Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/30/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, U. nad O., t. č. B. R., S., S XDV, Y. kráľovstvo T. U. a Y. X., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Madejom, advokátom, so sídlom Laurinská 3, Bratislava a H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, U. nad O., právne zastúpeného JUDr. Martinou Řeřichovou PhD, advokátkou, so sídlom Mierová 2529/87, Humenné, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. H. G. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. W. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina na čas po rozvode, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.8P/342/2017-49 zo dňa 16.07.2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, zverenia mal. detí do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. H. G. a mal. J. sumou po 1.500,- Eur mesačne na každé z nich a na mal. J. a W. sumou po 1.300,- Eur mesačne, na každú z nich. Stretávanie otca s mal. deťmi manželka upraviť nežiadala.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, zastavil konanie o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 1 až 4, § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 100 Civilného mimosporového poriadku, čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností a § 9 Civilného sporového poriadku.

4. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti päť rokov a nezhody spočívajúce v nevere druhého manžela narušili vzájomné spolužitie manželov.

5. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k zastaveniu konania o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode odôvodnil tým, že maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Veľkej Británie a Severného Írska, rozhodovanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode z tohto dôvodu nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania manželky

7. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie manželka napadajúc oba výroky rozsudku z dôvodu ich bezprostrednej nadväznosti. Samotný výrok o rozvode manželstva je však podľa manželky v poriadku, pretože boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky pre jeho vydanie. Nesúhlasí so zastavením konania súdom v časti o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie o úprave rodičovských práv a povinností je spojené s konaním o rozvod manželstva, preto nie je zrejmé, z akých dôvodov súd určoval právomoc podľa Nariadenia Rady č. 2201/2003. Súd prvej inštancie rozhodol o osobnom stave (rozvode), preto bol v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia povinný rozhodnúť aj o výživnom. Po podaní návrhu o rozvod manželstva sa manželka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia ohľadom dočasnej úpravy výživného. Krajský súd v Prešov v uznesení sp. zn. 24CoP/6/2018 skonštatoval, že súd v mieste obvyklého pobytu by zrejme vedel lepšie posúdiť oprávnené náklady, súvisiace s výživou mal. detí, ale v rámci konania o rozvod manželstva nie je možné o uvedenej veci nerozhodnúť. Za najdôležitejšiu považuje manželka tú skutočnosť, že v konaní sa jedná o rozvod dvoch slovenských občanov a o ich právach a povinnostiach k mal. deťom. Je preto neprijateľne, aby Slovenská republika chcela preniesť právomoc na súdy iného štátu. Súd mal postupovať v zmysle ustanovenia. § 62 ods. 1, 2, 4, § 35 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd manželstvo rozvádza a mal. deti zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný platiť výživné na mal. H. G. J. mal. J. J. sumou 1.500,- Eur mesačne a na mal. W. a J. J. sumu po 1.300,- Eur mesačne na každú z nich, všetko do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s mal. deťmi súd neupravuje a je ponechaný na dohode rodičov. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že matka s mal. deťmi trvale žije vo Veľkej Británii a Severnom Írsku. Začatie konania o rozvod manželstva netvorí prekážku pre začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom v členskom štáte obvyklého pobytu. Uviedol, že neprijal právomoc Okresného súdu Humenné vo veci konať, preto nie je splnená podmienka založenia právomoci slovenských súdov v zmysle čl. 12 ods. 1 písm. b) Nariadenia. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. 9. Kolízny opatrovník vo vyjadreniach k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ponecháva na rozhodnutie odvolacieho orgánu.

10. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom vyjadrení k odvolaniu manželky a dôvodoch tam uvedených. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny.

11. Manželka v rámci podanej repliky uviedla, že k vyjadreniu kolízneho opatrovníka nemá výhrady aj keď by očakávala, že kolízny opatrovník bude v prvom rade hájiť záujmy mal. detí a tieto bude aj jednoznačnejšie formulovať. Súhlas otca s napadnutým rozsudkom manželka vníma ako snahu otca vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. V ďalšom rozsahu vyjadrenia opätovne poukázala na Nariadenie, v zmysle ktorého sa postupuje podľa štátnej príslušnosti, pretože túto nie je možné vylúčiť z predpokladov určovania príslušnosti. Je vylúčené, aby členský štát nemohol rozhodovať o svojich občanoch len kvôli tomu, že sa jeden z účastníkov dočasne nachádza na území iného členského štátu, resp. že sa tam nachádzajú mal. deti. Naďalej trvala na tom, aby o mal. deťoch rozhodol slovenský súd, pretože aj samotný výkon rozhodnutí o výživnom by musel realizovať slovenský súd, resp. exekútor, pretože manžel sa zdržiava na Slovensku, kde vlastní prevažnú časť majetku a realizuje svoje podnikateľské aktivity.

12. Manžel považoval vyjadrenie matky o vyhýbaní sa plnenia vyživovacej povinnosti za zavádzajúce a poškodzujúce jeho meno. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť plní aj nad rámec súdom stanovenej výšky. V ďalšom rozsahu zotrval na podanom vyjadrení k odvolaniu manželky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutých výrokoch podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a zistil, že odvolanie manželky nie je dôvodné.

14. Z podaného odvolanie je zrejmé, že manželka namieta správnosť všetkých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie. Vychádzajúc však z obsahu odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že manželka namieta len výrok rozsudku o zastavení konania v časti úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Výrok o rozvode manželstva manželka napadla len z dôvodu vzájomnej nadväznosti výrokov rozsudku, a to aj napriek tomu, že súd v tejto časti vyhovel návrhu manželky a podľa jej vyjadrení je v poriadku, pretože boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky pre jeho vydanie.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie o rozvode manželstva spočíva na samostatnom skutkovom základe a nie je závislé od toho, či súd upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Ak sa odvolaním napáda len niektorý výrok z rozsudku, nenapadnutý výrok o rozvode manželstva nadobudne právoplatnosť samostatne.

16.Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky odôvodňujúce zastavenie konania v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov súdom prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

17. Súd prvej inštancie konanie o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva pre nedostatok právomoci zastavil. Správne konštatoval, že v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nariadenie ako všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej Európskej únii má v právnom poriadku Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Z tohto dôvodu pri určení súdnej právomoci v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností je potrebné prioritne vychádzať z ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“).

18. Odvolací súd uvádza, že založenie právomoci slovenského súdu na rozvod manželstva účastníkov konania, automaticky nezakladá aj právomoc slovenského súdu na rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva (viď uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-604/17).

19. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

20. Podľa č. 9 ods. 1, 2 Nariadenia, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

21. Podľa čl. 10 Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

22. Podľa čl. 12 ods. 1, 3 Nariadenia, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

23. Ako z obsahu spisu vyplýva, mal. deti mali v čase začatia konania obvyklý pobyt vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, preto len súdy tohto členského štátu majú právomoc rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom. Prihľadajúc na oprávnenú dlhodobosť pobytu mal. detí vo Veľkej Británii a Severnom Írsku (od roku 2011) a námietku manžela ohľadom právomoci slovenského súdu, založenie právomoci slovenského súdu na rozhodnutie vo veci v zmysle čl. 9 ods. 1, čl. 10 či čl. 12 Nariadenia neprichádza do úvahy.

24. „S ohľadom na uvedené a obsah spisu je zrejmé, že pri určení právomoci v tejto veci je potrebné vychádzať zo všeobecného princípu upraveného v článku 8 Nariadenia (pozn. Nariadenie Rady č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností), v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre určenie je obvyklý pobyt detí s ohľadom na to, že odporca vo viacerých vyjadreniach s právomocou slovenských súdov nesúhlasil. Pojem obvyklý pobyt Nariadenie nedefinuje. Tento pojem treba vykladať s odkazom na rozhodnutia súdneho dvora EÚ (C-523/07, C-479/10 ) s princípom perpetuatio fori a prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. V danom prípade je zo spisového materiálu zrejmé, že maloleté deti v čase začatia konania od narodenia bývali spolu s rodičmi v Českej republike, kde navštevovali aj školské a predškolské zariadenia, ich prítomnosť nemala dočasný alebo príležitostný charakter. Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa preto správne posúdili, že obvyklým pobytom detí je na území Českej republiky. Rozhodnutie o zastavení konania pre nedostatok právomoci slovenských súdov bolo preto správne a dovolací súd nezistil namietanú vadu“. ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 819/2015 zo dňa 23.03.2016).

25. „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý má v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia právomoc rozhodnúť o návrhu na rozvod manželov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu, nemá právomoc rozhodnúť o osobnej starostlivosti o dieťa manželov a práve na návštevy tohto dieťaťa, ak má toto dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt v inom členskom štáte a nie sú splnené iné podmienky potrebné na vznik tejto právomoci uvedeného súdu

v zmysle článku 12 uvedeného nariadenia, okrem iného vzhľadom na skutočnosť, že ani z okolností veci samej nevyplýva, táto právomoc by mohla vychádzať z článkov 9, 10 alebo 15 toho istého nariadenia. Okrem iného tento súd nespĺňa podmienky na rozhodovanie o návrhu na určenie výživného stanovené v článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti“(porovnaj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-604/17).

26.Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ konanie o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva pre nedostatok právomoci zastavil. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 52 a § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .