Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-355-2015.pdf
PDF · 127.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/355/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Maruniakovou v právnej veci žalobkyne: Bc. X. F., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom S. U. XXX, XXX XX U., právne zastúpený: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom A. Pietra 10645/17, Martin proti žalovanému: P.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: H. XXX/ XX, XXX XX W. - H., o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom a odmenou 13,33 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/355/2015-24 zo dňa 24.08.2015 ponecháva v platnosti.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu vo výške 918,40 eur, a to na účet právnej zástupkyne žalobkyne: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 05.12.2014 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 4.000,- eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4.000,- eur od 16.07.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 13,33 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 10.05.2012 v Bratislave, znejúcej na zmenkovú sumu 4.000,- eur, splatnej dňa 15.07.2012. K žalobe pripojila prvopis zmenky.
Súd žalobe vyhovel a vydal dňa 24.08.2015 zmenkový platobný rozkaz č. k. 3CbZm/355/2015-24, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobkyni zaplatil zmenkovú sumu 4.000,- eur so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 4.000,- eur od 16.07.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 13,33 eur a náhradu trov konania v celkovej sume 558,68 eur, z čoho 240,50 eur je náhrada za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a 318,18 eur je náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky.
Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov, preto súd rozhoduje o námietkach, tj. o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, ako aj o trovách konania.
Žalovaný v námietkach žiadal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť. Uviedol, že jemu a ani banke nebola zmenka predložená na preplatenie, zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní. Zo strany žalobkyne neboli vykonané zabezpečovacie úkony zmenky - protest pre neprijatie a protest pre nezaplatenie. Žalovaný poukázal na ustanovenia zákona zmenkového a šekového, s tým, že ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, stráca majiteľ ako právo postihu pre neplatenie, tak aj právo postihu pre neprijatie. Namietal výšku spotrebiteľskej pôžičky a uviedol, že sama žalobkyňa potvrdila v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, ktorý následne vzala späť, že žalovanému poskytla spotrebiteľský úver len vo výške 3.000,- eur, čo preukázal výpisom z účtu, potvrdzujúci príjem vo výške 3.000,- eur. Z tejto sumy bola splatená dňa 14.10.2013 suma 140,- eur, o čom priložil potvrdenie o transakcii z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom ďalších 1.000,- eur vyplatil žalobkyni v hotovosti, bez potvrdenky ale za prítomnosti svedka G.. X. U.. Poukázal na to, že žalobkyňa aj napriek tomu od neho vymáha sumu 4.000,- eur. Zdôraznil, že žalobkyňa za pôžičku za 2 mesiace vyžaduje neprimerané úroky, v prepočte 180% ročne, takáto výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, hraničiacimi s porušením zákona. Poukázal na to, že odplata, resp. úroky prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., podľa ktorého výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Zároveň namietal 6% úrok zo sumy 4.000,- eur až do zaplatenia. Podľa jeho názoru je potrebné úrokovú mieru podľa zákona udať na zmenke, ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Opätovne poukázal na skutočnosť, že mu nebola zmenka predložená na prijatie a podľa jeho názoru majiteľ stráca právo postihu pre neplatenie, tak aj právo postihu pre neprijatie, a okrem iného nemôže žiadať úroky. Podľa zákona možno úročiť sumu len pri zmenkách na videnie alebo na zmenkách na určitý čas po videní. Mal pochybnosť, či zmenka nezanikla márnym uplynutím premlčacej lehoty. Zároveň namietal aj výšku trov ako náhradu za súdny poplatok a odmenu za právne zastúpenie.
Ako dôkazy žalovaný k námietkam pripojil vo fotokópii návrh na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom Okresným súdom Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, potvrdenie o zrealizovaní transakcie - vklad vo výške 3.000,- eur zo dňa 11.05.2012 v prospech majiteľa účtu - žalovaného, potvrdenie o platbe 140,- eur zo dňa 14.10.2013 v prospech žalobkyne.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 18.02.2016 sa k námietkam žalovaného vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že neuznáva argumentáciu žalovaného. Vystavená vlastná zmenka má všetky obsahové náležitosti podľa zákona zmenkového a šekového. Námietku žalovaného, že zmenka mu nebola predložená na platenie považuje žalobkyňa za nedôvodnú. Je pravdou, že podľa § 38 ods. 1 zmenkového zákona je potrebné zmenku v čase zročnosti predložiť dlžníkovi na platenie. Avšak podľa ustálenej judikatúry aj samotné doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovým platobným rozkazom sa považuje za predloženie zmenky žalovanému ako priamemu dlžníkovi. Doručenie zmenkového platobného rozkazu spolu s návrhom považuje žalobkyňa za platné predloženie zmenky. Poukázala na skutočnosť, že aj keď majiteľ zmenky nepredloží zmenku na platenie v stanovenej dobe, nestráca možnosť predložiť zmenku neskôr. Dôsledkom nepredloženia zmenky na platenie dlžníkovi je strata záväzkov zo zmenky voči postihovým nepriamym dlžníkom. Voči žalovanému ako priamemu dlžníkovi zostávajú práva zo zmenky zachované. K námietke žalovaného, že zo strany žalobkyne neboli vykonané zabezpečovacie úkony zmenky - protest pre neprijatie a protest pre nezaplatenie, žalobkyňa uviedla, že pri zmenke vlastnej je možný len protest pre nezaplatenie. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že pri nepredložení zmenky ako aj v prípade, že majiteľ zmenky nevykoná protest pre nezaplatenie, zanikajú všetky záväzky postihových dlžníkov. Majiteľovi zmenky, žalobkyni právo na zaplatenie zmenky voči priamemu dlžníkovi - žalovanému zostáva zachované, aj v prípade, že protest pre nezaplatenie nebol vykonaný. K námietke výšky spotrebiteľskej pôžičky žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že zmenka má zabezpečovaciu povahu, nič nemení na platnosti a trvaní abstraktného, nesporného, zmenkového záväzku žalovaného, ktorý bol založený vystavením a podpísaním zmenky. Zmenka je záväzkom nesporným, ktorého podstata spočíva v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na žalobkyni, aby preukazovala, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlží. Zmenka sama je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto vzťahu sa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru, a to Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012, sp.zn. 4Obo 21/2012. Uviedla, že argumenty žalovaného ohľadne spotrebiteľskej pôžičky sú tendenčné, účelové a právne irelevantné, medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru - zmluvy o pôžičke a poukazovanie na úroky, resp. odplatu sú bezpredmetné v danej veci. K námietke úroku vo výške 6%, žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 48 ods. 1 zmenkového zákona, a teda sa jedná o zákonný úrok žalobkyne. K námietke premlčania uviedla, že sa mohla rozhodnúť, či nároku, ktorého sa domáha voči žalovanému, si bude uplatňovať na základe kauzálneho vzťahu alebo zmenky. Poukázala na ustanovenie § 334 Obchodného zákonníka, ktorý predpokladá prednosť zmenkového plnenia pred splnením peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy. Zmenka je splatná dňa XX.XX.XXXX, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný na príslušnom súde dňa 05.12.2014. K námietke trov konania, uviedla, že tento jej v prípade úspechu vyplýva priamo zo zákona. Žiadala zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu, nakoľko námietky žalovaného nie sú dôvodné.
Žalovaný vo svojich ďalších písomným vyjadreniach zotrval na námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, poukázal na spotrebiteľský charakter kauzálneho vzťahu zmenky. Uviedol, že žalobkyňa je podnikateľka, zapísaná v živnostenskom registri. Zdôraznil, že v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, a v prípade ak táto nie je v zmluve uvedená, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový. Poukázal na ustanovenie § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého nie je možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, preto takéto dojednanie nie je možné akceptovať pre jeho rozpor so zákonom. Vo svojom ďalšom podaní poukázal aj na novelu zákona č. 438/2015 Z.z., podľa ktorej ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. A ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, s tým, že súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, pričom sa pridržiaval svojich písomných námietok proti zmenkovému platobného rozkazu. Pojednávanie preto súd uskutočnil v neprítomnosti žalovaného s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 OSP.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou s osvedčeným podpisom žalovaného (č.l. 21), prvou stranou návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom Okresným súdom Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014 (č.l. 27), potvrdením o zrealizovaní transakcie - vklad 3.000,- eur v prospech účtu žalovaného (č.l. 28-29), potvrdením o transakcii zo dňa 14.10.2013 v prospech účtu žalobkyne (č.l. 30), ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli.
Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v rámci svojich ústnych prednesov na pojednávaní uviedla, že námietky žalovaného, ktoré sú obsahom jeho písomného vyjadrenia, sú podľa jej názoru irelevantné. Jeho tvrdenia neobstoja a nie sú dané dôvody, aby bol inak vyhodnotený nárok na plnenie zo zmenky. Zmenka podľa jej názoru spĺňa všetky podstatné náležitosti a v ostatnom sa pridržiavala písomného vyjadrenia k námietkam žalovaného. Záverom uviedla, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach. Naopak žalobkyňa predložila právne perfektnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom a z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd zmenkový platobný rozkaz zo dňa 24.08.2015 ponechal v platnosti v celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
Z prvopisu zmenky vystavenej v Bratislave dňa XX. mája XXXX mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaplatiť na č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX vedený v Československej obchodnej banke, a.s. žalobkyni dňa 15. júla XXXX zmenkovú sumu 4.000,- eur.
Až na údaj miesta platenia zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti, uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona. Ustanovenie čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona prelamuje uvedenú zásadu a stanovuje taxatívne výnimky z uvedenej zásady. Podľa čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným, a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4 zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť, avšak v čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona je zakotvené tzv. zákonné platobné miesto. Vzhľadom k tomu, že na zmenke je uvedené miesto vystavenia v Bratislave, je zrejmé, že podmienka splatnosti zmenky v zákonnom platobnom mieste je tým splnená a zmenka je z formálneho hľadiska platná. Prvopisom zmenky žalobkyňa preukázala, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
Žalovaný v námietkach namietal výšku spotrebiteľskej pôžičky, podľa neho sama žalobkyňa potvrdila v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, ktorý následne vzala späť, že žalovanému poskytla spotrebiteľský úver len vo výške 3.000,- eur, čo preukazoval aj výpisom z účtu potvrdzujúci príjem vo výške 3.000,- eur. Z tejto sumy splatil dňa XX.XX.XXXX sumu 140,- eur, o čom priložil potvrdenie o transakcii z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom ďalších 1.000,- eur vyplatil žalobkyni v hotovosti, bez potvrdenky ale za prítomnosti svedka Ing. X. U.. Poukázal na to, že žalobkyňa aj napriek tomu od neho vymáha sumu 4.000,- eur. Zdôraznil, že žalobkyňa za pôžičku za 2 mesiace vyžaduje neprimerané úroky, v prepočte 180% ročne, takáto výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, hraničiacimi s porušením zákona. Vo svojom ďalšom podaní poukázal aj na novelu zákona č. 438/2015 Z.z., podľa ktorej ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. A ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Žalobkyňa sa domáha zaplatenia zmenky a svoje právo preukázala predložením jej prvopisu. Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier a takúto povahu majú aj práva a záväzky, ktoré sú do nej inkorporované. Práva na záväzky vyplývajú len zo zmenkovej listiny a iba od nej sú závislé. Zmenka môže plniť funkciu zabezpečovaciu alebo platobnú. Obvykle sa vystavuje v súvislosti s určitým hospodárskym dôvodom, tzv. kauzou. Zmenka je však obligatórne abstraktný cenný papier, majiteľ (veriteľ) nárok preukazuje len samotnou zmenkovou listinou, keďže do nej sú práva a záväzky vtelesnené. Hospodárky dôvod, pre ktorý bola zmenka vystavená (kauzu zmenky), nie je majiteľ povinný preukázať ani v zmysle § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník.
Obsahové náležitosti návrhu na začatie konania upravovalo v čase začatia súdneho konania ustanovenie § 79 ods. 1 OSP. Okrem iného návrh musel obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. tých skutočností, od ktorých navrhovateľ svoj nárok odvodzuje. Preto ak žalobkyňa opísala v návrhu rozhodujúce skutočnosti tým, že označila zmenku a uviedla, aké nároky si na jej základe uplatňuje, nemala už povinnosť tvrdiť a preukazovať svoju kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala.
Túto povinnosť zaviedol až zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý s účinnosťou od 23.12.2015 novelizoval aj § 79 ods. 3 OSP, podľa ktorého, ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva.
Podľa § 372y ods. 2 veta prvá OSP, k bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov.
Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 16.10.20.15, tj. do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z, preto súd postupoval podľa doterajších predpisov a ustálil záver, že žalobkyňa v konaní nebola povinná tvrdiť a preukazovať svoju prípadnú kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. Ak žalovaný písomnou zmluvou o spotrebiteľskej pôžičke disponoval, mohol ju v konaní predložiť aj sám.
Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Tento kauzálny vzťah v danom prípade vymedzil žalovaný, keď tvrdil, že zmenka zabezpečuje spotrebiteľskú pôžičku vo výške 3.000,- eur, ktorú mu požičala žalobkyňa. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného sporovala a uviedla, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej pôžičky. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalovaného, dôkazné bremeno na jeho preukázanie spočívalo na žalovanom. Ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalovaný, potom je logické, že on má mať vedomosť, ako je možné jeho existenciu preukázať (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 27.11.2008). Žalovaný svoje tvrdenie podporil listinnými dôkazmi, a to prvou stranou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalobkyňa podala na Okresnom súde Martin dňa 17.12.2013 a bol vedený pod sp. zn. 32Ro/1620/2014, ktorý neskôr podľa jeho vyjadrenia vzala späť, čím podľa názoru žalovaného sama potvrdila, že mu požičala spotrebiteľský úver vo výške 3000,- eur. Žalovaný zároveň ako dôkaz pripojil potvrdenie o vykonaní transakcie - vklad vo výške 3.000,- eur zo dňa 11.05.2012 na jeho účet. Podľa názoru súdu uvedené listiny žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú, že zmenka uplatnená v tomto konaní zabezpečuje žalovaným tvrdenú pôžičku vo výške 3.000,- eur, ktorú si žalobkyňa uplatnila v konaní na Okresnom súde Martin. Žalovaný súdu predložil len prvú a aj to neúplnú stranu tohto návrhu bez listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa na Okresnom súde Martin k návrhu pripojila, zároveň z potvrdenia o zrealizovaní transakcie nevyplýva, kto žalovanému sumu vo výške 3.000,- eur dňa 11.05.2012 na jeho účet vložil. Žalovaný zároveň tvrdil, že z pôžičky žalobkyni splatil dňa 14.10.2013 sumu 140,- eur, o čom pripojil ako dôkaz potvrdenie o transakcii zo dňa 14.10.2013 v prospech účtu žalobkyne a uviedol, že jej splatil aj sumu 1.000,- eur v hotovosti, bez potvrdenia ale za prítomnosti svedka. K uvedenému tvrdeniu súd uvádza, že aj keď žalovaný preukázal prevod sumy vo výške 140,- eur z jeho účtu na účet žalobkyne dňa XX.XX.XXXX, súd túto platbu v konaní o zaplatenie zmenky nemohol zohľadniť, nakoľko žalovaný nepreukázal, že zmenka uplatnená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou zmluvy o pôžičke vo výške 3.000,- eur, z ktorej žalovaný žalobkyni časť vo výške 140,- eur preukázateľne splatil. Žalovaný na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že kauzálnym vzťahom zmenky, uplatnenej v tomto konaní je ním tvrdená spotrebiteľská pôžička nenavrhol v konaní vykonať žiadne dôkazy, napr. výsluch svedka alebo pripojenie súdneho spisu z Okresného súdu Martin, na nariadené pojednávanie sa nedostavil, čím sa ukrátil o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Súd preto nemohol dospieť k záveru, že kauzálnym vzťahom zmenky je žalovaným tvrdená zmluva o pôžičke a zmenku, z ktorej nárok si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní nemohol bez relevantných dôkazov stotožniť s kauzou - pôžičkou, ktorú tvrdil žalovaný. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalej nezaoberal ani namietanými neprimeranými úrokmi ako odplatou za pôžičku a ani náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne kauzálneho vzťahu zmenky, nakoľko aj podľa ustálenej judikatúry dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nesie žalovaný (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02.03.1999, sp.zn. 32Cdo 2383/1998).
Pokiaľ ide o žalovaným namietaný spotrebiteľský charakter kauzálneho vzťahu zmenky, súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie samotnej zmenky, z ktorej vyplýva, že zmenku vystavila fyzická osoba - nepodnikateľ fyzickej osobe nepodnikateľovi, nakoľko žalobkyňa a aj žalovaný sú na zmenke označení ako fyzické osoby, identifikované rodným číslom, trvalým bydliskom a číslom občianskeho preukazu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by sa v uvedenom prípade jednalo o spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak ako to má na mysli ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorý je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, a že by mal žalovaný požívať zvýšenú ochranu ako spotrebiteľ.
Súd vyhodnotil námietku žalovaného, že zmenka nebola jemu a ani banke predložená na preplatenie ako nedôvodnú. Na zmenke je uvedené číslo účtu žalobkyne, žalovaný bol preto povinný platiť na tento účet, v tomto prípade sa nejedná o pravý domicil. Žalobkyňa bola podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinná predložiť žalovanému zmenku na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní. Povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané, má žalovaný (čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona). Žalovaný je vystaviteľom vlastnej zmenky, a teda priamym dlžníkom. Právo majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom je priame (čl. I § 28 a 78 ods. 1 zmenkového zákona), to znamená, že nie je podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami ani úkonmi. Nepredloženie zmenky na platenie priamemu dlžníkovi, v tomto prípade vystaviteľovi vlastnej zmenky, nemá nikdy za následok zánik práv zo zmenky. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamym dlžníkom nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky na platenie, pričom v zmysle judikatúry aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovým platobným rozkazom sa považuje za predloženie zmenky žalovanému ako priamemu dlžníkovi na platenie.
Za nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že zo strany žalobkyne neboli vykonané zabezpečovacie úkony zmenky, a to protest pre neprijatie a protest pre nezaplatenie. Protest pre neprijatie je možný len pri cudzej zmenke. Protestáciu zmenky upravuje čl. I § 43 a nasl. zmenkového zákona, z ktorého vyplýva, že protestácii zmenky podlieha výlučne výkon zmenkových práv proti iným osobám na zmenke podpísaným, ktorí za zmenku zodpovedajú, t.j. proti nepriamym dlžníkom. Keďže vystaviteľ vlastnej zmenky je dlžníkom zo zmenky priamym, neobstojí aj z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa túto zákonnú podmienku pri uplatnení svojho zmenkového práva voči nemu nesplnila. Skutočnosť, že protest nie je potrebný voči priamym dlžníkom vyplýva výslovne z ustanovenia čl. I § 53 ods. 1 zmenkového zákona, nakoľko toto ustanovenie výslovne zmieňuje len prijímateľa, vystaviteľa cudzej zmenky naopak uvádza medzi tými, voči ktorým je protest potrebný vykonať. Vystaviteľ vlastnej zmenky má podľa výslovnej úpravy čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona rovnaké postavenie ako prijímateľ cudzej zmenky. Preto aj pre vystaviteľa vlastnej zmenky platí to isté, čo pre prijímateľa cudzej zmenky a voči nemu, ako voči priamemu dlžníkovi nie je protest nutný.
Podľa čl. I § 53 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehôt určených na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa.
Podľa čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
K námietke žalovaného, že úrokovú mieru treba podľa zákona udať na zmenke a ak tento údaj chýba, platí úroková doložka za nenapísanú, súd uvádza, že žalobkyňa si v konaní neuplatnila zmenkový úrok, tak ako to má na mysli čl. I § 5 zmenkového zákona. Žalobkyňa si uplatnila postihový úrok podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona. Právo na postihový úrok zákon spája s tým, že sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že mu zmenka nebola predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, čím stráca majiteľ ako právo postihu pre neplatenie, tak aj právo postihu pre neprijatie, čím nemôže žiadať úroky. Je potrebné poukázať na to, že zmenka síce nebola vystavená s doložkou „bez protestu“, čím žalobca nebol zbavený povinnosti zmenku na platenie predložiť, ale vzhľadom na to, že žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky je podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako prijímateľ cudzej zmenky, nestratil by žalobca svoje práva ani v prípade, ak by skutočne prezentačné lehoty zmeškal (čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona). Pokiaľ ide o doložku bez protestu, v zmysle čl. I § 46 ods. 1 zmenkového zákona môže len vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ touto doložkou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Touto doložkou môže aj vystaviteľ vlastnej zmenky, oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, avšak pripojenie tejto doložky má význam len k zachovaniu postihových práv voči nepriamym dlžníkom. Pokiaľ ide o priamych dlžníkov nie je s porušením protestačnej povinnosti spojená na strane majiteľa zmenky žiadna sankcia, a žiadne práva zo zmenky proti priamym dlžníkom nemôže stratiť.
K námietke žalovaného, že má pochybnosť, či zmenka nezanikla márnym uplynutím premlčacej doby, súd poukazuje na skutočnosť, že ide o nárok voči vystaviteľovi vlastnej zmenky. Podľa čl. I § 70 ods. 1 zmenkového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. Podľa čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Zmenka sa stala splatnou dňa XX.XX.XXXX, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Žiline dňa 5.12.2014, z uvedeného vyplýva, že zmenkový nárok premlčaný nie je. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že premlčaním nárok nezaniká, ale na námietku dlžníka sa stane nevymáhateľným.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobkyňa ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žiadnu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko-právneho prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo v námietkach preukázať, že by tento nesporný záväzok nemal povinnosť splniť, súd preto ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Vzhľadom k tomu, že námietky žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu neboli dôvodné, súd nemal dôvod rušiť ani výrok o náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyni vznikli trovy konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu len právnym zastúpením. Právna zástupkyňa žalobkyne si vyčíslila trovy konania v celkovej sume vo výške 918,40 eur za štyri úkony právnej služby spolu s cestovnými náhradami a náhradou za stratu času.
Súd zo spisu zistil, že žalobkyni vznikli trovy konania jej právnym zastúpením vo výške 918,40 eur, pričom náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: 1. porada s klientom dňa 04.02.2016 v trvaní od 14.00 hod.-15.15 hod. - podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 eur a paušálna náhrada nákladov 8,58 eur; spolu: 159,63 eur, 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu podané dňa 11.02.2016 - podľa § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 eur a paušálna náhrada nákladov 8,58 eur; spolu: 159,63 eur, 3. ďalšia porada s klientom dňa 21.11.2018 v trvaní od 15.00 hod. - 16.05 hod. - podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 eur a paušálna náhrada nákladov 9,21 eur; spolu: 160,26 eur, 4. účasť na konaní pred súdom dňa 29.11.2018 - podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 eur a paušálna náhrada nákladov 9,21 eur; spolu: 160,26 eur.
Žalobkyňa si uplatnila trovy za dva úkony právnej služby, spočívajúcich v ďalších poradách s klientom, ktoré boli vykonané v dňoch 04.02.2016 v trvaní od 14.00 hod.-15.15 hod a dňa 21.11.2018 v trvaní od 15.00 hod. - 16.05 hod., o čom založila do súdneho spisu záznam o porade s klientom. Z jednotlivých záznamov o porade vyplýva, že všetky súviseli s procesným postupom v konaní a ich účelom bolo ustálenie obsahu písomného vyjadrenia k námietkam žalovaného a príprava na pojednávanie. Podľa názoru súdu tieto úkony právnej služby boli rovnako potrebné pre účelné uplatňovanie práva žalobkyne voči žalovanému, advokátka reagovala na priebeh námietkového konania, na vykonané dôkazy a oboznamovala s priebehom konania žalobkyňu.
Okrem uvedeného si právna zástupkyňa žalobkyne uplatnila aj cestovné náhrady za cestu uskutočnenú z Martina (zo sídla advokátskej kancelárie) do Bratislavy a späť, na pojednávanie uskutočnené na tunajšom súde. Za pojednávanie uskutočnené dňa 29.11.2018 si žalobkyňa uplatnila cestovné náhrady vo výške 109,77 eur. Vzdialenosť uskutočnenej cesty zo sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu do sídla tunajšieho súdu je 228 km. Tunajší súd preto priznal žalobkyni cestovné náhrady vypočítané [(5,1 l/100km x 1,231 eur/l) + 0,183) x 456 km, t. j. vo výške 109,77 eur.
Žalobkyňa si ďalej vyúčtovala náhradu za stratu času vo výške 168,85 eur. Keďže právna zástupkyňa vykonala cestu na trase Martin - Bratislava - Martin, kde jedna trasa tam a naspať trvá 152 min. stráveného cestou do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta, patrí jej náhrada za stratu času za jednu cestu v roku 2018 vo výške 168,85 eur.
Právna zástupkyňa žalobkyne súdu nepreukázala, že je platiteľom dane a túto skutočnosť súd nezistil ani lustráciou v registri daňových subjektov registrovaných pre DPH.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 918,40 eur na účet advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobkyne podľa § 149 ods. 1 OSP, ktorý vo vyúčtovaní trov uviedla AK JUDr. Miriam Podhradská. s.r.o., č.ú.: 29 4701 7322/1100, IBAN: SK 61 1100 0000 0029 4701 7322, TATR SWIFT (BIC): TATRSKBX, vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Martin.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.