Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-61-2018.pdf
PDF · 108.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: M. S., J.. XX.X.XXXX, G. G. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, IČO: 42185190, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 997,30 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/172/2015-89 z 13.4.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 997,30 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 30.9.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobkyni nárok náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. Zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 59,50 eur na účet N. K., M..N.. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že je nesporné že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 21.12.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 300,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o poplatok v sume 264,- eur, t.j. celkovo mala zaplatiť sumu 564,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 47,- eur počnúc dňom 20.1.2012. V tejto zmluve žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 21.12.2011 aj dodatok k zmluve o úvere, kde žalobkyňa vyhlásila, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,- eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania. Je sporné, že či finančné prostriedky žalovaného boli poskytnuté na účel povolania žalobkyne alebo či možno uzavrieť, že ide o úver, ktorý má spotrebiteľský charakter. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa si pamätala, že predmetnú zmluvu o úvere uzatvárala preto, lebo potrebovala peniaze na kúpu palivového dreva. Keďže išlo o december v roku 2011, peniaze z úveru použila na nákup tohto dreva, čo ju stálo v sume 280,- eur. V čase uzavretia zmluvy, ani nikdy predtým, ani potom nepodnikala. Nevedela prečo v tejto zmluve bolo zaškrtnuté, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, keďže v tom čase určite nikde nepracovala. V tom čase pracoval iba jej manžel, takže ona nepoberala ani žiadnu sociálnu dávku. V zmluve o úvere všetko vypisovala F.. Č., ktorá pracovala pre žalovaného. Čo sa týka jej vyhlásenia, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,- eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania, k tomu uviedla, že v tom čase nepracovala, žili len z manželovho platu a v žiadnom prípade nepotrebovali nejaký počítač.
Čo sa týka vpisovania toho textu, že 300,- eur použije na „nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania“, tak to nie je jej písmo. Z výsluchu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy nevykonávala podnikateľskú činnosť a úver nepoužila za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Je potrebné aj uviesť, že žalobkyňa v tejto zmluve vystupovala pod rodným číslom, teda nie ako podnikateľ pod IČO-m. Čo sa týka dodatku k zmluve, z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že toto tvrdenie nie je správne, teda nezobrazuje realitu. To znamená, že ide iba o fabuláciu zo strany žalovaného. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 1930/11 zo dňa 10.1.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoZm/4/2016 zo dňa 8.6.2015 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26.5.2011. Z uvedeného je zrejmé, že ide o úver, ktorý má spotrebiteľský charakter. Ku dňu podania žaloby, t.j 2.9.2015, zaplatila žalobkyňa za poskytnutý úver celkovo sumu 1.297,30 eur, a to tak, že v roku 2012 žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 462,- eur (2 x 56,- eur, 5 x 70,- eur), v roku 2013 sumu 110,- eur (11 x 10,- eur) a v roku 2014 sumu 725,30 eur (1 x 80,- eur, 1 x 645,- eur). Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobkyňou a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zmluvný vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu (21.12.2011) a aplikovať naň ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z., ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože pri jej uzatváraní konala žalobkyňa (fyzická osoba - nepodnikateľ) v pozícii spotrebiteľa a žalovaný (obchodná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery) v pozícii dodávateľa. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru. Ide o porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. Absenciu tohto údaja v Zmluve nespája zákon s právnym následkom neplatnosti zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neuvedenie úrokovej sadzby v predmetnej zmluve je nedostatok zásadného významu. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o výške úrokovej sadzby úveru. Nie je naplnený zmysel Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak výška úrokovej sadzby úveru v zmluve nie je uvedená. Žalovaný neposkytol žalobkyni údaj o výške úrokovej sadzby a voči žalobkyni postupoval neodborne. Žalovaný konal v rámci predmetu svojej činnosti, pri ktorej poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe (§ 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch), je plnenie, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval a prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré ho musí vydať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 300,- eur. Žalobkyňa celkovo zaplatila na poskytnutý úver 1.297,30 eur (teda istinu a aj odplatu). V rozsahu poplatku a odplaty sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 997,30 eur (1.297,30 eur - 300,- eur). Žalovaný túto sumu žalobkyni doposiaľ nezaplatil. Z uvedených dôvodov, súd čo sa týka istiny, žalobe vyhovel. Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.9.2015 do zaplatenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 2.9.2015. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 29.9.2016. Žalovaný sa nasledujúcim dňom, teda 30.9.2016 dostal do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalovaný svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od 30.9.2016 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 997,30 eur od 30.9.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne res iudicata, je potrebné poukázať na rozhodnutie č. 77/2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR: „Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy.“ Žalovaným uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 8.8.2014, a ak sa exekúcia na jeho základe nezačala do 31.3.2015, je nezáväzný aj z tohto dôvodu (§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku).
3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
4. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. u) tohto zákona od súdneho poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie tohto súdneho poplatku v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy citovaného zákona na účet N. K. M..N.. v sume 59,50 eur.
5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný (okrem výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá) a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pričom vadu v zmysle tohto zákonného ustanovenia videl v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené a takým spôsobom odňal žalovanému možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov.
8. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu o úvere, táto bolo uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania a nie pre súkromnú potrebu. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj ďalšie zmluvy o úvere (v počte 5), v ktorých taktiež vyhlásila, že peňažné prostriedky použije na účel povolania. Tvrdenia žalobkyne, že peňažné prostriedky na zakúpenie palivového dreva sa javí ako účelové a nedôvodné. Tvrdenia žalobkyne nie sú ničím podložené, z čoho vyplýva, že žalobkyňa spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnila a nepodložila relevantnými dôkazmi, hoci na nej spočíva dôkazné bremeno. Navyše 21.12.2011 bol podpísaný dodatok k zmluve č. XXXXXXXX, v ktorom žalobkyňa uviedla, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,- eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania. Treba rázne odmietnuť tvrdenia, že žalovaný účelovo obchádzal ustanovenia chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Skutočnosť, že zmluva má povahu formulárovej zmluvy, nevytvára predpoklad, že zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú. Žalobkyňa iniciovala uzavretie zmluvy v danej podoby, že dobrovoľne vyznačila účel použitia finančných prostriedkov. Je teda nesporné, že žalobkyňa finančné prostriedky použila na výkon svojho povolania, a preto predmetný úver nemožno posudzovať podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah sporových strán je teda obchodno- právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Žalobkyňa z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania a toto vyhlásenie potvrdila svojim podpisom. Žalovaný toto vyhlásenie akceptoval. Táto skutočnosť je jasne preukázaná zmluvou o úvere. Žalovaný predložil listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú účelu predmetného úveru. Žalobkyňa nepredložila ani jediný dôkaz o tom, že by bol úver vzatý za spotrebným účelom a napriek tomu sa súd priklonil na jej stranu.
9. V prejednávanej veci naviac ide o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých častí Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté 8.8.2014 rozsudkom N. V. N.O. spoločnosti N. V. M..N.. sp.zn. N., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Treba poukázať na nesprávnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie v bode 26 rozsudku ohľadom vyporiadania sa námietky res iudicata, kde súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný 8.8.2014 a ak sa exekúcia na jeho základe nezačala do 31.3.2015, je nezáväzný z tohto dôvodu. Avšak predmetné rozhodcovské konanie vychádzalo zo zákona č. 244/2002 Z.z., pretože predmetná zmluva nie je zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa. Na základe uvedeného nie je správne tvrdenie súdu ohľadom aplikácie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko sa vzťahuje len na rozhodcovské konanie v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata je jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnom meradle. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Z predmetného rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému proti žalobkyni plnenie. Rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že rozhodcovský rozsudok, o ktorých sa argumentačne opiera žalovaný, nemôže predstavovať prekážku res judicata aj z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná a ako taká je neplatná.
11. V nasledujúcich vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zdôraznil žalovaný, že v predmetnej veci nešlo o spotrebiteľský úver a rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o rozhodcovskú zmluvu. Preto ide o rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola riadne medzi sporovými stranami dojednaná.
12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a o súdnom poplatku, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Pokiaľ ide o preskúmavanú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, treba konštatovať, že súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného k 21.12.2011, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosť - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere pod č. XXXXXXXXX z 21.12.2011, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 300,- eur, ktorý mala vrátiť navýšený o poplatok vo výške 264,- eur.
20. Odvolací súd so zreteľom na dokazovanie doplnené na súde prvej inštancie nemá pochybnosti o správnosti záverov týkajúcich sa toho, že predmetný úver má spotrebiteľský charakter a žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľky.
21. Doplneným dokazovaním bolo totiž preukázané, že údaje uvedené v zmluve o úvere (vrátane dodatku z 21.12.2011) nezodpovedali skutočnosti, nakoľko žalobkyňa náležite vysvetlila, že predmetný úver potrebovala na zakúpenie palivového dreva a nie na zakúpenie výpočtovej techniky. V tom čase nebola podnikateľka, výpočtovú techniku nepotrebovala a v tom čase nebola ani zamestnaná. Nie je logické, aby ako nepodnikateľka si zakupovala výpočtovú techniku, pričom o účele zmluvy (zakúpenie výpočtovej techniky) možno mať pochybnosti aj so zreteľom na extrémne nízku sumu, vo vzťahu ku ktorej je ťažké si predstaviť zakúpenie kvalitnej výpočtovej techniky pre účely podnikania. Pokiaľ ide o okolnosť, že predmetné finančné prostriedky mali byť poskytnuté za účelom výkonu povolania, žalobkyňa v tom čase zamestnaná nebola a nie je ani logické predpokladať, žeby si zamestnanec (v pracovnom pomere zaoberajúci sa povolaním v takomto pracovno-právnom vzťahu) zakupoval výpočtovú techniku z vlastných prostriedkov, ktoré získal úverom od nebankového subjektu. V tejto súvislosti treba uviesť, že so zreteľom na všetky uvedené okolnosti a náležité vysvetlenie, ktoré žalobkyňa súdu prvej inštancie poskytla, v skutočnosti dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto skutočností bolo na žalovanom, ktorý sa však na pojednávaní, kde sa tieto okolnosti dokazovali (13.4.2018 na súde prvej inštancie), nezúčastnil a okolnosti a vysvetlenia uvádzané žalobkyňou nevyvrátil a nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie. Javí sa, že ide skôr o účelové uvedenie účelu predmetnej pôžičky, ktorý nezodpovedá skutočnosti, a to práve z dôvodu vyhnutia sa posúdenia právneho vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského medzi účastníkmi predmetnej zmluvy o úvere, t.j. sporovými stranami.
22. Za týchto okolností pokiaľ je predmetný úver kvalifikovaný ako spotrebiteľský, čo bolo preukázané, správny je záver súdu prvej inštancie o tom, že neuvedenie úrokovej sadzby, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, má za následok v zmysle § 11 písm. a) citovaného zákona záver, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za týchto okolností mala žalobkyňa zaplatiť len skutočne použitú čiastku a pokiaľ zaplatila viac (celkovo zaplatila navyše sumu 997,30 eur), tento rozdiel predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré má vydať žalobkyni ako oprávnenej osobe.
23. Pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok, odvolací súd konštatuje, že nemožno urobiť záver o riadne dohodnutej rozhodcovskej doložke, ktorá by bola medzi sporovými stranami a účastníkmi zmluvy o úvere individuálne dojednaná. Samotná okolnosť, že táto doložka sa nachádza na osobitnom liste, neznamená, že bola riadne so žalobkyňou individuálne dojednaná vrátane vysvetlenia významu tejto rozhodcovskej doložky. Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a žiadne dôkazy na preukázanie individuálneho dojednania tejto doložky neposkytol. Za týchto okolností nemožno považovať predmetnú rozhodcovskú doložku za riadne dohodnutú a platnú, pričom iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (R 77/2016, R 46/2011). Zároveň treba konštatovať, že rozhodcovský rozsudok nemôže predstavovať prekážku vo veci res judicata v prejednávanej veci aj z dôvodu, že postavenie sporových strán v rozhodcovskom konaní bolo odlišné (žalovaný vystupoval ako žalobca, žalobkyňa ako žalovaná), pričom rozdielny bol aj predmet konania, nakoľko v predmetnom rozhodcovskom konaní sa domáhal žalovaný zaplatenia sumy, ktorá vyplývala z predmetnej zmluvy o úvere. Predmetom konania teda nebolo to, čo v prejednávanej veci, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania v rozhodcovskom konaní (N.X. V. N., N.. L.. N. XXXXX/ XX) bol známy úrok vo výške 64,27 eur, známy úrok z omeškania vo výške 16,83 eur a zmluvná pokuta vo výške 312,- eur. Nejde o totožný predmet konania, ako je to v prejednávanej veci a za týchto okolností nemožno hovoriť o existencii prekážky veci res judicata. Okolnosť, že rozhodcovský súd v tomto konaní eventuálne posudzoval platnosť predmetnej zmluvy o úvere alebo jej charakter, nie je právne významná z hľadiska kvalifikácie existencie prekážky res judicata.
24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené a ako celok z hľadiska argumentačného i významového spĺňa všetky náležitosti riadneho súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, z čoho vyplýva, že nemožno akceptovať odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tvrdení o odňatí možnosti konať pred súdom a realizovať jeho procesné práva v ďalších štádiách konania so zreteľom na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd sa so všetkými podstatnými okolnosťami riadne vyporiadal a dal na ne odpoveď.
25. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, vrátane výroku o trovách konania a súdnom poplatku, a preto ho odvolací súd v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).