Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/91/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava II, IČO: 35 838 825, právne zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: 1/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, 2/ T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX a 3/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 1155/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.: 4Er/126/2010-43 zo dňa 18.01.2017, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu voči v 2. rade T. Š. vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 5810 049399 zo dňa 02.03.2010 súdny exekútor začal exekúciu proti povinným, pre vymoženie istiny 367,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 17.03.1991 do zaplatenia, trov súdneho konania 16,40 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur, poplatku za overenie exekučného titulu 3,16 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 50,12 eur a trov exekúcie. Povinný v 2. rade dňa 08.09.2016 predložil súdu podanie označené „návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty“, v ktorom povinný v 2. rade uvádza, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. Ro/444/1991 zo dňa 18.04.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.1991, kvôli čomu vznáša námietku premlčania v zmysle § 110 ods. 1 OZ, nakoľko uplynula 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď sa na základe súdneho rozhodnutia malo plniť, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa 08.01.2010. Taktiež povinný v 2. rade namietal porušenie § 526 zo strany pôvodného veriteľa vymáhanej pohľadávky, ktorý neoznámil transformáciu na nového právneho nástupcu. Rovnako tak súčasný oprávnený neoznámil povinnému postúpenie pohľadávky. Povinný v 2. rade uviedol aj, že mu bol doručený iba exekučný príkaz dňa 19.08.2016 a nebolo mu doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Z uvedených dôvodov navrhuje vyhlásenie exekúcie voči nemu za neprípustnú a jej zastavenie. Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie súd zaslal na vyjadrenie oprávnenému, ktorý dňa 29.12.2016 súdu predložil vyjadrenie, v ktorom uvádza, že má za to, že nie je premlčaný celý vymáhaný nárok, pretože v zmysle § 110 ods. 3 nie je premlčaný úrok z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 367,46 € od 12.02.2007 do zaplatenia, teda za obdobie tri roky spätne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie až do jeho zaplatenia, nakoľko premlčanie úroku z omeškania sa podľa jeho názoru posudzuje za každý deň samostatne. Svoj právny názor oprávnený oprel o viaceré rozhodnutia súdov na Slovensku, ako aj v Českej republike. Oprávnený v závere svojho vyjadrenia preto žiadal návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie v uvedenej časti zamietnuť ako nedôvodný. Z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Ro/444/1991 zo dňa 18.04.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.1991, súd zistil, že povinní boli zaviazaní zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného - Slovenskej štátnej sporiteľni Bratislava sumu 11.070,- Kčs s 12 % úrokom od 17.03.1991 do zaplatenia a trovy konania 494,-Kčs s tým, že zaplatením jedným z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť platiť druhým odporcom. Súd preskúmal návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uplatnenie námietky premlčania, nakoľko rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Ro/444/1991 zo dňa 18.04.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.1991 a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol u súdneho exekútora podaný až dňa 12.02.2010, teda po uplynutí vyššie uvedenej desaťročnej premlčacej doby. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za preukázané, že povinný v 2. rade úspešne uplatnil námietku premlčania vymáhaného nároku, a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, exekúciu vedenú voči povinnému v 2. rade vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Pre kompletnosť súd prvej inštancie dodal, že sa nestotožnil s názorom oprávneného v jeho vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, že premlčanie úroku z omeškania sa posudzuje za každý deň samostatne bez ohľadu na premlčanie celej istiny. Trojročná premlčacia doba, ktorú oprávnený namieta v zmysle § 110 ods. 3 sa vzťahuje len na úroky z omeškania, ktoré sa stali splatnými po právoplatnosti exekučného titulu do premlčania hlavnej istiny. Každý iný výklad by totiž vyvolával nedozerné následky v podobe možnosti uplatňovania si úrokov z omeškania do nekonečna. Po úspešnom uplatnení námietky premlčania ohľadom istiny nároku nemožno už okrem istiny nútene vymáhať ani úroky o zmeškania z istiny, ktorú už povinný nemusí zaplatiť, ak úspešne uplatní námietku premlčania. Ak istinu povinný po vznesení námietky premlčania nemusí zaplatiť, nie je už v omeškaní, a preto nemusí platiť ani úroky z omeškania (viď. uznesenie KS KE č. k. 4CoE/42/2014-47 zo dňa 15.07.2014 alebo č. k. 16CoE/134/2014-42 zo dňa 18.09.2014).

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. Nárok oprávneného v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 12 % ročne zo sumy 367,46 eur od 12.02.2007 do zaplatenia voči povinnému v 2. rade premlčaný nie je a exekúcia v tejto časti je plne dôvodná. Navrhol. aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (1) Exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre zastavenie exekúcie v danom prípade sú splnené zákonné podmienky, nakoľko oprávnený si mohol uplatniť vymoženie tejto pohľadávky exekúciou od povinných v lehote do 10 rokov odo dňa, keď sa mala pohľadávka podľa rozhodnutia plniť, t.j. do dňa 15.05.1991. Oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie podal u súdneho exekútora až po uplynutí premlčacej lehoty na vymáhanie predmetnej pohľadávky, a to dňa 12.02.2010. Po úspešnom uplatnení námietky premlčania ohľadom istiny nároku nemožno už okrem istiny nútene vymáhať ani úroky z zmeškania z istiny, ktorú už povinný nemusí zaplatiť, ak úspešne uplatní námietku premlčania. Ak istinu povinný po vznesení námietky premlčania nemusí zaplatiť, nie je už v omeškaní, a preto nie je povinný platiť ani úroky z omeškania.

9. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

10. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 v spojení s § 255 rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešní a povinný v 2. rade si trovy konania neuplatnil.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .