Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/203/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného A. L., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 29.10.2018, sp. zn. 9PP/133/2018-57, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2018 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Trestného zákona rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného A. L. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 09.09.2015, sp. zn. 6T/180/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.10.2016, sp. zn. 10To/32/2015, zamietol. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že napriek tomu, že je splnená formálna podmienka podmienečného prepustenia, nie sú u odsúdeného splnené materiálne podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

K prvej materiálnej podmienke spočívajúcej v tom, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu mal preukázať polepšenie okresný súd uviedol, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavoch bolo na požadovanej úrovni, neboli zaznamenané žiadne negatívne poznatky. U odsúdeného sa vyskytli aj porušenia interných noriem ako neporiadok v osobných veciach, rozprávanie pri presunoch na stravu a sčítacích nástupoch, neuchovávanie liekov v pôvodnom balení v označenej krabičke. V jednom prípade sa dostal do konfliktu so spolubývajúcim. Vzhľadom na svoj hendikep (veľmi slabo vidí) sa len sporadicky zapája do spoločenských a záujmových aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti na oddiele. Počas doterajšieho výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný. Ciele programu zaobchádzania odsúdený čiastočne plní.

Odsúdený však nesplnil aj druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život. Okresný súd poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 15.10.2018, podľa ktorého je resocializačná prognóza podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky prihliadol okresný súd v prvom rade na odpis registra trestov odsúdeného, pričom v tomto smere posudzoval jeho osobu, postoj k spoločenským normám a sklony páchať trestnú činnosť a taktiež i charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov vyplýva, že pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci odsúdený vykonával trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Napriek uvedeným skúsenostiam odsúdeného s výkonom trestu odňatia slobody a s jeho režimom sa odsúdený opakovane dopustil porušenia ústavného poriadku spôsobom uvedenom v hodnotení ÚVTOS, ktoré nemožno pričítať len jeho zdravotnému stavu, nakoľko zástupcovia ústavu majú vedomosť o jeho zdravotnom stave a podľa názoru súdu tento zdravotný stav odsúdeného pri jednotlivých zápisoch v potrebnej miere zohľadnili. Odsúdený len čiastočne plní program zaobchádzania, ktorého plnenie je esenciálnou zložkou na jeho podmienečné prepustenie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal ihneď do zápisnice sťažnosť odsúdený A. L. (č. l. 56 spisu), ktorú do konania sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý mu uložil Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 09.09.2015, sp. zn. 6T/180/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.10.2016, sp. zn. 10To/32/2015 so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

- predpokladaný koniec trestu má mať dňa 26.10.2019

- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 26.10.2018

- z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že tento bol doposiaľ vrátane spomenutého odsúdenia 5-krát súdne trestaný.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal preukázané, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku, nesplnil však ani jednu z materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu bolo na požadovanej úrovni, avšak vyskytli sa menšie porušenia interných noriem. Počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Svoj voľný čas trávi komunikáciou so spolu odsúdenými a hraním spoločenských hier. K svojej trestnej činnosti má len čiastočne kritický postoj s tendenciou bagatelizovať svoje skutky a dostať sa do role obete. Okresný súd teda správne vyhodnotil, že odsúdený nesplnil prvú materiálnu podmienku. Zo správania sa odsúdeného počas výkonu trestu je možné vyvodiť záver, že podmienkam výkonu trestu sa prispôsobil len formálne, o čom svedčí neudelenie žiadnych disciplinárnych odmien. Okresný súd správne a v súlade so zákonom vyhodnotil neexistenciu aj druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia, nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Aj krajský súd považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú, už len pre tú skutočnosť, že skúsenosť s jeho predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život. Opakované odsúdenia z minulosti zohľadnil krajský súd pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti. Uvedenú obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti odsúdeným potvrdzuje aj skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti 5 krát súdne trestaný a z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený. Napriek uvedeným skúsenostiam odsúdeného s výkonom trestu odňatia slobody a s jeho režimom sa odsúdený opakovane dopustil porušenia ústavného poriadku spôsobom uvedenom v hodnotení ÚVTOS, ktoré nemožno pričítať len jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na to, že odsúdený nepreukázal polepšenie vo výkone trestu, ako aj s prihliadnutím na trestnú minulosť odsúdeného sťažnostný súd má za to, že jeho náprava a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu je možné len počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.