Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-92-2018.pdf
PDF · 76.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/92/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému N. C., nar. X.X.XXXX v R., trvale bytom I. Q. XXX, okres C., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 13.6.2018, sp.zn. 0T/83/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 13.6.2018, sp.zn. 0T/83/2017 bol obžalovaný N. C. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 9.8.2017 v čase okolo 5.50 hod. v Prievidzi fyzicky napadol službukonajúceho policajta Obvodného oddelenia PZ Prievidza ppráp. V. G., ČOZ: XXX XXX a súčasne sa vyhrážal ublížením na zdraví a smrťou službukonajúcim policajtom Obvodného oddelenia PZ Prievidza ppráp. V. G. a práp. N. C., ČOZ: XXX XXX, ktorí boli dňa 9.8.2017 v čase o 5.25 hod. vyslaní na preverenie oznámenia, že na autobusovej stanici v Prievidzi dve osoby robia neporiadok a prevracajú smetné koše, po príchode hliadky Obvodného oddelenia PZ Prievidza v zložení menovaných policajtov boli uvedené osoby vyzvané na preukázanie totožnosti, čo obžalovaný odmietol, preto bol následne predvedený v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore na Obvodné oddelenie PZ Prievidza, kde počas predvádzania chytil pred ním idúceho ppráp. V. G. za pravú ruku, otočil ho k sebe a zahnal sa smerom k jeho tvári päsťou pravej ruky, na čo boli voči nemu použité donucovacie prostriedky a bola mu obmedzená osobná sloboda, pričom počas celého služobného zákroku sa obom príslušníkom PZ vyhrážal zabitím a ublížením na zdraví a následne aj počas prevozu do nemocnice a čakaní na lekárske ošetrenie vo vyhrážkach na adresu oboch policajtov pokračoval, vyhrážal sa im ublížením na zdraví a smrťou, uvedeným konaním bola ppráp. V. G. spôsobená povrchová odrenina v pravej kubitálnej jame bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života.
Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 1, § 51 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona bola obžalovanému N. C. uložená tiež povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Proti výroku o treste podal prokurátor ihneď po vyhlásení citovaného rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudok vo vzťahu k výroku o vine považuje za zákonný, no s rozhodnutím súdu v časti výroku o treste a jeho dôvodmi sa nestotožňuje s poukazom na osobu obžalovaného a závažnosť spáchaných skutkov, kedy neboli splnené zákonné podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol v minulosti šesťkrát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy spáchané na území Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko. Naposledy bol odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť iba 10 mesiacov pred spáchaním aktuálne stíhanej trestnej činnosti. Je teda zrejmé, že ani predchádzajúce opakované potrestania nezabránili obžalovanému v pokračovaní v trestnej činnosti a neviedli u neho k náprave. Vzhľadom na uvedené nie sú splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Poukázal tiež na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa, teda k prijatiu skutočnému predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu. Vyššie uvedenými skutočnosťami sa okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku riadne nevysporiadal, ani neuviedol dôvody prečo napriek recidíve obžalovaného nie je potrebné za účelom ochrany spoločnosti v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona primárne uprednostniť represívnu stránku trestu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol a obžalovanému N. C. uložil podľa § 323 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril písomne obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu. V písomnom vyjadrení obhajca uviedol, že v prílohe zasiela lekárske správy o zdravotnom stave obžalovaného, pričom z obsahu rozsudku Okresného súdu v Prievidzi nevyplýva, že by bol súdu známy zdravotný stav obžalovaného. Podľa priložených lekárskych správ je zdravotný stav obžalovaného vážny, trpí schizofrénnym ochorením a je doporučené riešiť jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pre následky poškodenia mozgu je potrebný dohľad nad pacientom, potrebuje denný stacionár a opatrovateľskú službu. Vzhľadom na osobu obžalovaného teda nepovažuje trest uložený Okresným súdom v Prievidzi za neprimeraný a nestotožňuje sa s odvolaním prokurátora, ktorý navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko takýto trest by nesplnil vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného účel trestu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov predložených obhajobou o zdravotnom stave obžalovaného a to lekárskej správy z psychologického vyšetrenia Nemocnice Ružomberok zo dňa 19.07.2018, lekárskej správy z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.10.2018 vystavenej psychiatričkou MUDr. X. a lekárskej správy ošetrujúcej lekárky MUDr. D. zo dňa 27.11.2018 a ktoré boli založené do trestného spisu. Prokurátor krajskej prokuratúry po doplnenom dokazovaní v konečnom návrhu uviedol, že zotrváva na písomných dôvodoch odvolania okresného prokurátora, navrhol zrušiť výrok o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/,e/ Tr. por. (v návrhu okresného prokurátora bolo omylom uvedené písm. b/, e/ Tr.por.) s tým, aby krajský súd obžalovanému uložil trest nepodmienečný, tak ako je navrhnuté v dôvodoch odvolania. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa stotožňuje s výrokom o treste v rozsudku súdu I. stupňa, poukázal na zdravotný stav obžalovaného, ktorý tvorí výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce podmienečný odklad výkonu trestu. Obžalovaný súhlasil so slovami svojho obhajcu a dodal, že mu je to ľúto.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a prihliadajúc i na doplnené dokazovanie pred odvolacím súdom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Je potrebné uviesť, že odvolacie námietky prokurátora týkajúce sa uloženia neprimerane mierneho trestu vzhľadom na osobu obžalovaného a tiež závažnosť skutku, sa k momentu rozhodovania okresného súdu javili ako opodstatnené. Správne prokurátor poukázal na to, že obžalovaný bol v minulosti už šesťkrát právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy spáchané na území Českej republiky a Spolkovej republiky Nemecko, pričom naposledy bol odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť iba 10 mesiacov pred spáchaním aktuálne stíhanej trestnej činnosti a je teda zrejmé, že ani predchádzajúce opakované potrestania nezabránili obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a neviedli u neho k náprave. Za daného stavu, po zhodnotení všetkých relevantných skutočností v tomto smere, tiež s prihliadnutím na závažnosť aktuálne prejednávaných trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným, by bolo namieste ukladať obžalovanému trest odňatia slobody bez povolenia jeho podmienečného odkladu. Odvolací súd však nemohol prejsť bez povšimnutia zásadnú zmenu zdravotného stavu obžalovaného (táto okolnosť pravdepodobne nebola známa súdu prvého stupňa, keďže sa ňou nezaoberal), ktorá nastala po spáchaní skutku, tak ako to vyplynulo z doplneného dokazovania pred odvolacím súdom po predložení lekárskych správ obhajobou. Týmito lekárskymi správami bolo preukázané, že obžalovaný dňa 07.09.2017 utrpel polytraumu po páde z výšky s úrazom hlavy a ďalšími vážnymi zraneniami. Okrem iného tiež z lekárskych správ vyplynulo, že bol po úraze urgentne operovaný a následne hospitalizovaný na neurologickej klinike a traumatologickom oddelení pre difúzne pomliaždenie mozgu viaceré zlomeniny lebky a tvárových kostí. Pre prejavy poúrazového psychosyndrómu bol vyšetrený psychiatrom so záverom, že obžalovaný trpí organickou poruchou osobnosti, aktuálne stredne ťažkou na traumatickom podklade, zistené zmeny osobnosti, sebareflexie, úsudku, oslabenie pozornosti, intelektu, krátkodobej pamäti, zmeny sociability a znížená sebestačnosť. Psychiater navrhol zvážiť prehodnotenie spôsobilosti na právne úkony u obžalovaného, dohľad nad pacientom a tiež je vhodná pre neho osobná asistencia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preukazujúce aktuálny zdravotný stav obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že by bolo v rozpore s účelom trestu a tiež nehumánne za daného stavu ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Aktuálne je možné konštatovať, že sú splnené podmienky ustanovenia § 49 ods.1 Tr.zák. na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a to s prihliadnutím na osobu obžalovaného (čo zahŕňa i jeho zdravotný stav), preto trest uložený súdom prvého stupňa vo svetle nových skutočností, tak ako je na ne poukázané vyššie, nie je neprimerane mierny a nie je dôvod na jeho sprísnenie, ako sa toho domáhal odvolaním prokurátor. Preto odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.