Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: O. B., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. XXX, za účasti osobitného subjektu: Združenie Brániť sa oplatí - BSO, so sídlom Prešov, Potočná 37, IČO: 42379083, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, IČO: 35 805 731, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, konajúcemu prostredníctvom likvidátora - obchodnej spoločnosti C/L/A CONSULTANCY, a.s., so sídlom Tomášikova 10/D, Bratislava - Ružinov, IČO: 48 092 860, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/451/2015-205 z 26.4.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 21.8.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Konanie o zaplatenie sumy 140,35 eur zastavil. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 203,65 eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania s dlžnej sumy 203,65 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo sporových strán ani osobitný subjekt nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 21.8.2017, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 400,- eur za celkové náklady vyjadrené úrokovou sadzbou 22,38 % zo sumy úveru, t.j. vo výške 57,60 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 80,40 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,88 %. Celkovú čiastku, ktorú bola žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť predstavovala 538,- eur. Priemerná RPMN 46,06 %, v splátkach v počte 60 splácaných týždenne, vo výške 8,97 eur prvá a ďalšia splátka a 8,77 eur posledná splátka. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky bol 7. deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy. V zmluve bol označený spôsob splácania hotovostne a označenie zástupcu žalovaného. V totožný deň bola uzavretá zmluvnými stranami zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej mala žalobkyňa za odmenu 206,- eur splácanú v 60 pravidelných splátkach, a to 59 splátok vo výške 3,43 eur a posledná 60. splátka vo výške 0,63 eur zabezpečený výber splátok. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zanikla buď dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu, alebo zánikom platnosti zmluvy. Podľa karty splátok žalovaná mala uhradiť 744,- eur, pričom uhradila splátky nasledovne: 22.8.2013 13,- eur, 6.9.2013 60,- eur, 4.10.2013 60,- eur, 8.11.2013 58,- eur, 14.11.2013 279,- eur, 3.1.2014 40,- eur, 7.2.2014 40,- eur, 7.3.2014 53,65 eur,

spolu = 603,65 eur. Dopísané „zľava 140,35 eur“. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 21.8.2013 formulárovú písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 400,- eur, pričom žalobkyňa mala celkom uhradiť sumu vo výške 744,- eur vrátane úroku a poplatku za garantovanú službu a vrátane poplatku zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa však celkom uhradila 603,65 eur, teda nad istinu poskytnutého úveru uhradila 203,65 eur, zvyšok doplatku jej bol žalovaným odpustený. K zmluve o úvere bola uzavretá samostatná, opäť formulárová zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej obsahom bola dohoda o službe zabezpečujúcej splátky úveru vyberaním peňažnej hotovosti od žalobkyne. Pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné prejudiciálne sa zaoberať posúdením, či úver poskytnutý žalobkyni zo strany žalovaného je potrebné podriadiť pod zákonnú sankciu v ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí, konkrétne v ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k), teda neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K nedostatku náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) súd uvádza, že tento nedostatok obligatórnej náležitosti nebol zistený. V tomto smere súd odkazuje na uznesenie NS SR 3Cdo/146/2017, ktorého argumentácia je zhodná s tvrdením žalovanej strany. „Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, pozn. súdu), ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokomformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ „Pokiaľ ide o to, či Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvárali strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokommformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby Zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, tzn. určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej anuitnej splátke (výška, ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď. bod 53 rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bez platenia kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.“ (bod 53 rozsudku - rozsudok C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Biróová). Z uvedeného dôvodu súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne o nedostatku náležitostí zmluvy neuvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vo vzťahu k nedostatku náležitostí neuvedením termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd musel dať žalobkyni za pravdu, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve určitým spôsobom uvedený nie je. Podľa názoru súdu neobstojí názor žalovaného, že postačí, ak si údaj dokáže spotrebiteľ vypočítať, a že zákon v tomto smere nepožaduje dátum konečnej splatnosti úveru len termín konečnej splatnosti úveru a z pohľadu žalovaného termín konečnej splatnosti uvedený je. Uvedenie termínu v počte 60 týždňov, pričom posledná splátka je 7. deň 60. týždňa nie je určitým vymedzením, pre spotrebiteľa vyžaduje matematický výpočet, čo nie je v súlade so zákonnou požiadavkou. Je potrebné mať na zreteli, že spotrebiteľ musí mať dostatočný prehľad o zmluve, ktorú sa chystá s dodávateľom uzavrieť, kam nepochybne patrí aj informácia o konečnej splatnosti úveru. Uvedený nedostatok je zákonom sankcionovaný v ust. § 11 ods. 1 písm. b), tým, že neuvedením konečnej splatnosti úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ súd vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, bolo dôvodné žalobe vyhovieť v časti o zaplatenie 203,65 eur, ktorú žalobkyňa uhradila nad istinu poskytnutého úveru. Neuhradením bezdôvodného obohatenia sa žalovaný dostal do omeškania, avšak omeškanie nenastalo dňa 15.11.2013, pretože žalobkyňa nepreukázala, že žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzývala. Najskôr sa žalovaný mohol dostať do omeškania až potom, ako neuhradil dlžnú sumu deň po doručení žaloby, kedy mal vedomosť o tom, že žalovaná sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 14.12.2015, teda do omeškania sa dostal najskôr dňa 15.12.2015. Výška zákonných úrokov z omeškania

k dátumu omeškania žalovaného k 15.12.2015 bola 5,05 %, teda žalobkyňou požadovaný úrok 8,25 % nemá oporu v ust. § 517 v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 k dátumu omeškania.

3. Preto bolo potrebné žalobu v prevyšujúcej časti (pokiaľ ide o úroky z omeškania) zamietnuť.

4. Výrok o zastavení konania (výroky I. a II. rozsudku) odôvodnil späťvzatím žaloby v tomto smere zo strany žalobkyne a ustanovením § 144 a § 145 ods. 2 CSP.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v časti, v ktorej bolo tejto vyhovené, zamietol. Odvolanie podal len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a proti súvisiacemu výroku o trovách konania.

7. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že sú nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia a zaujatia stanoviska k argumentácii žalovaného v súvislosti s termínom konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti totiž treba považovať za absurdné, aby súd elementárne určenie času pomocou dni a týždňov označoval za neurčité. Stanovenie konečnej splatnosti úveru tak ako sa to stalo v prejednávanej zmluve o úvere, nie je nejasné ani komplikované. Vyjadrenie konečnej splatnosti v zmluve uvedené 2 razy ako 7. deň 60-teho týždňa po uzavretí zmluvy, je pre priemerného spotrebiteľa, u ktorého sa predpokladá znalosť počítania, dostatočné. Význam zmluvnej náležitosti ohľadne vyjadrenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru spočíva v potrebe uviesť spotrebiteľovi čas, kedy jeho úverový vzťah sa skončí, ak si bude plniť svoje povinnosti riadne a včas.

9. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, treba konštatovať, že súd úplne opomenul synalagmatickú reštitúciu podľa § 457 Občianskeho zákonníka v súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Súd synalagmatickú reštitúciu absolútne ignoroval. Súd zrejme považoval zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú, hoci v skutočnosti platná je. Súd v prípade určenia neplatnosti akéhokoľvek synalagmatického dojednania nemôže jednej strane prikázať, aby vrátila plnenia druhej strane prijaté z neplatného dojednania, no zároveň umožniť druhej zmluvnej strane si ponechať prijaté plnenia prvej zmluvnej strany z neplatného dojednania, pretože tým by dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa.

10. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, pretože žalobca svojou žalobou spojil dva nároky, pričom pri prvom, ktorý tvoril polovicu konania, svojim späťvzatím zavinil zastavenie konania, a pri druhom, ktorý tvoril druhú polovicu konania, uspel len v časti necelých 60 %, čiže celkove je pomer úspechu žalobcu 30 % a úspech žalovaného 70 %. Z toho jasne plynie, že neexistuje dôvod na to, aby súd nepriznal náhradu trov konania sporovým stranám.

11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli (o zastavení konania a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti), v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku.

15. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere).

16. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r), a y); c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splniť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1; alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 cit. Zákona o spotrebiteľských úveroch).

17. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným 21.8.2013 formulárovú písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 599617693, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 400,- eur a žalobkyňa mala celkom uhradiť sumu 744,- eur vrátane úroku a poplatku za garantovanú službu, ako aj vrátane poplatku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

20. Správne sú zistenia súdu prvej inštancie, že ide nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z. v platnom znení).

21. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bez poplatnosti predmetného úveru na absencii právne významnej náležitosti úverovej zmluvy zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o takomto úvere musí obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. V zhode so súdom prvej inštancie konštatuje odvolací súd, že takéto náležité vymedzenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v predmetnej zmluve absentuje a nemožno v tomto smere súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného spočívajúcimi v tom, že spotrebiteľ by si mal vypočítať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru na základe v zmluve uvedených údajov o tom, že termín tejto konečnej splatnosti je po uplynutí 60-tich týždňov, pričom posledná splátka je 7. deň 60-teho týždňa trvania úverového vzťahu a splácania tohto úveru. Takéto vymedzenie termínu konečnej splatnosti nie je náležite určitým vymedzením v zmysle požiadavky zákona uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nemožno súhlasiť ani s tým, že spotrebiteľ má možnosť bez problémov si tento deň vypočítať, a že takýto výpočet by mal vykonať každý priemerný spotrebiteľ, pretože nejde o záležitosť, ktorej ustálenie by bolo jednoduché pre každého zo spotrebiteľov, ktorí sú klientmi žalovaného, ale predovšetkým ide o okolnosť, že samotný zákon vyžaduje nepochybne jasné a konkrétne stanovenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v riadnom dátumovom vymedzení bez toho, aby boli potrebné výpočty, ktoré by mal v tomto smere spotrebiteľ vykonať.

23. Za týchto okolností je správny záver súdu prvej inštancie, že s absenciou takejto významnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spája zákon v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch sankciu bezúročnosti a bez poplatnosti úveru tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. V závislosti od toho správne vypočítal súd prvej inštancie výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla na strane žalovaného v dôsledku zaplatenia vyšších súm než na ktoré by mal žalovaný nárok pri konštatovaní bezúročnosti a bez poplatnosti úveru a správne túto sumu ustálil na 203,65 eur.

24. Nemožno konštatovať, že by rozsudkom súdu prvej inštancie bola porušená synalagmatičnosť záväzku, pretože o úver, ktorý je poskytnutý pri zistených okolnostiach bez úrokov a bez poplatkov, preto je bez právneho významu argumentácia týkajúca sa synalagmatičnosti predmetného záväzku s poukazom na doplnkové služby, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté v podobe zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Nejde totiž o samostatnú zmluvu, ale o súčasť predmetného zmluvného dojednania o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, a preto aj na súvisiace poplatky (týkajúce sa súvisiacich zmluvných dojednaní) dopadá sankcia uvedená v § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Nepochybil súd prvej inštancie ani vo výroku o trovách konania, pokiaľ rozhodol o tom, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania so zreteľom na pomerný úspech oboch strán v tomto konaní v nadväznosti na ust. § 255 ods. 2 CSP. Nemožno totiž súhlasiť s percentuálnym vymedzením úspechu a neúspechu sporových strán v konaní tak ako to uviedol žalovaný, pokiaľ tvrdil, že späťvzatie žaloby (vo výrokoch o určení úveru za bezúročný a bez poplatný a vo vzťahu k sumu 140,35 eur) predstavuje 70 % predmetu konania, a teda úspech žalobkyne je len vo výške 30 %. Ide o vlastné a nepodložené úvahy žalovaného, ktorým nemožno prisúdiť exaktnosť z hľadiska stanovenia daného percentuálneho podielu. Preto v otázke náhrady trov konania bolo najúčelnejšie aplikovať ust. § 255 ods. 2 tak ako to správne urobil súd prvej inštancie, so zreteľom na čiastočný úspech každej zo sporových strán v tomto konaní.

26. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strany, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .