Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoP-65-2018.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/65/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. K., nar. XX.XX.XXXX, mal X. K., nar. XX.XX.XXXX, mal. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené B. práce, sociálnych vecí a rodiny K., deti rodičov - matky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/XX, t.č. bytom K., S. XXX, zastúpenej Z.. F. S. Z., advokátkou so sídlom v K., E. X/B a otca S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto K., t.č. H. XXX, zastúpeného S.. V. J., advokátom so sídlom v K., Z. XXX/X a vo veci navrhovateľky O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., A.. N. XXX/XX, t.č. bytom K., S. XXX, o zvýšenie výživného a iné, na odvolanie matky a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. júna 2018, č. k. 1P/84/2017-104, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a II. m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca z v y š u j e zo sumy 27,13 eur (resp. zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona) mesačne k maloletej D. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu 70 eur mesačne, k maloletej X. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu 45 eur mesačne, k maloletej Z. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu 45 eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 06.12.2017 a k navrhovateľke O. K., nar. XX.XX.XXXX na sumu 90 eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke O. K., vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 06.12.2017 s tým, že v súvisiacom výroku o nedoplatku na zročnom výživnom pre každé z detí rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 25. júna 2018, č. k. 1P/84/2017-104 súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 08.09.2014 č.k. 2P/33/2014-53 vo výroku o výživnom pre maloleté deti D., X., Z. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k D., X. a Z., zo sumy 27,13 € mesačne na sumu 42,- € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom II. vo výroku o výživnom pre plnoletú O. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú O. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 27,13 € mesačne na sumu 42,- € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám O. K. s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/55/2016-37 zo dňa 19.09.2016 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi D. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. K., nar. XX.XX.XXXX a X. K., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin vo štvrtok v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 27.12. v čase od 09:00 hod. do 16:00 hod. a dňa 02.01. v čase od 09:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich otcovi pred vchodom bytového domu na adrese K., S. XXX/XX odovzdať a pred vchodom bytového domu na tejto adrese ich v určený deň a hodinu od otca prevziať. Otec je oprávnený maloleté deti od matky pred vchodom bytového domu na adrese K., S. XXX/XX v určený deň a hodinu prevziať a je povinný pred vchodom bytového domu na tejto adrese v určený deň a hodinu maloleté deti matke odovzdať. Podľa výroku IV. v ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/33/2014-53 zo dňa 08.09.2014 nezmenený. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ako i na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére O. i návrh otca na rozšírenie úpravy styku s maloletými deťmi je čiastočne dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k maloletým i voči už v súčasnosti plnoletej O. bola naposledy upravená v roku 2014 v rámci konania o rozvod manželstva, keď súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom na sumu 27,13 € mesačne na každé dieťa a do budúcnosti vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých, keď v čase poslednej úpravy výživného maloleté deti Z. a X. mali 3 roky a práve nastupovali do materskej školy. V súčasnosti majú 7 rokov a sú žiačkami 1. ročníka Základnej školy v K.. Ich zdravotný stav je dobrý, bez vážnejších zdravotných komplikácií. S. D. mala v čase posledného rozhodovania o výživnom 9 rokov a bola žiačkou 4. ročníka Základnej školy vo Veľkých W.. V súčasnosti má 13 rokov a je žiačkou 7. ročníka Základnej školy v K.. Jej zdravotný stav je dobrý, bez vážnejších zdravotných komplikácií. O. K. bola v čase posledného rozhodovania o výživnom ešte maloletá, mala 14 rokov a bola žiačkou 8. ročníka Základnej školy vo I. W., pričom v čase rozhodovania súdu už dosiahla vek 18 rokov a je študentkou Súkromnej umeleckej školy v Y.. I u nej došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a to najmä z hľadiska veku, kedy už je plnoletá, pričom i naďalej študuje na strednej škole, teda ešte stále nie je schopná sa živiť sama a i naďalej je odkázaná výživou na svojich rodičov. Jej zdravotný stav je dobrý, avšak je alergička a s tým sa spájajú zvýšené náklady na zabezpečenie liekov. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že otec za obdobie od augusta roku 2015 do súčasnosti vystriedal viacero zamestnávateľov, pričom u posledného zamestnávateľa U., s.r.o. pracoval na dohodu, ktorá bola zo strany zamestnávateľa ukončená pre nedostatok pracovných príležitostí. Tiež matka sa vyjadrila na pojednávaní, že má vedomosť o tom, že otec prebýva v záhradnej chatke, teda nepodarilo sa súdu zistiť, že by mu jeho súčasná ekonomická situácia dovoľovala prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorú požadovala matka v návrhu, rešpektujúc zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, kedy súd nezistil, že by bola životná úroveň otca maloletých vyššia, ako vyplynulo z dokazovania a že by ju tento účelovo predstieral, ako nedobrú. Pokiaľ by sme vychádzali len z predpokladu, že zdravotný stav otca a pracovné príležitosti by mu umožňovali získať vhodnejšie zamestnanie a lepšie platenú prácu a na základe tohto predpokladu by mu súd uložil matkou a navrhovateľkou požadované výživné, bolo by to v rozpore s aktuálne zisteným stavom, kedy sa otec snaží nájsť si prácu, čo svedčí aj o počte vystriedaných zamestnávateľov, avšak spravidla ide o práce príležitostného charakteru, podľa sezónnej potreby, čo však nevylučuje jeho možnosť do budúcna si nájsť i trvalejšie zamestnanie. Zhodnotiac preto aktuálny stav a možnosti otca, súd mu určil vyživovaciu povinnosť vo výške 42 € mesačne na všetky tri maloleté deti. Súd zároveň vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na vyššie uvedenú sumu až od právoplatnosti rozhodnutia, a to i napriek tomu, že navrhovateľka požadovala výživné zvýšiť od podania návrhu, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, čo potvrdila matka, že otec maloletým i v minulosti zakupoval rôzne veci, keď s nimi trávil čas, dcére O. prispel na výlet do K., pričom súd tiež vychádzal z toho, že v období od podania návrhu do rozhodnutia súdu bol preukázateľný príjem otca vo výške 60,10 € mesačne priemerne v čistom a tento ešte poberal dávku v hmotnej núdzi, teda jeho príjem nebol postačujúci na to, aby mohol platiť zvýšené výživné už od času podania návrhu. Súd konštatuje, že nie je jednoduchá ani finančná situácia matky maloletých a je zrejmé, že práve matka maloletých sa v podstatnej miere podieľala na výchove a ekonomickom zabezpečení maloletých detí už od času posledného rozhodovania o výživnom, na druhej strane však i v súčasnosti je jej finančná situácia lepšia ako je situácia otca a nepodarilo sa preukázať, že by sa otec náročky vyhýbal lepšie platenej práci, aby tak maril možnosť platiť vyššie výživné. I vo vzťahu k plnoletej dcére O. súd vychádzal z rovnakých skutočností, pričom dcéra O. na pojednávaní v podstate uviedla, že súhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti otca voči nej, avšak v takom rozsahu, aby bol otec schopný súdom určenú sumu výživného platiť, pričom v záverečnom návrhu ponechala toto rozhodnutie na uvážení súdu. Súd otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť voči O. na sumu 42 € mesačne, taktiež s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutím o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči svojim deťom došlo k zmene rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 2P/33/2014-53 zo dňa 08.09.2014 vo výroku o výživnom, v ostatných častiach zostalo toto rozhodnutie nezmenené. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu).
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a II. podali včas odvolanie matka a navrhovateľka. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti I. a II. tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletú D. K., nar. XX.XX.XXXX, maloletú X. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletú Z. K., nar. XX.XX.XXXX, ako aj O. K., nar. 25.XX.XXXX, zvýši na sumu 62,50 eur mesačne, so splatnosťou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od podania návrhu a zároveň zaviaže otca nahradiť jej trovy konania. Odvolanie odôvodňovali tým, že otec neuviedol v konaní žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho dlhodobú nezamestnanosť. Ku dňu podania tohto odvolania bol údaj o voľných pracovných miestach na internetovom portáli spravovanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, s vyhľadávacím kritériom pre miesto výkonu práce - Partizánske, v počte 530 voľných pracovných miest. Uvedené znamená, že stav dlhodobej nezamestnanosti na strane otca nemá objektívne príčiny, ale tento stav spočíva v jeho osobe, keďže stálemu príjmu zo závislej činnosti sa otec zjavne vyhýba. Otec štyroch detí, ktorý je zdravý a plne práceschopný, nemohol objektívne dosiahnuť iba príjem 200,- eur. Poukazuje na fakt, že otec bol schopný už v období od 28.10.2015 do 27.01.2016 u zamestnávateľa AGRO Diskomp s.r.o. dosiahnuť príjem 732,66 eur. Súd nesprávne vec právne posúdil, keď sa sumou 200,- eur mesačne spravoval pri určovaní mesačnej výšku vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie nezaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti ani do takej miery, v akej svoju schopnosť mesačne prispievať deklaroval sám otec na pojednávaní (t.j. sumou 170,- eur mesačne), ale súd prvej inštancie zaviazal otca plniť iba sumou 168,- eur mesačne. Okrem súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti považuje za nesprávny aj okamih určenia času, odkedy je otec povinný prispievať na deti vo vyššej výške, keď súd naviazal účinnosť odvolaním napadnutých výrokov až od právoplatnosti. Ona pritom návrhom žiadala určiť výživné vo vyššej výške už odo dňa podania návrhu. Vytýkala, že nevedno, z akých dôvodov súd ex offo naviazal účinnosť výrokov až od ich právoplatnosti. Ak totiž aj súd pomery na strane otca vyhodnotil tak, že tento je schopný prispievať na tri maloleté deti a jedno plnoleté spolu sumou 168 eur mesačne, má za to, že pomery na strane otca a potreby detí sa v čase podania návrhu v porovnaní s časom, či už vyhlásenia rozsudku, alebo jeho právoplatnosti nelíšia, nie je preto dôvod, aby sú nevyhovel návrhu matky a nezaviazal otca aj na zaplatenie sumy zročného výživného. Napokon, súd v danej veci niekoľko mesiacov nekonal z dôvodu (márneho) podania žiadosti o pridelenie advokáta na Centrum právnej pomoci zo strany otca, toto predlžovanie konania bolo opäť na úkor detí, ktoré boli v dôsledku dĺžky konania ukrátené o sumu zameškaného výživného za celé obdobie konania. Poukazovala, že otec je aj napriek tomu v konaní zastúpený advokátom, ktorého si zjavne dovoliť mohol.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že odvolací súd má prehodnotiť skutočnosti, ktoré uviedla matka v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.
4. Otec sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 62,50 eur na každú dcéru O., D., X. a Z.. Ďalej uviedol, že zastupovanie advokátom bolo bezodplatné za vykonanie stavebnej práce. Nevyhýba sa práci. V kritickú dobu vybavoval sebe ako aj manželke osobný bankrot. Preto vykonával prácu „načierno“, brigády, lebo by to všetko zobral exekútor.
5. Matka a navrhovateľka O. K. sa k vyjadreniu otca vyjadrili a uviedli, že, keďže otec výslovne vyhlásil, že s návrhom na zvýšenie výživného na sumu 62,50 eur na každé dieťa súhlasí, žiadajú odvolací súd zmeniť napadnuté výroky zhodne s podaným odvolaním. Vyslovili pochybnosti o otcom uvedenej forme odplaty pre advokáta, no skonštatovali, že je z toho zjavné, že otec netrpí nedostatkom pracovných príležitostí a zjavne dosahuje rádovo vyšší príjem ako len ním deklarovaných 200,- eur. Aj na základe uvedených skutočností, a najmä na otcom vyslovený súhlas so zvýšením výživného, žiadali, aby odvolací súd podanému odvolaniam v celom rozsahu vyhovel.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti podľa 388 CSP zmeniť a sčasti podľa 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť z týchto dôvodov:
7. Z vyjadrenia otca k odvolaniu je zrejmé, že je v jeho schopnostiach a možnostiach zo svojho mesačného príjmu platiť výživné spolu v sume 250,- Eur mesačne. Túto skutočnosť otec potvrdil, keď písomne uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na 62,50 Eur mesačne na každé dieťa. Zároveň preukázal pravdivosť tohto vyhlásenia popisom dôvodov, pre ktoré nemá evidovaný svoj reálny príjem (vyhlásenie osobného bankrotu, exekúcie) a uviedol zdroje svojich príjmov (nelegálne práce, brigády). Odvolací súd nemal dôvod spochybňovať jeho tvrdenia, ktoré korešpondovali s odvolacími námietkami matky a plnoletej O.. Za týchto okolností dospel k záveru, že je dôvodné vyhovieť odvolaciemu návrhu odvolateliek a napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle vyššej sumy zvýšeného výživného otca pre každé z detí.
8. Vo vzťahu ku konkrétnej výške výživného odvolací súd vychádzal zo záveru, že výživné pre deti musí zohľadňovať výšku ich životných nákladov a potrieb. Je zrejmé, že dieťa vo vyššom veku má iné, nákladnejšie potreby ako deti nižšieho veku. Preto odvolací súd výživné pre deti odstupňoval v závislosti od ich veku a od s tým spojených odôvodnených nákladov a dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať zvýšeným výživným pre O. vo výške 90,- eur mesačne, pre maloletú D. 70,- eur mesačne a pre maloleté X. a Z. pre každú XX,- Eur mesačne.
9. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že pomery, ktoré mu dovoľujú prispievať deťom zvýšeným výživným, nenastali až v súčasnosti, v čase jeho odvolania, ale ide o dlhodobý stav, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého rozhodnutia. Preto odvolací súd vyhovel odvolaniam odvolateliek a zmenil napadnutý rozsudok v zmysle § 77 Zákona o rodine aj v časti počiatku účinnosti zvýšeného výživného, ktoré určil od doby podania návrhu t.j. od 06.12.2017.
10. V súvislosti s posunutím počiatku účinnosti zvýšeného výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom pre každé z detí. Keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nerozhodoval o nedoplatku na zročnom výživnom, a preto nevykonal zisťovanie rozhodných skutočností, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti súvisiaceho výroku zrušil a vec v tejto časti podľa § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu za účelom zistenia, aké plnenie na výživné za minulé obdobie do dňa vyhlásenia nového rozhodnutia otec deťom poskytol, a vykonať započítanie zistených plnení otca so spätne určeným zvýšeným výživným. V písomnom vyhotovení nového rozhodnutia v zrušenej časti súd riadne uvedie svoje zistenia spolu s dôkazmi, z ktorých uvedené skutočnosti zistil, popíše a vysvetlí myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k určeniu výšky dlžného výživného (ak vzniklo) v rozhodujúcom období.
12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania. (396 ods. 3 CSP).
13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.