Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/152/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Stredoslovenská distribučná, a. s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Q. Š., J.. X. X. XXXX, Y. K. J. M.: J. G., o zaplatenie 362,66 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 362,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 362,66 € od 15. 12. 2017 do zaplatenia.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 11. 7. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 362,66 € spolu so zákonným úrokom z omeškania a trovy konania.

2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste S. XX, J. G., podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Žalobkyňa faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 14. 12. 2017 na sumu 362,66 €, vyúčtovala žalovanému neoprávnený odber elektriny. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na základe zasielanej výzvy z 17. 1. 2018.

3. K žalobe bol pripojený protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXXXX z 21. 11. 2017, kópia faktúry č. XXXXXXXXXX z 28. 11. 2017, fotografie elektromera, rozvodnej skrine a nehnuteľnosti, kde došlo k neoprávnenému odberu, vyhotovené dňa 21. 11. 2017, výzva na zaplatenie dlžnej sumy z 17. 1. 2018.

4. Okresný súd doručil žalovanému žalobu spolu s jej prílohami a určil mu lehota na vyjadrenie. Žalovaný bol v konaní pasívny a k žalobe a jej prílohám, ktoré si prevzal 25. 7. 2018, sa nevyjadril.

5. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXXXX z 21. 11. 2017, na odbernom mieste S. XX, J. G., vyplýva, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu z odberného miesta, ktoré bolo svojvoľne zapnuté. Odpojené bolo za stavu VT XXXX a NT XXXX, elektromera č. XXXXXXXX. Prítomní zamestnanci zistili že k 21. 11. 2017 bol stav elektromera NT XXXX a NT XX XXX. Neoprávnený odber trval od 23. 5. 2017 do 21. 11. 2017 a predstavoval vo VT 1,414 MWh a v NT 12,682 MWh, čo po pripočítaní ďalších povinných položiek predstavuje celkovú sumu 362,66 €.

7. Z písomného oznámenia zo dňa 7. 3. 2017 vyplýva, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že pri kontrole odberného miesta bol zistený neoprávnený odber elektriny identifikovaný podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy. V priloženej faktúre č. XXXXXXXXXX z 28. 11. 2017 bola škoda vyčíslená na základe vyhlášky č. 292/2012 Z. z., kde bola vyčíslená spotreba elektrickej energie počas neoprávneného odberu vo výške 73,16 € a náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške 176 € uplatnený podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z. z.. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 7 dní od vystavenia upomienky z 17. 1. 2018, na čo žalovaný nereagoval a dlžnú sumu neuhradil.

8. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

9. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o: 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

10. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona o energetike, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2 tohto zákona.

12. Podľa § 1 ods. 1 a 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda, spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny, určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

13. Okresný súd mal za preukázané, dňa 21. 11. 2017 žalobkyňa zistila neoprávnený odber elektriny žalovaným na odbernom mieste S. XX, J. G.. Žalobkyňa následne vyčíslila výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom sumou 362,66 €, ktorú fakturovala žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 14. 12. 2017. Škoda bola vyčíslená za obdobie neoprávneného odberu od 23. 5. 2017 do 21. 11. 2017. Právna úprava náhrady zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny, a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do odberného elektrického zariadenia vykonal. Za vniknutú škodu teda bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Dôsledky tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať. Súd nemal dôvod taktiež zisťovať, kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil. Pravidlá výpočtu náhrady škody sú dané citovanou vyhláškou 292/2012 Z. z. Žalobkyňa v súlade v tom čase platným cenníkom vyúčtovala spotrebu elektrickej energie na sumu 362,66 €. Súčasťou náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom je aj zisťovací poplatok, ktorý pozostáva z administratívnych úkonov spojených s odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 186 €. Žalovaný uvedené skutočnosti nepoprel, súd ich preto považoval za nesporné. Vzhľadom na uvedené, súd považoval nárok žalobkyne za dôvodný, preto v tejto časti žalobe vyhovel.

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovaného zo zaplatením žalovanej sumy. Okresnému súdu žalobkyňa preukázala, že žalovaný bol podľa faktúry č. XXXXXXXXXX povinný zaplatiť žalovanú sumu do 14. 12. 2017. Žalobkyňa si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t. j. od 15. 12. 2017. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 15. 12. 2017 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 . zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.