Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/161/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobcu: MOD invest s.r.o., IČO: 50 158 881, so sídlom Útulná 15, 048 01 Rožňava, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, XXX XX S., prechodne bytom XXX XX D. XX, zastúpený JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6C/29/2018 - 69 zo dňa 12. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 6C/29/2018 - 69 zo dňa 12. septembra 2018 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej žalovanému uložil povinnosť vrátiť vstupnú posuvnú železnú bránu o veľkosti 8x1,5 metra osadením na jej pôvodné miesto v oplotení ohradzujúcom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. S. a povinnosť zdržať sa demontáže, odstránenia, poškodzovania a iných činností, ktorými by žalovaný narušil celistvosť oplotenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S. (prvý výrok uznesenia). Zároveň žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k vstupnej posuvnej železnej bráne o veľkosti 8x1,5 metra a oploteniu, ktoré ohradzuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. S. (druhý výrok uznesenia). V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 13.08.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S., ktorých je žalovaný bývalým vlastníkom. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom na základe kúpnej zmluvy povolením vkladu dňa 14.09.2016 boli tieto nehnuteľnosti oplotené plotom so železnou bránou, pričom dňa 24.07.2018 žalovaný odkvačil a odniesol vstupnú bránu do areálu posuvnej železnej konštrukcie o veľkosti 8x1,5 metra, čím žalovaný zasiahol do pokojného stavu a ohrozil majetok žalobcu nachádzajúci sa v areáli, ktorý je v súčasnosti voľne prístupný. Listom zo dňa 07.05.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že sa cíti byť vlastníkom vecí nachádzajúcich sa na parcelách č. XXX/X a č. XXX/X, a to oplotenia v dĺžke 1080 metrov, asfaltu na ploche 6500 m2 a betónových panelov v počte 29 kusov. Žalobca má preto obavu, že žalovaný bude pokračovať v demontovaní oplotenia areálu. Preto žalobca navrhol uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť vrátiť vstupnú posuvnú železnú bránu a zároveň povinnosť zdržať sa demontáže, odstránenia, poškodzovania a iných činností, ktorými by žalovaný narušil celistvosť oplotenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Súd v ďalšom odôvodnení uznesenia poukázal na ust. § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, 2 CSP, § 326 CSP, § 332 a § 333 obsahujúce zákonnú úpravu neodkladných opatrení. Taktiež poukázal na § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka o príslušenstve k veci a v pomerne rozsiahlej časti odôvodnenia podal výklad právneho názoru ohľadom vlastníctva príslušenstva k hlavnej veci. Pokiaľ

sa týka samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že z predložených listín mal osvedčené, že žalobca povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 14.09.2016 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemkom a stavbám zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. S., pričom oplotenie týchto nehnuteľností je vybudované na pozemkoch parc. reg. „C“ č. XXX/X, č. XXX/X vo vlastníctve SR a č. XXXX (vo vlastníctve Mesta S.), ktorých vlastníkom žalobca nie je. Oplotenie ako drobná stavba je právne samostatná vec, ktorá nie je súčasťou pozemku, na ktorom je postavené. To potom znamená, že vlastník pozemku, nemusí byť vždy vlastníkom oplotenia, ktoré je na pozemku postavené. Určenie vzťahu veci hlavnej a jej príslušenstva v prípade oplotenia je potom dané práve účelovým určením a funkčnou súvislosťou s nehnuteľnosťou, ktorú má chrániť. Z takto definovaného vzťahu oplotenia ako príslušenstva a stavieb zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S. potom vyplýva, že aj napriek tomu, že oplotenie areálu zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. S. je (a to úplne alebo čo aj len sčasti) postavené na susedných pozemkoch, je toto oplotenie príslušenstvom hlavnej veci, ktorou je v tomto prípade areál zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S.. Tento vzťah hlavnej veci a príslušenstva pritom vzniká bez ohľadu na to, kedy bolo oplotenie vybudované. S ohľadom na spornú otázku vlastníckeho práva k oploteniu a železnej bráne, ktorá bola jeho súčasťou, je potom potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 14.09.2016, na základe ktorej sa vlastníkom areálu zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. S. stal žalobca, neriešila osobitne aj prevod vlastníctva oplotenia areálu, na základe zásady accessorium sequitur principale sa vlastníkom príslušenstva areálu zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. S. stal žalobca. Špecifikácia predmetu tejto kúpnej zmluvy (ktorá v predmetnej veci súdu predložená nebola, ale jej obsah je súdu známy z úradnej činnosti) je zhodná so špecifikáciou v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na č. l. 34, čoho dôsledkom je, že v tomto prípade nedošlo k prevodu výlučne hlavnej veci bez jej príslušenstva na žalobcu, keďže takéto dojednanie absentuje. Preto aj vstupná brána aj oplotenie areálu sa prevodom vlastníckeho práva k hlavnej veci na žalobcu stalo tiež vlastníctvom žalobcu. Preto keď žalovaný dňa 24.07.2018 odmontoval a odniesol vstupnú bránu do areálu posuvnej železnej konštrukcie, postupoval protiprávne a neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu k príslušenstvu jeho hlavnej veci (areál zapísaný na LV č. XXXX). Rovnako neoprávnene by žalovaný postupoval v prípade likvidácie ďalšieho oplotenia. Narušením oplotenia dochádza k porušeniu jeho ochrannej funkcie, čím žalobcovi vzniká potenciálna možnosť vzniku škody na jeho majetku. Preto z hľadiska dočasnej úpravy pomerov účastníkov je dôvodné, aby žalovanému súd neodkladným opatrením uložil povinnosť vrátiť vstupnú posuvnú železnú bránu o veľkosti 8x1,5 metra osadením na jej pôvodné miesto v oplotení ohradzujúcom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. S., a povinnosť zdržať sa demontáže, odstránenia, poškodzovania a iných činností, ktorými by žalovaný narušil celistvosť oplotenia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S.. 2. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd nerozhodoval, pretože aj napriek absentujúcej úprave v platí pravidlo pôvodne obsiahnuté v § 145 OSP, podľa ktorého náhrada trov konania o predbežnom opatrení je súčasťou trov konania o žalobe vo veci samej. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že je toho názoru, že žalobca svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu k veciam, ktoré podľa jeho názoru predstavujú príslušenstvo nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k. ú. S., a ktoré nehnuteľnosti (podľa názoru žalovaného bez príslušenstva) žalobca nadobudol do svojho vlastníctva v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nemožno stotožniť a najmä nemožno akceptovať jeho názor, že právny názor vyjadrený v rozsudku Veľkého senátu NS ČR sp. zn. 31Cdo/2772/2000 zo dňa 11. 09. 2003 je potrebné považovať za chybný a v súčasnosti už za prekonaný. V rozpore s takýmto názorom súdu prvej inštancie je napr. aj právny názor obsiahnutý v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/18/2011 z 30. 08. 2012, ktorý v plnej miere akceptuje právny názor NS SR, a v ktorom je výslovne uvedené, že v prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty, zemných rozvodov elektriny, odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou, ide o veci nehnuteľné. Opätovne uviedol, že žalovaný nepozná obsah kúpnej zmluvy V - XXX/XXXX zo dňa 14. 09. 2016, na základe ktorej bol v prospech žalobcu povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Rožňava, avšak naďalej je toho názoru, že v prípade, ak predmetné oplotenie, brána a spevnené plochy neboli konkrétne špecifikované ako príslušenstvo hlavnej veci - nehnuteľnosti - pozemkov a stavieb tvoriacich predmet prevodu, nemohol potom ani k nim žalobca nadobudnúť vlastnícke právo, ktoré by zakladalo jeho právo domáhať sa ochrany, a to napr. vo forme neodkladného opatrenia. Žalovanému je známy len obsah zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti so spoločnosťou PRO-FOREST zo dňa 24. 09. 2015, pričom v tejto zmluve nebolo uvádzané žiadne

