Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_14C-60-2018.pdf
PDF · 85.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/60/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: P. R., O.. XX.XX.XXXX, V. X. X, XXX XX V., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, konajúc JUDr. Michalom Gallom, proti žalovanej: W. E., O.. XX.XX.XXXX, V. X. G. XXX, XXX XX G., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Sporovým stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2018 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu, ktorým tento žiadal uložiť žalovanej povinnosť, aby nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území U. G., obec G., okres Y. F., evidované Okresným úradom Y. F., katastrálny odbor na LV č. XXX, zapísané ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „N.“ č. XXX/X, pozemok - parcela registra „N.“ parcelné číslo: XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 173m2, najmä zakazuje žalovanej vo vzťahu k nim uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by na inú osobu previedla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam alebo ich častiam vkladom do majetku, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ako aj mu zakazuje akokoľvek tieto nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca sa v upomínacom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 7Up/817/2018, domáha, aby žalovaná bola zaviazaná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 14 080 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 14 080,00 Eur od 26.09.2018 do zaplatenia, náhradu nákladov spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 312,95 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 06.08.2016 žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 11.780 eur. Žalovaná sa v zmluve zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s úrokmi vo výške 2 000 eur do 06.08.2018. Žalovaná uhradila svoj záväzok čiastočne vo výške 700 eur. S úhradou zvyšku záväzku je žalovaná v omeškaní. Žalobca ďalej poskytol žalovanej na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústnou formou dňa 24.08.2016 peňažné prostriedky vo výške 1 000 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť do 06.08.2018. Žalovaná svoj záväzok neuhradila ani čiastočne. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany prípadného budúceho uspokojenia svojej peňažnej pohľadávky v sume 14.080 eur s prísl. vzniknutej zo zmluvy o pôžičke. Na základe dôvodnej obavy o budúce vymoženie pohľadávky požaduje, aby žalovaná nenakladala s nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe. Podľa jemu dostupných informácií uvedené nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovanej, iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Obava, že exekúcia bude ohrozená, je daná tým, že žalovaná opakovane ústne informovala žalobcu o tom, že má zámer nehnuteľnosti scudziť, aby došlo k zmareniu budúceho uspokojenia žalobcu. Má za to, že je osvedčená existencia potreby úpravy vzťahov za účelom zabránenia ohrozenia exekúcie. K dnešnému dňu nič nebráni žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Do času reálnej blokáde majetku žalovanej zo strany exekútora vznikne priestor, kedy žalovaná môže nakladať s nehnuteľnosťami a zbaviť sa tak aj majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, resp. tento majetok zaťažiť. Z tohto dôvodu je tu potreba, aby súd uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami. V prípade nevyhovenia tomuto návrhu, žalovaná bude pravdepodobne realizovať scudzenie, zaťaženie nehnuteľností. Na základe uvedeného, je len otázkou času, kedy žalovaná pristúpi k právnym krokom, vedúcim k účelovému zbaveniu sa svojho majetku, v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Je dôvodná obava, že budúca exekúcia vedená v prospech žalobcu ako oprávneného bude v takom prípade zmarená. Žalovaná nemá úmysel uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalobca síce nevie osvedčiť úmysel žalovanej scudziť nehnuteľnosť, avšak s odkazom na ustálenú judikatúru má za to, že „nie je potrebné vyčkávať na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného, čím by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Vyčkávanie ďalšej dispozície s nehnuteľnosťami by mohlo práva žalobcu zmariť alebo výrazne sťažiť“(pričom poukázal na niektoré rozhodnutia súdov). V zmysle vyššie uvedeného stačí preukázanie odôvodneného ohrozenia práv žalobcu na to, aby bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Zásah do vlastníckeho práva žalovanej nariadením neodkladného opatrenia nenakladať s nehnuteľnosťami je v porovnaní so zásahom do práv žalobcu na uspokojenie pohľadávky zanedbateľným zásahom. Žalobca nemá objektívne iný nástroj pre ochranu jeho ohrozených práv a nárokov, ako požadovať nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej nenakladať s nehnuteľnosťami. Zdôrazňuje, že peňažný nárok žalobcu v sume 14 080 eur s prísl. je dôvodný. V tomto prípade je neodkladné opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany súdom na zabezpečenie žalobcovej pohľadávky, nakoľko je pravdepodobné, že súdny exekútor nestihne vykonať potrebné právne kroky vedúce k blokácii majetku v prospech žalobcu skôr ako dôjde k zbaveniu sa majetku žalovanej. Má za to, že vydaním neodkladného opatrenia sa žalovanej neprimeraným spôsobom neobmedzia jej práva a zároveň sa zamedzí nebezpečenstvu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy ktorá by mohla vzniknúť žalobcovi.
3. Podľa § 343 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
4. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 2, 3 C.s.p., (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva nie sú splnené. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, ktorého zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní vo veci samej a má obavy že exekúcia rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci bude ohrozená, keď žalovaná môže voľne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a jediným relevantným majetkom, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok žalobcu je práve predmetná nehnuteľnosť.
10. Z citovaného zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany veriteľa na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmu žalobcovi, spočívajúcej v nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez takéhoto opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
12. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiada žalobca je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust.§ 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
13. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.
14. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.
15. Preskúmaním podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd nemá zo strany žalobcu osvedčenú akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Žalobca v návrhu len označil takúto možnosť konania dlžníka, ktorá by mohla ohroziť výkon konečného rozhodnutia. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré môžu dôvodne vzbudzovať jeho obavy, že by žalovaná chcela spornú nehnuteľnosť scudziť, prenajať, zaťažovať záložným právom. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, že má obavy, že bude s nehnuteľnosťou nakladať, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov. Pre vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ale nepostačuje skutočnosť, že dlžník neuhradil dlh. Zákon vyžaduje hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a u dlžníka musí ísť o konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; R 20/1998). Iba samotné tvrdenie o existencii dlhu a o možnom konaní dlžníka, ktoré by mohlo ohroziť výkon konečného rozhodnutia, nemožno považovať za osvedčenie dôvodnej obavy zo zmarenia exekúcie. Žalobca ničím neosvedčil vykonávanie takých úkonov zo strany dlžníka, ktorými by dochádzalo k zbavovaniu sa majetku a ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie.
16. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv žalovanej s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovanej, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jej vlastníckeho práva. V danej veci by pohľadávka 14.080 eur s prísl. bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.
17. Na základe uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil také skutočnosti, ktoré by mu mohli spôsobiť vznik ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
18. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu zriadením záložného práva aj v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. V prípade ak však v budúcnosti dôjde k zmene skutkových okolností, odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a teda strany sa môžu opätovne obrátiť na konajúci súd.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel súd k záveru, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí v tomto prípade v celom rozsahu žalovanej, keďže mala vo veci plný úspech. S poukazom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli, rozhodol súd o trovách tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom tunajšieho súdu, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).