Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/379/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve d´Ascq CEDEX, Francúzska republika, č. 325 307 106, COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628, zastúpenej: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: X. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom Q., Z. XXX/XX, o 1.857,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 12. septembra 2017 č. k. 5C/367/2015-64 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.857,36 eur a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 497 ( č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 37 ods. 1, § 39, § 39a, § 49a, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, § 11 ods. 2 ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 8, § 7 ods. 1, 2 ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (COFIDIS, a.s., Bratislava, Einsteinova ulica 11/3677, IČO: 36 816 337) a žalovaným, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úverový limit vo výške 2.000 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na procesnú obranu žalovaného bolo v konaní sporným, či zmluva o úvere bola uzatvorená platne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prvé čerpanie úveru sa má týkať predmetu nákupu, vodného filtra, vo výške 1.662 eur, žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že bol poskytnutý žalovanému úver 1.662 eur súvisiaci s predajom vodného filtra. Žalovaný mal v žiadosti adresovanej právnej predchodkyni žalobkyne uviesť bankový účet obchodníka, na ktorý účet mala byť poukázaná platba za vodný filter, avšak v konaní nebol predložený dôkaz o tom, že žalovaný uviedol účet obchodníka, ktorému bola preukázaná platba 1.662 eur za vodný filter. Rovnako tak nebolo preukázané poukázanie tejto platby obchodníkovi - spoločnosti Aquatrend, s.r.o.. V spore bol predložený listinný dôkaz o poukázaní platby 700 eur uvedenej spoločnosti dňa 14. februára 2014, variabilný symbol je zhodný s číslom zmluvy o revolvingovom úvere, nejedná sa však o dôkaz o platbe sumy 1.662 eur, ktorá mala byť realizovaná na základe žiadosti žalovaného. Nebola preukázaná ani úhrada takejto sumy priamo na účet žalovaného. Nebol preto preukázaný vznik pohľadávky voči žalovanému. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1,§ 262 ods. 1, 2 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu). Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania malo byť rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dňa 27. novembra 2013 právna predchodkyňa žalobkyne so žalovaným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté čerpanie vo výške 1.662 eur dňa 6. marca 2014, a to prevodom na bankový účet obchodníka. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, ktorý na základe spolupráce s právnou predchodkyňou žalobkyňou ponúkol žalovanému možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru práve prostredníctvom zmluvy o revolvingovom úvere. Ide o poskytovanie spotrebiteľských úverov na diaľku, bez priameho kontaktu s klientom. Zmluva sa uzatvára spolu s uzatvorením kúpnej zmluvy. Právna predchodkyňa žalobkyne mala uzavretú zmluvu o spolupráci so spoločnosťou Aquatrend, s.r.o., v zmysle ktorej sa uvedená spoločnosť zaviazala ponúkať svojim klientom možnosť financovania kúpnej ceny tovaru alebo služieb prostredníctvom spotrebiteľského úveru. Právna predchodkyňa žalobkyne bola oprávnená dohodnúť sa s obchodníkom aj na inom postupe preplácania finančných prostriedkov. Obchodníkovi boli posielané finančné prostriedky za určité obdobie vo väčšom objeme (nie za jeden úver). Ak došlo k zmene financovania, obchodník nepreposielal finančné prostriedky naspäť, ale sa to účtovalo k inej úverovej zmluve. Na základe dohody bola zaslaná priamo len časť finančných prostriedkov vo výške 700 eur. Tento interný postup nemal žiaden vplyv na to, že žalovaný sa zaviazal na úhradu za celkové čerpanie úveru vo výške 1.662 eur. Ak súd považoval doklad za nedostačujúci, mohol žalobkyňu vyzvať na predloženie výpisu z účtu, z ktorého je zrejmý prevod finančných prostriedkov vo výške 700 eur. Súd prvej inštancie disponoval dokladom o prevode finančných prostriedkov vo výške 700 eur a nie je zrejmé, prečo nepriznal aspoň uvedenú sumu. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky na požiadanie, určenie limitu týchto peňažných prostriedkov a záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Aj podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. Obdo V 47/2001 naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Právna predchodkyňa žalobkyne poskytla žalovanému úverový limit vo výške 2.000 eur. Podľa článku 2.1 Všeobecných obchodných podmienok sa veriteľ zaviazal na žiadosť klienta, za predpokladu splnenia podmienok poskytnutia úveru podľa všeobecných obchodných podmienok a zmluvy o úvere, poskytnúť klientovi peňažné prostriedky až do výšky dohodnutého úverového limitu a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami. Podľa článku 4.1 Všeobecných obchodných podmienok je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o úvere, najmä je povinný platiť splátky úveru riadne a včas, inak môže veriteľ vyhlásiť úver za okamžite splatný. Klient je povinný splácať úver až do okamihu úplného vrátenia čerpaného úveru vrátane úrokov. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nesporné skutočnosti sa nedokazujú. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že platnosť vzniku zmluvy je spornou pre obranu žalovaného, konkrétny obsah obrany však nie je z rozhodnutia zrejmý. Ani na jednom mieste odôvodnenia nie je uvedený obsah, resp. konkrétne námietky žalovaného. Žalobkyňa neobdržala ani žiadne vyjadrenie žalovaného. Strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Ak žalovaný skutočne namietal neplatnosť uzatvorenia zmluvy, súd mal dať možnosť žalobkyni vyjadriť sa k obrane žalovaného, tak ako to vyžaduje princíp práva na spravodlivý proces. Žalovaný počas konania žiadnym spôsobom nerozporoval uzatvorenie zmluvy o úvere, ani výšku financovania nákupu tovaru. Skutkové tvrdenia žalobkyne neboli preto spochybnené, boli tak nesporné a nebol dôvod na dokazovanie platnosti uzatvorenia zmluvy či prevodu finančných prostriedkov. Platným uzatvorením zmluvy o úvere vznikol zmluvný záväzkový vzťah a teda aj pohľadávka žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie úveru s dohodnutým úrokom.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalujúca strana spolu s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie zmluvu o revolvingovom úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, ako i listinu označenú ako výpoveď a výpis z úverového účtu

6. Súd prvej inštancie doručil žalobu spolu s prílohami a poučením žalovanému, ktorý sa k žalobe nevyjadril, napriek výzve súdu prvej inštancie, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 .

7. Žalovaný bol poučený (súdom prvej inštancie) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 .

8. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 .

9. Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 , alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 . Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 405/2017).

10. V zásade teda platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 . Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016).

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne, čo do základu nároku a výšky žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel (ostal pasívny). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní uzatvorenia zmluvy o úvere a teda vzniku pohľadávky ako základu nároku a výšky uplatňovaného nároku žalobkyňou, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 .

12. Ak súd prvej inštancie považoval za potrebné (pre svoje rozhodnutie) ďalšie skutkové tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, podľa § 150 ods. 2 mohol o to strany, vrátane žalobkyne, požiadať. Uvedeným spôsobom ale nepostupoval. Rovnako tak neodmietol žalobu z procesných dôvodov podľa § 129 ods. 3 CSP.

13. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 181/2016).

14. Žalobkyňa dôvodne namietala, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel uzatvorenie zmluvy o úvere, ako ani výšku dlhu. Podľa odseku 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaný sa k žalobe

nevyjadril a ani sa nedostavil na pojednávanie (svoju účasť neospravedlnil). V rozpore s uvedeným je potom konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 23. odôvodnenia o procesnej obrane žalovaného v spore (v dôsledku ktorej malo zostať sporným, či zmluva o úvere bola uzatvorená platne). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak vôbec nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie prihliadal na procesnú obranu žalovaného, ktorá nevyplýva ani z obsahu spisu. Konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní vzniku pohľadávky a jej výšky, preto nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 .

15. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015).

16. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalobkyne bola preto dôvodná.

17. Vzhľadom na protirečivé a nejasné závery súdu prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie postrádalo argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

18. Zákon (§ 220 venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

19. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

20. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

21. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

22. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ani ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho bol postup súdu prvej inštancie v nesúlade s právom strany na spravodlivý proces.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.

25. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 . Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 . Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti.

26. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 , svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri hodnotení použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, bude dôsledne vychádzať z preukázaných zmluvných dojednaní strán konania. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl.).

27. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

28. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

29. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.