Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-1705-2015.pdf
PDF · 104.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/1705/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky, matky: E.M., nar. XX.XX.XXXX bytom A. XXXX/XX, F., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, odporcovi: T. X., nar. XX.XX.XXXX bytom L. O. XXX/ XX, F. zast.: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie otcovstva k maloletému L.M., nar. XX.XX.XXXX bytom u navrhovateľky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Malacky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že odporca T. X., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletého L.M., narodeného XX.XX.XXXX z matky E.M., narodenej XX.XX.XXXX.
II. Maloletý L.M. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E.M..
III. Navrhovateľka b u d e maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Odporca je p o v i n n ý platiť na maloletého L.M. výživné vo výške 160,- Eur mesačne od 13.11.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
V. Odporca sa z a v ä z u j e zaplatiť zameškané výživné na maloletého Dominika spolu v sume 12.160,- Eur tak, že čiastku 2.000,- Eur zaplatí do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zostávajúcu sumu 10.160,- Eur v mesačných splátkach po 130,- Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
VI. Súd styk odporcu s maloletým n e u p r a v u j e.
VII. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
VIII. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 184,64 Eur, na účet Okresného súdu Malacky, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa ako navrhovateľka, podala na súd žalobu o určenie otcovstva a o určenie práv a povinností proti odporcovi, ako mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené. Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že otcom maloletého L.M., nar. XX.XX.XXXX je odporca. Žaloba bola odôvodnená tým, že s odporcom udržiavala intímnu známosť asi 3 mesiace. V decembri 2007 otehotnela. Túto skutočnosť odporcovi aj oznámila. Reagoval najskôr pozitívne. Nikdy nepopieral, že je otcom mal. L., avšak k súhlasnému vyhláseniu rodičov o určení otcovstva nedošlo. Navrhovateľka uviedla, že odporca sa zo
začiatku aj o dieťa zaujímal, prišiel ho niekoľkokrát pozrieť a kúpil mu nejakú drobnosť. Neskôr sa odmlčal. V súčasnosti žije v Anglicku, kde aj pracuje. Navrhovateľka ďalej uviedla, že zákonná domienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 dní a viac ako 300 dní sa navrhovateľka nestýkala so žiadnym iným mužom, len s ním. Navrhovateľka uviedla, že v čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke s ďalším dieťaťom, mal. M. G.. Mala vtedy príjem iba pozostávajúci z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Okrem mal. M. mala aj ďalšie dieťa a to X.M. nar. XX.XX.XXXX. Zo začiatku sa chcela postarať o Dominika sama. Navrhovateľka uviedla aké sú jej príjmové a zárobkové možnosti a uviedla tiež aké má výdavky. Žiadala, aby súd odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. L. a to vrátane zameškaného výživného. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 400,- EUR mesačne. Nežiadala upraviť styk rodičov s dieťaťom.
2. Odporca ako účastník konania so žalobou nesúhlasil. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa k návrhu písomne vyjadril. Potvrdil (nepopieral), že v roku 2007 mal známosť s navrhovateľkou, išlo však o krátku známosť, trvajúcu necelé tri mesiace. Tvrdenia navrhovateľky v návrhu považoval za sporné a to z toho dôvodu, že si nie je istý, že by bol otcom dieťaťa, nakoľko je toho názoru, že nebol v tom čase jediný, s ktorým sa navrhovateľka intímne stýkala. Uviedla ďalej, že o narodení mal. L. vedel, avšak navrhovateľka ani v dobe po narodení dieťaťa ani ďalších osem rokov ho o nič nežiadala, a preto má vážne pochybnosti či je otcom maloletého, vzhľadom na spôsob života navrhovateľky, ktorá porodila tri deti, ktorých otcom je vždy iný muž.
3. Vzhľadom k tomu, že určenie otcovstva má pre odporcu závažné právne dôsledky a keďže nevie vzhľadom na správanie sa navrhovateľky, či je alebo nie je otcom žiadal o nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetika. Odporca nesúhlasil z návrhom matky s ňou navrhnutou výškou výživného v sume 400, - EUR mesačne, ktorú považoval za neprimeranú jednak k potrebám dieťaťa vzhľadom na jeho vek a náklady, ako aj vzhľadom k jeho možnostiam a majetkovým pomerom. Uviedol, že on študuje v Londýne, kde aj pracuje, má však nepravidelný príjem. Uviedol tiež, že si zobral študentskú pôžičku. Vo vyjadrení vyčíslil svoje mesačné náklady na svoju výživu. V prípade ak bude rozhodnuté o určení jeho otcovstva navrhoval platiť výživné na mal. L. v sume 100,- EUR mesačne.
4. Na písomné vyjadrenie odporcu reagovala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá ju v tom čase zastupovala. Poukázala na to, že odporca vedel od samého začiatku, že sa L. narodil a že je jeho otcom. Jej dokonca po narodení daroval zlaté náušnice. Matka odporcu sa zúčastnila na krste dieťaťa v A.. Zo začiatku ju aj navštevoval, aj mal. L.. Neskôr sa však odsťahoval do Anglicka a domov chodil iba sporadicky. Keď prichádzal domov tak sa zastavil a mal. L. aj niečo doniesol. Navrhovateľka si však našla nový vzťah. Odporca v tom čase aj tak žil v Anglicku a preto od neho nežiadala výživné. Okrem toho jej nový partner mal záujem si L. osvojiť. Navrhovateľka súhlasila z vykonaním navrhovaného znaleckého dokazovania. Navrhovateľka poukázala na to, že je možné zistiť kontakt na odporcu v Anglicku, kde vykonáva prácu fyzioterapeuta. Vo svojom kontakte na sociálnych sieťach uvádza aj pravidelnú pracovnú dobu aj pochvalné reakcie svojich klientov a teda sa nemôže jednať iba o príležitostnú prácu. Navrhovateľka opäť poukázala na svoje náklady, ktoré má predovšetkým z bývaním. Uviedla, že dňa 12.05.2017 uzatvorila so spoločnosťou BTT s.r.o., Hrušovská 15, Bratislava dohodu o vykonaní práce. Poukázala ďalej na náklady na výživu mal. L., ktorý chodí na ZŠ v Q.. Uviedla, že mesačné náklady na družinu sú 10,- EUR mesačne, na stravné v škole 26,- EUR mesačne, oblečenie, školské potreby a drogéria 100,- EUR mesačne, strava 150,- EUR mesačne. Dieťa má diagnózu ADHD a preto musí navštevovať pravidelne terapie s čím sú tiež spojené náklady, rovnako ako s ďalšími nákladmi napríklad na dioptrické okuliare alebo výdavky na denný tábor počas prázdnin.
5. Navrhovateľka poukázala na to, že ona sa o dieťa osobne stará. Povinnosťou otca dieťaťa je potom platiť na výživu dieťaťa finančným príspevkom. Navrhovateľka naďalej žiadala určiť výživné na mal. Dominika v sume 400,- EUR mesačne.
6. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa súhlasil s nariadením navrhovaného znaleckého dokazovania.
7. Súd v konaní nariadil vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA. Znalec prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, Dr.Sc. vo svojom znaleckom posudku č. 1821 zo dňa 21.10.2021 uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky, biologické otcovstvo T. X., nar. XX.XX.XXXX k mal. L.M., nar. XX.XX.XXXX nie je možné vylúčiť.
Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva (po zaokrúhlení na 7 desatinnom mieste) je W = 100,00 %. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia ( ne otca) Pv je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.
8. Navrhovateľka, matka mal. Dominika s vypracovaným znaleckým posudkom a jeho závermi súhlasila.
9. Odporca ako muž, ktorého otcovstvo má byť určené taktiež súhlasil so znaleckým posudkom, nemal proti nemu námietky.
10. Odporca súhlasil so zverením mal. L.M. do osobnej starostlivosti matky, z dôvodu, že dieťa dlhé roky nevidel a s ním neudržiava žiadny kontakt. Odporca však nesúhlasil s určením výživného požadovaného matkou a to vo výške 400,- EUR mesačne, ktoré považoval za neprimerané. Odôvodňoval to tým, že matka žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala výšku oprávnených nákladov a potrieb mal. L., v návrhu uviedla nepodložené a neodôvodnené požiadavky, pričom uvádzala náklady na všetky jej maloleté deti. Odporca tiež poukázal na to, že matka má ďalšie tri deti, ktoré má z rôznymi mužmi a podľa jeho vedomostí jedno z detí nemá v osobnej starostlivosti a ďalšie je v náhradnej starostlivosti. Odporca žiadal, aby súd vychádzal z odôvodnených skutočných výdavkov na mal. L., bez započítania nákladov na ďalšie deti v jej starostlivosti. Odporca poukázal na to, že až zo znaleckého posudku sa relevantne dozvedel, že je otcom mal. L., keďže matka mala aj iné vzťahy s mužmi, z ktorých deti pochádzajú. O určenie plnenie vyživovacej povinnosti ho požiadal až s odstupom 8 rokov od narodenia dieťaťa. Odporca uviedol, že žije a študuje od roku 2013 v Londýne v prenajatom byte. Zobral si študentskú pôžičku (vo výške 122.879,26 GBP), platí nájomné vo výške mesačne 700,- GBP, má aj ďalšie mesačné výdavky, ktoré spolu s nájomným činia 1.132,17 GBP. Požičal si od svojho otca finančné prostriedky. S prihliadnutím na svoje možnosti navrhoval určiť svoju vyživovaciu povinnosť na mal. Dominika sumou 150,- EUR mesačne s tým, že zročné výživné od podania návrhu bude splácať v 50,- EUR mesačných splátkach spolu s bežným mesačným výživným.
11. Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť aby otcovstvo určil súd.
12. Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o určení otcovstva odporcu voči mal. L.M., nar. XX.XX.XXXX.
14.Podľa § 108 ods. 2 C.m.p., účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
15. Podľa § 110 C.m.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
16. Podľa § 112 ods. 1 C.m.p., na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
17. Matka žiadala zveriť mal. L. do svojej osobnej starostlivosti. Žiadala odporcu zaviazať na výživu mal. Dominika sumou 400,- EUR mesačne od podania návrhu. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že v tom čase poberala iba rodičovský príspevok a prídavky na deti. Výšku požadovaného výživného odôvodňovala tým, že má pomerne vysoké výdavky, keďže žije v prenajatom byte. Za prenájom bytu platila spolu s energiami sumu 570,- EUR, ďalšie výdavky boli spojené s výdavkami na stravu a iné nevyhnutné potreby.
18. Odporca súhlasil so zverením mal. L. do osobnej starostlivosti matky. Nežiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletým. Nesúhlasil s výškou navrhovanej vyživovacej povinnosti. Ako už súd vyššie uviedol odôvodňoval to tým, že v zahraničí kde študuje a pracuje má vysoké výdavky na štúdium a výživu a jeho príjmové možnosti sú obmedzené. Okrem toho si zobral úver (študentskú pôžičku) a požičal si peňažné
prostriedky aj od otca. Odporca navrhoval najskôr určiť vyživovaciu povinnosť na dieťa vo výške 100,- EUR, neskôr 150,- EUR mesačne.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má pravidelné informovanie sa o malom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
28. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa ods. 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
30. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
31. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne (R 27/1970). Pre určenie výšky výživného pre mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výšky sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovne rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
33. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca voči mal. L.M.. Pri tomto rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených kritérií.
34. Keďže rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť komu bude dieťa zverené do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu (§ 62 a nasl. Zák. o rodine). Podľa návrhu matky a opatrovníka mal. dieťaťa ho súd zveril do výchovy matky. O mal. dieťa sa matka doposiaľ starala výlučne sama, z výpovede matky bolo zistené, že odporca sa o dieťa vôbec nezaujíma. Určitý záujem prejavil iba krátko po narodení L., potom sa už o neho nezaujímal. Súd nemá pochybnosť o schopnosti matky vychovávať dieťa.
35. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z ústavne garantovaných práv dieťaťa. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je zaručené právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktorá tiež zahŕňa zabezpečenie podmienok na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti, schopnosti a vývojové potreby. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ktorá je jeho osobným právom. Keďže doteraz výživné voči mal. L. nebolo určené, bolo potrebné a nevyhnutné rozhodnutie súdu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti prispievať na výživu otca na dieťa.
36. Súd priznal mal. L. výživné od podania návrhu, od 13.11.2015. Matka za predchádzajúce obdobie výživné nežiadala, dokonca uviedla, že uvažovala aj o tom, že jej vtedajší partner si mal. L. osvojí. Súd určil odporcovi výživné za obdobie od 13.11.2015 do budúcnosti. Odporca výživné neplatil. Vznikol mu tak nedoplatok na výživnom za mesiace 11/2015, 12/2015, celé roky 2016 až 2021 a mesiace 1/2022 a 2/2022. Odporca tak dlhuje výživné za 76 mesiacov. Keďže súd výšku mesačného výživného stanovil vo výške 160,- EUR mesačne, dlžné výživné predstavuje potom 12.160,- EUR.
37. Matka v čase podania návrhu deklarovala príjem v minimálnej výške, v ďalšom období uvádzala, že sa zamestnala. Z pripojených spisov (OS Malacky sp. zn. 9P/171/2015, 8P/389/2018 a OS Senica sp. zn. 3P/24/2019) súd zistil, že matka uvádzala príjem aj z príležitostnej práce keď pracovala ako cukrárka. V čase pred rozhodnutím súdu pracovala ako obsluha čerpacej stanice, pričom predložila potvrdenie o svojom príjme za mesiac 10/2021 keď bol jej čistý príjem 477,37 EUR, za mesiac 11/2021 bol jej čistý príjem 687,96 EUR a za mesiac 12/2021 bol jej príjem 662,70 EUR. Z obsahu spisu súd zistil tiež, že jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava rozhodnutím zo dňa 26.05.2015, ktoré jej však bolo odňaté rozhodnutím zo dňa 14.06.2016 z dôvodu, že nedoložila doklady pre rozhodnutie o nároku na právnu pomoc. Matka nepredložila súdu doklad o výške vyživovacích povinností, ktoré jej boli platené za jej ďalšie mal. deti. Matka v súčasnosti má v osobnej starostlivosti iba mal. L., keďže mal. M. G. je zverená do osobnej starostlivosti otca, X.M. je už plnoletý a má vlastný príjem a X. F.M. je v náhradnej rodičovskej starostlivosti.
38. Odporca nesúhlasil z navrhovanou výškou výživného čo odôvodňoval predovšetkým tým, že si musel zobrať úvery. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie cit. ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Znamená to teda, že pred splácaním svojich záväzkov je povinnosťou odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Keďže odporca neplatil za celé obdobie od podania návrhu žiadne výživné, súd mu uložil zaplatiť časť dlžného výživného vo výške 2.000,- EUR do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zostávajúcu sumu 10.160,- EUR súd povolil
odporcovi ako zameškané výživné zaplatiť v splátkach po 130,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, teda v časti keď matka žiadala priznať vyššie výživné súd jej návrh zamietol. Súd stanovené výživné považoval za primerané k možnostiam a schopnostiam otca.
39. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkov, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
40. Podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Návrh matky bol dôvodný. Bez rozhodnutia súdu otec nebol ochotný uznať otcovstvo k mal. dieťaťu a nebol ani ochotný platiť na mal. dieťa výživné. Navrhovateľka - matka bola v konaní úspešná. Trovy konania si však neuplatnila. Súd preto žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
42. Štát zaplatil výdavky a odmenu za vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie analýza DNA znalcovi z uvedeného odboru v celkovej výške 514,64 EUR. Odporca zaplatil na účet súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 330,- EUR. Štát teda zaplatil zo štátnych finančných prostriedkov 184,64 EUR. Na náhradu takto vynaložených trov konania má štát právo na ich náhradu podľa § 57 C.m.p.. K náhrade týchto výdavkov súd preto zaviazal otca, odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).