príslušenstvo nehnuteľností, ktorých sa zabezpečovací prevod vlastníckeho práva týkal a nebol použitý ani všeobecný termín, že sa nehnuteľnosti v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok prevádzajú s podrobne nešpecifikovaným príslušenstvom. Nakoľko je nevyhnutné, aby bola vôľa previesť príslušenstvo jednoznačne vyjadrená, čo sa v prípade zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretej so spoločnosťou PRO - FOREST nestalo, nebola potom ani splnená požiadavka zakotvená v § 46 ods. 1 a žalobca potom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 09. 2016 nemohol nadobudnúť viac práv než nadobudol veriteľ žalovaného na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V tomto smere poukázal aj na R 7/1987, podľa ktorého príslušenstvo veci môže byť prevedené na nového nadobúdateľa, neprechádza však vždy bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci. Z uvedených dôvodov preto v danej veci sú podľa názoru žalovaného odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zamietne. 4. K odvolaniu žalovaného sa dňa 10. októbra 2018 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietal, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca v konaní neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu, je v rozpore s v konaní osvedčenými skutočnosťami. Z predložených listinných dôkazov a z vyjadrení procesných strán vyplynulo, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu boli spoločne s časťami parc. reg. „C“ XXX/X a XXX/X k. ú. S. v čase nadobudnutia prevodu vlastníckeho práva žalobcom oplotené plotom so železnou bránou. Tento vyššie uvedený súbor nehnuteľností spoločne s jeho oplotením v minulosti tvoril súvislý areál vo vlastníctve, resp. užívaní Štátnych majetkov. Ide o komplex bývalého ŠM O.. V konaní bolo teda osvedčené, že brána a oplotenie sú funkčne spojené s budovami vo vlastníctve žalobcu a tvoria jeden hospodársky funkčný celok, nakoľko toto oplotenie slúži k ochrane budov. Vzhľadom na všeobecnú zásadu, že príslušenstvo vždy nasleduje právny osud hlavnej veci, ak nie je zákonom alebo zmluvou dohodnuté niečo iné, s prihliadnutím na funkčnú spojitosť oplotenia a brány s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu, je v danom prípade možné dôjsť len k jedinému právnemu záveru, a to, že oplotenie a vstupná brána boli predmetom prevodu vlastníckeho práva, na základe ktorého žalobca nadobudol vlastnícke právo k vyššie uvedenému areálu, t. j. k stavbám, k pozemkom pod týmito stavbami a k ich oploteniu. V súčasnej dobe je však otázka medzi žalobcom a žalovaným, komu prináleží vlastnícke právo k plotu a k vstupnej bráne sporná. Podstatnou ale v danej veci v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia bola skutočnosť, ktorá bola v konaní osvedčená a žalovaný ju ani nepopieral, že žalovaný odmontoval a odniesol vstupnú bránu do uvedeného areálu, čím zasiahol do oplotenia tohto hospodársky funkčného celku a teda zasiahol do dlhodobého pokojného stavu a ohrozil tým majetok žalobcu, ktorý sa nachádzal v areáli, nakoľko v súčasnej dobe je do areálu voľnú vstup. Práve z tejto skutočnosti následne vyplynula dôvodná obava, že žalovaný by v tomto svojom protiprávnom konaní mohol pokračovať ďalej likvidáciou ďalších častí oplotenia. Nakoľko narušením oplotenia dochádza k porušeniu jeho ochrannej funkcie, vzniká tu žalobcovi priama hrozba vzniku škody na jeho majetku, a preto z hľadiska dočasnej úpravy pomerov procesných strán je rozhodnutie súdu prvej inštancie dôvodné a správne. Žalobca záverom zdôraznil, že rešpektuje, že žalovaný má odlišný právny názor na otázku komu prináleží vlastnícke právo k oploteniu a k vstupnej bráne, avšak má za to, že náš právny poriadok umožňuje v prípade, ak si žalovaný nárokuje vlastnícke právo k spornému oploteniu a vstupnej bráne, domáhať sa tohto svojho tvrdeného vlastníctva a jeho vydania na príslušnom súde. V žiadnom prípade však nie je možné priznať právnu ochranu postupu žalovaného, ktorý bez všetkého demontoval a odniesol vstupnú bránu od uvedeného areálu, čím narušil celistvosť oplotenia vo vlastníctve žalobcu a umožnil tým vstup do tohto areálu, čoho následkom je ohrozenie majetku žalobcu. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 5. Na vyjadrenie žalobcu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 31. 10. 2018 žalovaný, ktorý opätovne tak, ako v podanom odvolaní uviedol, že je toho názoru, že žalobca návrhom na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a tak, ako v podanom odvolaní opätovne uviedol, že v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so spoločnosťou PRO-FOREST Rožňava, s. r. o., ktorú on podpísal dňa 24. 09. 2015, nebolo uvádzané žiadne príslušenstvo nehnuteľností a nebol ani použitý všeobecný termín, že sa nehnuteľnosti v prospech jeho veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok prevádzajú s podrobne nešpecifikovaným príslušenstvom. Nakoľko, ak príslušenstvo hlavnej veci je nehnuteľnosť, je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle vlastníkov právneho vzťahu vykonať prevod aj tohto príslušenstva, a to v písomnej forme. V ostatnom vyjadrení zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní, pričom záverom dodal, že taktiež rešpektuje odlišný právny názor žalobcu na problematiku vlastníctva oplotenia a vstupnej brány, ale má za to, že oplotenie

a vstupná brána zostali jeho majetkom (majetkom žalovaného), ochrana ktorého vlastníckeho práva má nespornú prednosť pred ochranou majetku žalobcu. Dodal, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby si nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve oplotil a zriadil vstupnú bránu a takto zabezpečil ochranu svojho majetku. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 329 ods. 2 je výslovne ustanovené, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd v súlade s § 329 ods. 2 skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcom uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním predložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 boli splnené. Odvolací súd, v zhode so záverom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci splnené boli. 10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Odvolací súd najprv vo všeobecnej rovine konštatuje, že z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku, ako aj ich osvedčenie sami o sebe ešte netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. Vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až takéto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím súdu vo veci samej nariadiť príslušné neodkladné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť. 12. V prejednávanej veci sa žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému vrátiť vstupnú posuvnú železnú bránu spôsobom, že túto osadí späť na svoje miesto v oplotení, ktoré ohradzuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa demontáže, odstránenia, poškodzovania a iných činností, ktorými by narušil celistvosť oplotenia, ktoré oplotenie ohradzuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ( a navrhoval tiež uložiť povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k vstupnej posuvnej železnej bráne). V konaní nielen osvedčenou, ale i preukázanou skutočnosťou bolo vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, ktoré spolu vzájomne a v súhrne predstavujú jeden ucelený celok, hospodársky areál. Ďalšou nespornou okolnosťou bola tá skutočnosť, že oplotenie a teda i posuvná brána, k demontáži ktorej došlo, sa nachádza na pozemkoch parc. reg. „C“ č. XXX/X a č. XXX/X vo vlastníctve SR, v správe SPF, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX. Rovnako nespornou a stranami nerozporovanou skutočnosťou bolo konanie žalovaného zo dňa 24. 07. 2018 spočívajúce v tom, že žalovaný zvesil kovovú vstupnú bránu do areálu o veľkosti 8 x 1,5 m a túto odňal z oplotenia do svojej dispozície. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že má za to, že je vlastníkom uvedenej posuvnej brány, ako aj oplotenia nachádzajúceho sa na parc. XXX/X a XXX/X. 13. Odvolací súd uvádza, že otázka vlastníctva žalovaného k bráne, oploteniu,( príp. spevneným plochám, a pod)., je sporná, vlastníctvo žalovaného jednoznačne zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, a nemožno jednoznačne konštatovať záver, či žalovaný je vlastníkom oplotenia, brány a ním uvádzaných hnuteľných vecí, napriek tomu, že žalovaný sa vlastníkom uvedených cíti. Otázkou určenia vlastníctva k oploteniu a brány sa prejudiciálne zaoberal i súd prvej inštancie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si pre vlastnú potrebu riešil otázku vlastníctva príslušenstva k veci hlavnej, t. j. otázku vlastníctva oplotenia areálu, ktorý nadobudol do vlastníctva práve žalobca. Odvolací súd však poukazuje na to, že riešenie otázky vlastníctva k posuvnej bráne, resp. k oploteniu, je otázkou, ktorá má byť riešená v osobitnom konaní o určenie vlastníctva, a nie je rozhodujúcou a zásadnou pre posúdenie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za stavu, keď vlastníctvo k nehnuteľnostiam tvoriacim jeden ucelený funkčný areál pozostávajúci z niekoľkých (hospodárskych) budov a pozemkov, ktoré tvoria jeden funkčný celok bezpochyby vo vlastníctve žalobcu, pričom tento hospodársky funkčný celok je po celej dĺžke areálu ohradený oplotením a bránami, ku ktorým je otázka vlastníctva sporná, nie je žiadny dôvod aprobovať konanie žalovaného, ktorý bez náležitého preukázania vlastníckeho práva k oploteniu, ktorého súčasťou je i posuvná brána zabezpečujúca vstup do areálu, svojvoľne vstupnú bránu do areálu odňal a túto sa rozhodol ponechať vo svojej dispozícii. Na takéto konanie žalovaného neoprávňuje doposiaľ žiadny titul svedčiaci o vlastníctve alebo akomkoľvek inom právnom vzťahu žalovaného k uvedenej posuvnej bráne či oploteniu. 14. Je potrebné zvýrazniť účel, význam a spôsob využitia brány, ako aj oplotenia, ktoré sú mienené a boli vybudované za účelom ohradenia areálu, plniac funkciu ochrany majetku, nachádzajúceho sa v predmetom areáli, ktorý tvorí súhrn nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a oplotenie určuje hranice tohto uceleného hospodársky funkčného celku a zároveň zabraňuje vstupu tretích osôb na pozemky, vlastnícky patriace konkrétnej osobe (žalobcu). Je tak potrebné zvýrazniť, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha ochrany majetku, t. j. nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ktorých je spoľahlivo a preukázateľne vlastníkom na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 14. 09. 2016 (V - XXX/XXXX) a nedomáha sa prioritne ochrany svojho vlastníckeho práva smerom ku kovovej posuvnej bráne, či oploteniu, ktorého vlastníkom sa cíti žalovaný. Pokiaľ žalovaný, tvrdiac svoje vlastníctvo k oploteniu, bráne a iným veciam, avšak toto spoľahlivo nepreukazujúc, si počína tak, že uvedené veci svojvoľne odníma bez toho, aby mal na uvedené konanie akýkoľvek právny titul a narúša tak oplotenie areálu - nehnuteľností vlastnícky patriacich žalobcovi a narúša tým jeho celistvosť, ničí ochrannú funkciu oplotenia, ktorá je funkciou hlavnou a teda v dôsledku konania žalovaného reálne vzniká žalobcovi, ako vlastníkovi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nebezpečenstvo vzniku škody tým, že areál je tak voľne prístupný tretím osobám a je tak nedostatočne chránený, zabezpečený. Pokiaľ žalovaný tvrdí vlastníctvo k bráne, oploteniu a ďalším iným hnuteľným veciam, v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky má právo domáhať sa tohto tvrdeného vlastníckeho práva (dosiaľ však nepreukázaného) osobitnou žalobou na súde, avšak nemožno akceptovať konanie žalovaného spočívajúce vo svojvoľnej demontáži brány, oplotenia a pod. Práve s poukazom na uvedené dôvody mal odvolací súd za to, že žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne a presvedčivo preukázal nebezpečenstvo vzniku škody, , ktorá mu hrozí v dôsledku konania žalovaného, a i odvolací súd mal za to, že s poukazom na dosiaľ uskutočnené konanie žalovaného, je nariadenie neodkladného opatrenia plne namieste, pokiaľ navyše z vyjadrení samotného žalovaného možno predpokladať i ďalšie obdobné konanie. 15. Odvolací súd záverom konštatuje, že telefonickým dopytom na súd konajúci v prvej inštancii zistil, že žaloba zo strany žalobcu - spoločnosť MOD invest, s. r . o., o určenie vlastníckeho práva k vstupnej posuvnej železnej bráne, bola na Okresnom súde Revúca podaná dňa 05. 10. 2018, čím žalobca zároveň i splnil povinnosť uloženú mu v druhom výroku odvolaním napadnutého uznesenia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil ako vecne správne. 16. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. 17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .