Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-23-2018.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa S. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v P. na T. ul. č. XX, proti povinnému J. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v P. na T. ul. č. XX, v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11Pc 17/2017 - 53 zo dňa 04.10.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 11Pc 17/2017-76 zo dňa 10.01.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného za obdobie od 6.3.2017 do 20.12.2017, určení dlžného výživného za obdobie od 6.3.2017 do 30.9.2017 v sume 457,50 € a v prevyšujúcom rozsahu návrh zamieta.
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že povinného zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa sumu 120 Eur mesačne počnúc dňom 06.03.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Dlžné výživné za obdobie od 06.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 457,50 Eur povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podal povinný odvolanie proti výroku rozsudku o určení výživného a dlžnom výživnom z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd pochybil pri zisťovaní celkových výdavkov navrhovateľa, pretože nezisťoval, či navrhovateľ naďalej znáša mesačné výdavky na ubytovanie na internáte v akademickom roku 2017/2018. Podľa jeho zistení totiž navrhovateľ nebýva na internáte, ale u jeho priateľky na Q. ul. v P.. Bolo preto povinnosťou súdu zisťovať či tieto výdavky na ubytovanie navrhovateľ znášal v čase podania návrhu na začatie konania ako aj v čase vyhlásenia rozsudku. Náklady na ubytovanie pritom predstavovali najvyššiu položku vo výdavkoch navrhovateľa. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že výživné vo výške 120 Eur mu nepokrýva všetky nevyhnutné náklady. Potvrdil, že nebýva na internáte, ale u svojej priateľky, ktorej však prispieva na domácnosť. Poukázal na skutočnosť, že kvôli štúdiu si bol nútený zakúpiť notebook, za ktorý mesačne uhrádza splátku vo výške 60,45 Eur. Uviedol, že kvôli finančným problémom sa rozhodol ukončiť štúdium na vysokej škole ku dňu 20.12.2017. Žiadal, aby mu povinný uhradil dlh na výživnom.
4. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že vyjadrenia navrhovateľa o prispievaní do domácnosti jeho priateľky sú ničím nepodložené a nepreukázané. Zastával názor, že súd by nemal prihliadať na výdavky navrhovateľa spojené s kúpou notebooku, pretože tento bol zakúpený na študijné účely a navrhovateľ štúdium už ukončil. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ mal už v mesiaci september 2017 výplatu od spoločnosti Eltek s.r.o. vo výške 306,86 Eur. Žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, pretože navrhovateľ je po ukončení štúdia schopný samostatne sa živiť a nie je odkázaný na výživu z jeho strany.
5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu povinného nevyjadril.
6. Výrok rozsudku, ktorým súd zastavil konanie v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP)
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie sa prakticky so všetkými skutočnosťami, uvádzanými povinným v odvolaní, náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, dôsledne sa zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré povinný poukázal v podanom odvolaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako je potrebné posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby mu povinný (otec) prispieval na jeho výživu sumou 120 Eur z dôvodu, že je študentom bakalárskeho štúdia na Technickej univerzite v Košiciach. Podaním zo dňa 20.12.2017 navrhovateľ súdu oznámil, že ku dňu 20.12.2017 ukončil štúdium na vysokej škole, a preto od uvedeného času nežiadal, aby mu povinný prispieval na jeho výživu. Odvolací súd preto posudzoval odôvodnenosť nároku navrhovateľa za obdobie od podania návrhu t.j. od 06.03.2017 do 20.12.2017 a dospel k záveru, že súdom stanovené výživné vo výške 120 Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa ako dospelého človeka, ktorý sa pripravoval na svoje budúce povolanie. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval návrh na určenie výživného pritom nevybočujú z rámca potrieb iných študentov vysokých škôl, ktoré možno považovať za
všeobecne známu skutočnosť, preto o výške týchto výdavkov nemal odvolací súd pochybnosti. Odvolací súd konštatuje, že výživné vo výške 120 Eur mesačne t.j. vo výške 4 Eur denne predstavuje len časť skutočných výdavkov navrhovateľa a pokryje len jeho určité potreby. Navyše z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ nebýva v spoločnej domácnosti ani s jedným zo svojich rodičov, pričom matka mu na výživu prispievala mesačne len sumou 30 Eur. Navrhovateľ si bol preto nútený zabezpečovať všetky svoje potreby sám. Ani skutočnosť, že navrhovateľ nebýval počas svojho štúdia na školskom internáte, ale v domácnosti u svojej priateľky neznamená, že nemal žiadne výdavky spojené s ubytovaním, preto odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku povinného v tomto smere za opodstatnenú. Navyše detaily z príkazu účtu predložené navrhovateľom (v spise na č.l. 30-36) preukazujú, že navrhovateľ od 03/2017-06/2017 uhrádzal mesačné poplatky za ubytovanie na internáte v sume 57 Eur, okrem júna 2017, kedy uhradil sumu 28,50 Eur. Rovnako tak odvolací súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ sa s povinným vôbec nestretáva a povinný mu okrem výživného ničím neprispieval. Odvolací súd súčasne zastáva názor, že určenie výživného vo výške 120 Eur mesačne pre navrhovateľa zo strany povinného zohľadňuje taktiež celkové majetkové pomery povinného, výšku jeho čistého mesačného príjmu, ktorý v roku 2016 predstavoval sumu 994 Eur a v období od 01/2017 do 03/2017 sumu 1 124,00 Eur a taktiež výšku jeho deklarovaných mesačných výdavkov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na skutočnosť, že povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi J. L., ktorému na výživu prispieva sumou 140 Eur mesačne.
11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol o určení výživného rešpektujúc pritom zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti, odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného za obdobie od podania návrhu t.j. do 06.03.2017 do 20.12.2017 a vo výroku o určení dlžného výživného za obdobie od 06.03.2017 do 30.09.2017 v sume 457,50 Eur.
12. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 232 CSP vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote
15. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu, nebolo by spravodlivé priznať povinnému výhodu splátok, pretože povinnému muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa odôvodnené potreby navrhovateľa zvyšovali a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania a je nepochybné, že ani navrhovateľ pri uspokojovaní svojich potrieb nebol zvýhodnený splátkami a tieto potreby musel uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby bolo dlžné výživné zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľa, pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo byť uhradené a použité na potreby navrhovateľa už v období od 6.3.2017 do 30.9.2017. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil výšku dlžného výživného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že povinnému uložil povinnosť zaplatiť dlh na výživnom v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).