Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Pc-8-2018.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci oprávneného D. P. G., narodený XX. XX. XXXX, bytom Č. X, XXX XX J., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné D. G., narodený XX. XX. XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., o výživné pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné D. G., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J.T., O. XX, voči oprávnenému D. P. G., narodenému XX.XX.XXXX, bytom J., Č. X, uložené mu rozsudkom Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 7P/56/2013-40 zo dňa 07.03.2013 na sumu 150,00 Eur s účinnosťou od 02.07.2018.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 02.07.2018 z dôvodu, že po rozvode rodičov bol zverený do starostlivosti matky a povinnému bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 7P/56/2013 zo dňa 07.03.2013 prispievať na výživu oprávneného mesačne sumou 80,- Eur. Po dosiahnutí plnoletosti naďalej žije v spoločnej domácnosti so svojom matkou a pokračuje v štúdiu. Matka zo svojho príjmu uhrádza náklady spojené s bývaním, ako aj jeho osobné potreby na bývanie, štúdium, poistenie, lekársku starostlivosť. Nakoľko sa zvýšili jeho potreby so zaškolovaním, oblečením, ako aj stravou oproti minulosti kedy bol vydaný rozsudok, žiada o zvýšenie výživného na sumu 150,- Eur mesačne.
2. Povinný s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil s poukazom na svoje zárobkové a majetkové pomery, ako aj na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom navrhoval výživné na sumu výške 110,- Eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného a povinného, ako aj oboznámením sa s pripojenými dokladmi a listinami predloženými účastníkmi konania a spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7P/56/2013.
4. Oprávnený je študentom na Strednej odbornej škole policajnej v Košiciach. Povinný mu prispieva v súčasnej dobe výživným vo výške 80,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že na železničnú stanicu sa potrebuje nejakým spôsobom dopraviť, či už pešo alebo taxíkom, a v tomto prípade taxík stojí do 5,- Eur, z 20,- Eur ktoré má na týždeň, už nemá túto sumu. Rovnako tak po príchode do Košíc potrebuje finančné prostriedky na električku, aby sa dopravil na internát. Zároveň uviedol, že síce je pravdou, že vlaky aj ubytovanie a stravu má, no potrebuje aj doplňujúcu výživu, keďže študuje na Strednej odbornej škole policajnej, a musí mať aj patričnú stavbu tela.
5. Povinný pracuje s čistým priemerným mesačným zárobkom v sume 794,- Eur. Zotrval na svojich písomných vyjadreniach, v ktorých uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 150,- Eur mesačne. Podľa jeho vedomostí je oprávnený študentom SOŠ Policajného zboru v Košiciach, ktorá zabezpečuje bezplatné vzdelávanie a tiež ubytovanie a stravovanie. Nemá za preukázané, že potreby oprávneného by sa oproti minulosti zvýšili o 100%, tak ako to uvádza oprávnený. Dokonca má za to, že sa jeho náklady oproti minulosti znížili. Zároveň uvádza, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh oprávneného na zvýšenie výživného je podaný dôvodne. Je nesporné, že oprávnený v súčasnej dobe nie je schopný sám sa živiť, nakoľko je študentom SOŠ Policajného zboru v Košiciach. Pri rozhodovaní o výške výživného súd musí prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a podobne), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a podobne). Pre určenie výšky výživného pre dieťa súd rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Po zistení skutkového stavu a po zohľadnení vyššie uvedených podmienok pri rozhodovaní o výživnom na dieťa, dospel súd k záveru, že vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti a schopnosti povinného je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť povinného, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov nielen na strane oprávneného, ale aj povinného. Z uvedených dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného na oprávneného zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd t.j. od 02.07.2018 s tým, že výživné v takejto výške v súčasnej dobe bude postačovať na uspokojenie základných potrieb oprávneného, a to spolu s alikvotnou časťou výživného zo strany jeho matky, ktorá sa zároveň o oprávneného aj osobne stará. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol aj na skutočnosť, že povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Taktiež súd prihliadol na súčasné odôvodnené životné náklady povinného a dospel k záveru, že povinný je schopný platiť výživné v sume 150,- Eur mesačne a táto suma pokryje sčasti základné potreby oprávneného a vo zvyšnej časti tieto potreby sú pokryté výživným zo strany jeho matky.
14. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle §56 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania ak nejde o trovy konania štátu súd rozhoduje len na návrh. Účastníci takýto návrh nepodali, preto súd o ňom ani vo výrokovej časti tohto rozsudku nerozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).