definovaný, požadovaný, ale vždy sa žalobca domáhal len spätného bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v premlčacej dobe dvoch rokov podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd nesprávne posúdil vec.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencie vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 , oprávnenou osobou (§ 359 , prejednal poddané odvolanie žalobcov a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 (a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 . Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podanými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 . Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1,3 . Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1,2 dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods.1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

9. Prejednaním veci len v rámci, a z tých dôvodov, ktoré odvolatelia vymedzili v odvolaní a podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritorného výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel, sa odvolací súd stotožňuje aj s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie k tomuto meritornému výroku a za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd ma za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci v odvolacích námietok opätovne poukázali žalobcovia. Odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste zopakovať a ďalej dopĺňať.

11. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn E.. Ú. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/ XXXX, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného odvolacieho súdu tvoria jeden celok ( E.. Ú. XX/XX, E.. Ú. XXX/XX, E.. Ú. XXX/XX) a tými je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.

12. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľov podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1,2 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1 a sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca v konaní ako neúspešný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a u žalovaného trovy odvolacieho konania zistené neboli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .