Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-63-2018.pdf
PDF · 110.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: J.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXX/XX, V. - M. V., proti žalovanému: HG-LOGISTIC SK s.r.o., sídlo Vinohrady 17, Nové Zámky, IČO: 36 709 379, zastúpený: JUDr. Jana Magnová, advokát, sídlo Skuteckého 30, Banská Bystrica, IČO: 50 038 125, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/134/2017 - 119 zo dňa 27. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/134/2017 - 119 zo dňa 27. júna 2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom, označeným v záhlaví, žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne založil na ustanoveniach § 128 ods. 1, § 129 ods. 1 a 2, § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vecne svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
3.1. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 26.07.2017 s odôvodnením, že mu majoritný vlastník spoločnosti žalovaného (Hämmergling Group Logistic GmbH) nikdy neadresoval žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia, ako jedinému konateľovi žalovaného, v dôsledku čoho nemal majoritný spoločník žalovaného žiadne zákonné oprávnenie zvolať valné zhromaždenie. Žalobca upresnil, že predmetnú žalobu podával ako konateľ žalovaného.
3.2. Súd prvej inštancie v danom prípade primárne skúmal, či bola dodržaná prekluzívna lehota na podanie návrhu, pričom zistil že žaloba bola podaná (dňa 25.10.2017), teda v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote.
3.3. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či žalobca odôvodnil žalobu relevantnými dôvodmi neplatnosti, na základe ktorých by súd mohol určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. V konaní nebolo sporné, že si žalobca (ako jediný konateľ žalovaného) nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z článku 10 bod 1 Spoločenskej zmluvy žalovaného a nezvolal valné zhromaždenie žalovaného najneskôr do 30.06.2017. Uvedenú skutočnosť žalobca nepopieral, sám na pojednávaní dňa 28.05.2018 uviedol,
že valné zhromaždenie nemal prečo zvolávať, keďže sa na ňom mala riešiť ročná účtovná závierka a žalovaný mal odklad daňového priznania do 30.09.2017. V konaní súd prvej inštancie považoval z predloženej mailovej komunikácie za preukázané, že už dňa 08.06.2017 žalobca evidoval žiadosť konateľky majoritného spoločníka žalovaného E.. S. o zvolanie valného zhromaždenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo zo strany E.. S. o náležitý prejav vôle, ktorý so zreteľom na všetky súvisiace okolnosti nemožno hodnotiť, ako neurčitý a nezrozumiteľný. Neobstojí obrana žalobcu spočívajúca v jeho tvrdení, že neovláda dostatočne anglický ani nemecký jazyk v dôsledku čoho mohla byť jeho komunikácia s E. S. nepresná. Neobstojí ani námietka žalobcu, že mu väčšinový spoločník žalovaného, nikdy nezaslal žiadnu oficiálnu žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia. Ani spoločenská zmluva žalovaného neupravuje konkrétnu formu žiadosti spoločníka o zvolanie valného zhromaždenia. Z uvedeného je preto zrejmé, že 95 % spoločník spoločnosti žalovaného postupoval v súlade s čl. 10 bod 2 Spoločenskej zmluvy a bol oprávnený zvolať valné zhromaždenie žalovaného sám. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca (ako spoločník) obdržal pozvánku na predmetné valné zhromaždenie 15 dní pred jeho konaním (dňa 10.07.2017) a že pozvánka obsahovala požadované náležitosti. Skutočnosť, že uvedená pozvánka na valné zhromaždenie konané dňa 26.07.2017 bola žalobcovi doručovaná prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Olijáša, je pri posudzovaní predmetnej žaloby irelevantná. Bolo nesporne zistené a preukázané, že pozvánku na valné zhromaždenie vyhotovil majoritný spoločník žalovaného (resp. osoba oprávnená konať v jeho mene) a Advokátsku kanceláriu JUDr. Olijáša možno považovať za „akýsi medzičlánok“ pri doručovaní pozvánky minoritnému spoločníkovi. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa ako spoločník (ani ako konateľ) valného zhromaždenia konaného dňa 26.07.2017 nezúčastnil.
3.4. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach k žalobe dopĺňal a rozširoval dôvody určenia neplatnosti napadnutého valného zhromaždenia. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením žalovaného a rovnako poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/21/2000, podľa ktorého žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca mohol vo svojich ďalších vyjadreniach dopĺňať dôkazmi a tvrdeniami v žalobe už deklarované skutočnosti, ale už nemohol uvádzať ďalšie (iné) dôvody neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
3.5. K žalobcom vznesenej námietke konfliktu záujmov medzi právnym zástupcom žalovaného a žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že nezistil relevantné dôvody, pre ktoré by zástupca žalovaného nemohol žalovaného v konaní zastupovať. Z predloženej plnej moci, ktorá bola udelená zástupcovi žalovaného, ale aj zo samotného výpisu z OR žalovaného súd zistil, že plnomocenstvo bolo udelené zástupcovi žalovaného osobou oprávnenou konať v mene žalovaného.
3.6. V konaní súd prvej inštancie ani nezistil, že by napadnutým uznesením valného zhromaždením žalovaného zo dňa 26.07.2017 boli porušené práva žalobcu ako konateľa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcom napadnuté valné zhromaždenie nebolo zvolané v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, ale ani v rozpore so stanovami žalovaného.
3.7. Aj keď žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote, súd na základe vykonaného dokazovania s hodnotením dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
3.8. Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd prvej inštancie rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
4. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalobca.
4.1. Žalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
4.2. Žalobca vecne odvolanie odôvodnil tým, že valné zhromaždenie žalovaného sa dňa 26.07.2017 konalo bez toho, aby bol žalobca ako vtedy jediný konateľ žalovaného požiadaný riadnou písomnou formou o zvolanie valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že výzva na zvolanie valného zhromaždenia bola žalobcovi ako konateľovi doručená väčšinovým spoločníkom, keď žiadny takýto dôkaz neexistuje. Žiadosť spoločníka o zvolanie valného zhromaždenia mala byť doručená spoločnosti ako takej, t. j. do sídla spoločnosti. Hoci je prípustné zaslať žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia aj elektronickou formou na emailovú adresu konateľa a zákon následne ukladá konateľovi povinnosť zvolať valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. Aby mal žalobca ako v danom čase jediný konateľ žalovaného povinnosť zvolať valné zhromaždenie, tak aby zároveň neporušil svoje zákonné povinnosti, musí mu byť nejaká forma žiadosti doručená, ktorej obsahom musí byť to, čo spoločník od neho ako od konateľa žiada, tak, aby si mohol splniť obsahovo i termínovo povinnosti konateľa. Toto sa však nestalo.
4.3. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz - e-mail zo dňa 08.06.2017, nakoľko žalobca v ňom nepotvrdzuje, že obdržal žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia dňa 30.06.2017. Súd prvej inštancie rovnako nepožiadal žalovaného o predloženie žiadosti o zvolanie valného zhromaždenia, zaslaného žalobcovi dňa 30.06.2017, alebo o predloženie inej žiadosti, na ktorý sa pritom odvoláva.
4.4. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že celú prípravu a priebeh valného zhromaždenia organizovala právnická kancelária JUDr. Olijáša, ktorá však konala bez zákonnej plnej moci, ktorá by jej bola spoločnosťou HG Logistic GmbH vystavená. Celá organizácia a priebeh vykonania valného zhromaždenia dňa 26.07.2017 je teda nezákonná. Týmto dôvodom neplatnosti sa súd prvej inštancie nezaoberal.
4.5. Žalobca súčasne namietol právny záver súdu prvej inštancie o nemožnosti dopĺňania a rozširovania dôvodov neplatnosti valného zhromaždenia, keď súd prvej inštancie účelovo vybral jemu vyhovujúci rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo 21/2000, pričom NS ČR v uznesení sp. zn. 29 Odo 71/2001, ktorý je novší, dospel k opačným právnym záverom.
4.6. Záverom žalobca v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.
5.1. Žalovaný sa s odvolaním žalobcu nestotožnil. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jasne preukázané, že majoritný spoločník žalovaného adresoval niekoľko písomných výziev na zvolanie valného zhromaždenia, a to prostredníctvom elektronickej pošty, ako aj osobou žiadosťou konateľa majoritného spoločníka žalovaného. V danej veci zo spoločenskej zmluvy ani z Obchodného zákonníka nevyplýva žiadna konkrétna forma ani obsah, ktorú, resp. ktorý by mala žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia obsahovať. Žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia bola žalobcovi riadne doručená, čo vyplýva aj z vlastných vyjadrení žalobcu (e-mail zo dňa 08.06.2017). Uznesením súdu prvej inštancie bol žalobca vyzvaný na uvedenie ďalších skutočností, avšak tie sa mali týkať podpory už uvedených dôvodov neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v žalobe. K poukázaniu na uznesenie NS ČR sp. zn. 29 Odo 71/2001 žalobcom žalovaný uviedol, na území Slovenskej republiky sa uplatňuje slovenský právny poriadok a slovenské súdy sú v prvom rade viazané judikatúrou vyprodukovanou v rámci slovenského súdneho systému.
5.2. Žalovaný v závere vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
6. K vyjadreniu žalovaného sa odvolacou replikou vyjadril žalobca.
6.1. Žalobca vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia o tom, že formou elektronickej pošty a ani osobne mu žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia nebola doručená. Obchodný zákonník nevymedzuje formu ani spôsoby doručovania žiadosti spoločníkov o zvolanie valného zhromaždenia. V práve obchodných spoločností primárnou právnou úpravou záležitostí spoločnosti je spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina, ktorá by mala konkretizovať jednotlivé otázky spadajúce do fungovania spoločnosti. Jednou z nich je aj forma, resp. spôsob doručenia pozvánky na valné zhromaždenie,
ktorá keďže nie je striktne vymedzená v Obchodnom zákonníku, Obchodný zákonník prenecháva možnosť úpravy tejto otázky v dokumente, ktorým bola spoločnosť s ručením obmedzeným založená. Preto, s poukazom na ustanovenie § 129 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka písomná forma týchto dokumentov sa vyžaduje iba v prípade, ak spoločenská zmluva neupravuje iný spôsob zvolávania valného zhromaždenia. Tzn. že prípustná je aj možnosť zvolania valného zhromaždenia na základe telefonickej, ústnej či elektronicky odoslanej žiadosti o jeho zvolanie, avšak len za podmienky, že takýto spôsob adresovania žiadosti o zvolanie valného zhromaždenia pripúšťa spoločenská zmluva. Neobstojí tvrdenie, že e-mail zo dňa 12.06.2017 potvrdzuje a preukazuje, že žiadosť sa dostala do sféry dispozície žalobcu, nakoľko žalovaný nevie a nedokáže preukázať, či v rozhodnom období mala do elektronickej schránky, do ktorej bol e-mail zo strany majoritného spoločníka odoslaný, prístup aj iná osoba ako žalobca, keďže tento e-mail neobsahuje elektronický podpis ani iný identifikačný prostriedok. Keďže spoločenská zmluva žalovaného nepripúšťa možnosť doručovania dokumentov v súvislosti so zvolávaním valného zhromaždenia v akejkoľvek inej forme, ako vo forme písomnej listovej zásielky, adresovanej konateľovi do vlastných rúk, nemožno považovať podmienku riadneho doručenia písomnej žiadosti majoritného spoločníka o zvolanie valného zhromaždenia konateľovi žalovaného za splnenú. V právnej praxi sa pritom za jedinú formu kvalifikovaného doručenia písomnosti považuje jej doručenie do vlastných rúk. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právny záver NS SR, že už samotné vady pri zvolávaní valného zhromaždenia sú spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti všetkých uznesení prijatých na takto vadne zvolanom valnom zhromaždení.
6.2. Žalobca ďalej poukázal, že stanovenie termínu pri povinnosti zvolať valné zhromaždenie do 30.06. je len orientačné, ktorý je determinovaný dátumom schválenia riadnej účtovnej závierky. V rozhodnom období bola lehota na podanie daňového priznania odložená do 30.09., preto žalobca ako konateľ žalovaného z objektívnych dôvodov nezvolal valné zhromaždenie v lehote podľa spoločenskej zmluvy.
6.3. V závere žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolacom návrhu.
7. K odvolacej replike žalobcu sa vyjadril odvolacou duplikou žalovaný.
7.1. Žalovaný taktiež zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a nad ich rámec uviedol, že žalobca sa niekoľkokrát vyjadril, že so žalovaným komunikoval elektronickou formou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia bola žalobcovi riadne doručená. Uvedené vyplýva napr. z e-mailu zo dňa 08.06.2017. Žalovaný v ďalšom opätovne zopakoval niektoré svoje tvrdenia a právne argumenty, ktoré boli obsahom už predchádzajúceho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, z ktorého dôvodu ich odvolací súd na tomto mieste opätovne neuvádza. Záverom uviedol, že z čl. 10 bod 1. spoločenskej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva viazanosť termínu zvolania valného zhromaždenia s termínom schválenia riadnej účtovnej závierky, ale expressis verbis je v ňom stanovený najneskorší možný dátum zvolania valného zhromaždenia žalovaného, ktorú povinnosť však žalobca porušil.
7.2. Žalovaný zotrval na svojom návrhu obsiahnutom už vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, teda na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. 8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2017, súdu prvej inštancie doručenú dňa 25.10.2017, domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 26.07.2017 o vymenovaní ďalšieho konateľa za neplatné, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 387 ods. 3 veta druhá CSP, odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
13. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
14. Podľa § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka, požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti, sú spoločníci oprávnení zvolať ho sami.
15. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
16. Podľa čl. 10 bod 2 Spoločenskej zmluvy žalovaného, požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže aj spoločník, ak jeho vklad prevyšuje 10 % na základnom imaní spoločnosti. Ak konatelia nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia žiadosti spoločníka, je spoločník oprávnený zvolať valné zhromaždenie sám.
17. Podľa čl. 10 bod 4 Spoločenskej zmluvy žalovaného, všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné zhromaždenie písomne tak, aby pozvánku obdržali najneskôr do 15 dní predo dňom konania valného zhromaždenia.
18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa (žalobcu) uvedenými v odvolaní podľa § 387 ods. 3 CSP v prvom rade uvádza, že aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu platí, že iba rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je úplným naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, ktorý je vyjadrený v čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že v prejednávanej veci nastala taká typická situácia, ktorá je rozhodovaná stabilne určitým spôsobom, má možnosť v odôvodnení rozsudku jednoducho odkázať na túto ustálenú rozhodovaciu prax. Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami, ktorou v systéme všeobecného súdnictva Slovenskej republiky je primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva a ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor Európskej únie. Ako z uvedeného vyplýva, vzhľadom na skutočnosť, že slovenský právny poriadok je samostatný a nezávislý od iných, napr. od českého právneho poriadku, za situácie, keď hoci aj vychádzajúc z rovnakého normatívneho znenia určitého ustanovenia rovnakého právneho predpisu slovenské a české súdy dospejú k protichodným záverom, je potrebné rešpektovať práve ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov.
19. Odvolaciemu súdu je známe, že právna otázka, či možno dôvody neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia dopĺňať aj po prekluzívnej trojmesačnej lehote ustanovenej v ustanovení § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka bola rozsudkom NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2000 (zverejnený v časopise Zo súdnej praxe, 2000, č. 1) vyriešená tak, že žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov. Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od tohto právneho názoru, a to najmä s prihliadnutím na to, že trojmesačná lehota ustanovená v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je lehotou hmotnoprávnou.
20. Z tohto dôvodu sú aj v odvolacom konaní podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu, výlučne s ktorými má odvolací súd povinnosť vysporiadať sa (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP s poukazom na slovo „podstatné tvrdenia“, ktorými sú len také argumenty, ktoré majú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a súčasne je takej povahy, že v prípade jeho preukázania, samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami, môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre dovolateľa), len v tom rozsahu, v akom sa týkajú jediného dôvodu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorý žalobca vymedzil v prejednávanej veci v žalobe (ktorá bola jeho jediným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené pred uplynutím trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby), a ktorým je ten, že majoritný a súčasne okrem žalobcu jediný spoločník žalovaného (spoločnosť Hämmerling Group Logistic GmbH.) nikdy neadresoval žalobcovi ako v tom čase jedinému konateľovi žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia, čím došlo k zvolaniu valného zhromaždenia majoritným spoločníkom žalovaného v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou žalovaného. Súd prvej inštancie z už uvedených dôvodov bol preto pri rozhodovaní viazaný skutkovým vymedzením dôvodu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia tak, ako ho žalobca vymedzil v žalobe.
21. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na preukázanie, či bola žalobcovi doručená žiadosť ostatného spoločníka žalovaného o zvolanie valného zhromaždenia a od toho závislej skutočnosti, či žalobca ako v tom čase jediný konateľ žalovaného napriek tomu valné zhromaždenie nezvolal v lehote jedného mesiaca od doručenia žiadosti, za naplnenia ktorej podmienky bol ostatný spoločník, ktorý požiadal o zvolanie valného zhromaždenia, oprávnený zvolať valné zhromaždenie sám.
22. Odvolací súd úvodom tejto časti najskôr poukazuje na skutočnosť, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi ustanovením formy zvolania valného zhromaždenia (§ 129 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka) a medzi ustanovením formy, akou môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania, požiadať konateľa o zvolanie valného zhromaždenia (§ 129 ods. 2 Obchodného zákonníka), keďže ide o dva samostatne upravené právne inštitúty.
23. Vo vzťahu k forme uplatnenia práva spoločníka, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania Obchodný zákonník a ani spoločenská zmluva žalovaného neobsahuje (na rozdiel od formy zvolávania valného zhromaždenia, a to bez ohľadu na to, či ho zvoláva konateľ podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo spoločník za splnenia podmienok podľa § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka) osobitnú úpravu, v akej forme musí byť právo spoločníka podľa § 129 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnené. Za týchto okolností, keď z Obchodného zákonníka ani zo spoločenskej zmluvy žalovaného nevyplýva, že by takáto žiadosť mohla byť spoločníkom daná len v písomnej forme, nebol žiadny právny dôvod, pre ktorý by spoločník žalovaného o zvolanie valného zhromaždenia nemohol požiadať aj akoukoľvek inou formou, ako len formou písomnej listiny doručenej do vlastných rúk.
24. V prejednávanej veci z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca s majoritným spoločníkom žalovaného vo veci zvolania valného zhromaždenia, na ktorom mala byť ako konateľka žalovaného zvolená E. S., elektronicky komunikoval a z úradného prekladu prekladateľky PhDr. Eleonóry Brechtlovej tejto e-mailovej komunikácie, konkrétne z e-mailu už zo dňa 08.06.2017 výslovne uviedol, že žiadosť o zorganizovanie valného zhromaždenia, na ktorom by bola E. S. doplnená ako manažérka (konateľka) zaregistroval. Už pred dňom, najneskôr dňa 07.06.2017 pritom žalobca registroval žiadosť danú E. S., konateľkou väčšinového spoločníka žalovaného, o zvolanie valného zhromaždenia s programom voľby E. S. ako konateľky žalovaného (teda ostatný spoločník žalovaného jednoznačne deklaroval, čo má byť predmetom valného zhromaždenia, o ktoré zvolanie žiadal), jeho odpoveď, že žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia mu bola doručená, bola odpoveďou práve na e-mail E. S. zo 07.06.2017, v ktorom sa ho výslovne dopytovala, či žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia eviduje. Z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že žalobca bežne komunikoval s E. S. po anglicky a ak by aj skutočne boli jeho e-maily len preložené prostredníctvom Google Translator-a zo slovenského do anglického jazyka a tak odoslané, táto skutočnosť nemôže byť v neprospech žalovaného, ktorého dobrá viera musí byť chránená. Vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaný nepreukázal, že v rozhodnom období doručenia e-mailu zo dňa 12.06.2017 odvolací súd konštatuje, že bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno by mal v tomto rozsahu žalobca, keďže ide o skutočnosť, ktorá by v prípade preukázania bola práve v jeho prospech. Odvolací súd však súčasne poukazuje na to, že v odvolaní (a o to viac v odvolacej replike) odvolateľ už nemôže bez splnenia podmienok ustanovených v § 366 písm. a) až d) CSP uvádzať žiadne novoty (keď skutkové tvrdenia sú jedným z prostriedkov procesného útoku).
25. Správne sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie aj o tom, že žalobca na žiadosť majoritného spoločníka žalovaného nezvolal v lehote jedného mesiaca od doručenia jeho žiadosti valné zhromaždenie a že na toto ho písomnou pozvánkou zo dňa 03.07.2017 (č. l. 61 - 62), doručenej poštou žalobcovi dňa 10.07.2017 (teda doručenej po tom, čo v lehote jedného mesiaca od žiadosti spoločníka žalovaného, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania), teda už vo forme vyžadovanej ustanovením čl. 10 bod 2. a 4. spoločenskej zmluvy, ktoré sú v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, čo preukazuje listinný dôkaz - obálka na č. l. 63, pozval. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že pozvánka na valné zhromaždenie (z ktorej obsahu jednoznačne vyplývalo, ktorý spoločník, z akého právneho dôvodu, z hľadiska obsahu aké valné zhromaždenie zvoláva) bola doručená žalobcovi právnym zástupcom, ktorý na list žalobcu zo dňa 12.07.2017 reagoval e-mailom, nebola právne významná, nakoľko ostatnému spoločníkovi žalovaného nič nebránilo dať sa pri zaslaní písomnej pozvánky zastúpiť, a to o to viac, keď obchodnoprávna doktrína nepovažuje pozvánku na valné zhromaždenie (o to viac ani jej zaslanie) za právny úkon, pretože so samotnou pozvánkou na valné zhromaždenie nie je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností spoločníka. Zo samotnej pozvánky na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 03.07.2017 je pritom nepochybné, že túto vyhotovil ostatný spoločník žalovaného (č. l. 62).
26. Keď odvolací súd v odvolacom konaní nezistil žiadny dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, tento podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník.
28. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.