Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci manželov: navrhovateľky J. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v V. na ul. Č. Č.. XX a manžela navrhovateľky Y. Š.X.V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na ul. Č. Č.. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. Š.X.V. nar. X.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.1.2018 č.k. 18P 117/2017-48 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Zaviazal manžela navrhovateľky prispievať na výživu mal. Y. 230 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke od právoplatnosti rozsudku. Styk manžela navrhovateľky s mal. Y. neupravil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal odvolanie manžel navrhovateľky z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.f/, h/ a vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Konštatoval, že jeho čistý mesačný príjem dosahuje 864,25 €, pričom táto suma nezohľadňuje jeho náklady na režijné cesty, cesty súkromným motorovým vozidlom do a z miesta začiatku výkonu práce a jeho bydliska, ktoré zahŕňajú aj reálne výdavky vynakladané na pohonné hmoty, údržbu vozidla a podobne, čo síce vysvetľoval súdu, no súd uvedené skutočnosti v rámci svojich záverov na ne neprihliadol, a preto sumu 864,25 € nemožno považovať za jeho čistý príjem, keďže časť z tejto sumy v sume 100 € mesačne je náhradou za použitie súkromného motorového vozidla a nákladov s tým súvisiacich, ktoré reálne mesačne vynakladá na cestovanie do zamestnania a navyše jeho príjem nezahŕňa diéty a stravovanie v priemere 80 až 100 € mesačne vzhľadom na výkon jeho práce ako vodiča autobusu, keďže mu od zamestnávateľa nie sú poskytované stravné lístky s prihliadnutím na osobitosť výkonu jeho povolania. Konštatoval, že na strane matky jej dosahovaný príjem 604,96 € predstavuje jej čistý mesačný príjem, avšak matka okrem toho dostáva aj stravné lístky v hodnote 60 až 70 €, čo súd mal započítať do príjmov a poberá aj prídavok na dieťa 23,52 €, na čo taktiež súd neprihliadol. Uviedol, že prispieva na výživu maloletému 80 € mesačne a toho času prispieva na bývanie 120 € mesačne, uhrádza poplatok za telefón pre mal. Y. 14 € mesačne a prispieva maloletému na zabezpečovanie výživových prípravkov k posilňovaniu v sume cca 30 € mesačne a k narodeninám a Vianociam mu prispieva cca 50 €. Citoval § 191 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s významnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej, pretože o výške určeného výživného rozhodol neúmerne odôvodneným potrebám maloletého, nakoľko určené výživné vysoko presahuje vyčíslené odôvodnené potreby maloletého a nezahŕňa jeho podiel na zabezpečovaní starostlivosti o maloletého. Citoval § 62 Zákona o rodine a prihliadal na rozsah osobnej starostlivosti poskytovanej zo strany matky a nezohľadňoval jeho zabezpečovanie vyživovacej povinnosti maloletého, a preto nie je dôvodné, aby v plnom rozsahu nad rámec vyčíslených reálnych výdavkov maloletého v sume 150 € mesačne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému bez toho, aby voči nemu aspoň sčasti si plnila vyživovaciu povinnosť aj matka. Po zohľadnení všetkých skutočností považuje za primeranú sumu výživného 80 € mesačne, ktoré je dostačujúce a primerané aj jeho aktuálnym majetkovým pomerom. Uviedol, že krátko po rozvode on odíde zo spoločnej domácnosti, bude si musieť nájsť nové bývanie, čo bude mať za následok vysoký nárast jeho výdavkov spojených s bývaním aktuálne v sume 120 € mesačne, za čo si nové samostatné bývanie nezoženie. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, alternatívne zmeniť rozsudok vo výroku o určení výživného tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 80 € mesačne.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Nesúhlasí s tvrdeniami otca a poukazuje na to, že zabezpečuje maloletému cestovné na MHD 10 € mesačne, ZRPŠ 20 €, školské potreby 40 €, za mobilný telefón uhrádza 14 až 20 €, za školskú jedáleň uhrádza 80 až 100 € a taktiež maloletý má náklady na ošatenie, stravu, obuv cca v sume 100 € mesačne, pretože maloletý je vo vývoji a jeho potreby sa zvyšujú, taktiež aj na hygienu a mesačne mu uhrádza vreckové 10 €. Poukázala na to, že po odchode manžela navrhovateľky zo spoločnej domácnosti maloletý sa prestal venovať kulturistike, kde mu prispievala mesačne 22 € a poprela, že by manžel navrhovateľky mu zakupoval za 30 € výživové doplnky.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela navrhovateľky nevyjadril.

5. Výrok rozsudku o rozvode manželstva, úprave výchovy, zastupovania, informovania a styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 .

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 a dospel k záveru, že pokiaľ ide o určenie výživného pre mal. Y. súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby mal. Y. a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov navrhovateľky. Vo vzťahu k odvolacej námietke manžela navrhovateľky, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie príjmové pomery rodičov zisťoval vyžiadaním odpisov mzdových listín oboch rodičov, ktorými je preukázané, že priemerný mesačný príjem za rok 2017 u manžela navrhovateľky činí 683,91 € a u navrhovateľky 718,50 € a poznamenáva, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životným štandardom. Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa je potrebné vychádzať z ich príjmov a majetkových pomerov a prihliadať aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté deti sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť dieťaťa, ktorý túto starostlivosť zabezpečuje spontánne a dobrovoľne si zároveň aj plní vyživovaciu povinnosť voči nim v rozsahu potrieb maloletých detí, v tomto prejednávanom prípade je týmto rodičom navrhovateľka. Odvolací súd zároveň poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o ich zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov podstatné pre rozhodnutie v merite veci, príjmové pomery navrhovateľky boli zisťované odpismi mzdových listín od jej zamestnávateľa a keďže navrhovateľka zabezpečuje výchovu a výživu maloletých detí aj osobnou starostlivosťou a spontánne a dobrovoľne zabezpečuje ich odôvodnené potreby, tak ako vznikajú, je v tomto smere odvolacia námietka manžela navrhovateľky o neprihliadaní na vyšší príjem navrhovateľky nedôvodná a irelevantná. Súd prvej inštancie postupoval správne a vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o určení výživného. Určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutočnému stavu zistenému súdom prvej inštancie a keďže rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného, preto rozsudok v napadnutom výroku podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .