Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom L. práce, sociálnych vecí a rodiny V., dieťa rodičov: matky U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., O. cesta XXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom X.. V. S., bytom B., B. XXX/XXX a otca Q. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX D. M. D., Q. V. W., S. ME XX XBX, B. O., právne zastúpeného X.. H.. H. O., advokátom so sídlom v O., J. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného a úpravu styku a o návrhu otca na zníženie výživného a na úpravu práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. septembra 2017, č.k. 14P/27/2015-465, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú I. A. V. zo sumy 331,94 eur mesačne na sumu 370 eur mesačne s účinnosťou od 11.05.2015, ktorú je otec povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. V časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej I. A. V. zo sumy 331,94 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne, počnúc dňom 11.05.2015 s tým, že zvýšené výživné je otec povinný poukazovať matke mesačne vopred najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, pričom výživné v sume 370 eur je otec povinný počnúc dňom doručenia rozsudku platiť k rukám matky a výživné v sume 80 eur je otec povinný počnúc dňom doručenia rozsudku poukazovať na osobný účet maloletej, ktorý pre ňu matka zriadi, pričom na nakladenie s prostriedkami na účte je potrebný súhlas súdu. Súd matke uložil povinnosť, aby v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku zriadila tento účet maloletej a oznámila otcovi jeho číslo a názov banky, kde je vedený. Druhým výrokom súd povolil otcovi dieťaťa zameškané výživné za obdobie od 11.05.2015 do 25.09.2017 vo výške 3.366 eur zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 51 eur, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Ďalším výrokom vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Nasledujúcim výrokom súd upravil styk otca s maloletou, a to v presne špecifikovaných obdobiach počas letných prázdnin, Vianočných sviatkov a v ostatných kalendárnych mesiacoch. Ďalej súd rozhodol o povinnosti matky informovať otca písomne (elektronickou poštou) o bližšie špecifikovaných skutočnostiach a aktivitách maloletej (VI. výrok) a o povinnosti rodičov vzájomne sa informovať o dlhodobejšej neprítomnosti maloletej mimo bydliska štátu druhého rodiča, ktorá presiahne dobu 7 dní (VII. výrok). Ôsmym výrokom súd vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, predposledným výrokom vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/152/2007-30 zo dňa 10.04.2008 vo výroku o výživnom a posledným výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že naposledy bolo o výžive na maloletú rozhodované pri rozvode manželstva rodičov rozsudkom zo dňa 10.04.2008, pričom na úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode sa vtedy rodičia dohodli. Výživné bolo touto dohodou stanovené na sumu 10.000,- Sk (331,94 eur) mesačne. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že určené výživné v tom čase zodpovedalo možnostiam a schopnostiam otca, keďže s jeho výškou súhlasil. Je pravdepodobné, že výživné v tom čase prevyšovalo bežný štandard výživného priznávaného súdmi v Slovenskej republike, ako to uviedol právny zástupca otca, avšak ani tak ho nie je možné považovať za neprimerané, keďže pre výšku výživného nie je určujúcim kritériom len rozsah potrieb maloletého dieťaťa, ale aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery tohto rodiča, ktorý je povinný výživné platiť. Súd konštatoval, že v konaní o rozvod sa k výške výživného nevykonávalo dokazovanie a súd vychádzal iba zo zhodných tvrdení účastníkov. Dohodu rodičov o výške výživného súd schválil preto, že ho nepochybne pokladal za výživné, ktoré je v najlepšom záujme maloletej. Súd konštatoval, že ani matka maloletej, ale ani otec nepreukázali výšku svojich príjmov a výdavkov, resp. výdavkov na maloletú v r. 2008. Súd zdôraznil, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo viac ako 9 rokov, táto okolnosť je v zmysle konštantnej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie výživného. Potreby maloletej narástli z objektívnych príčin v súvislosti s jej fyzickým vývinom. Nevyhnutne vzrástli aj jej oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov maloletej teda v prvom rade súvisí s prirodzeným zvyšovaním rozsahu jej oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky. Maloletá má aj zvýšené výdavky v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom. Pokiaľ právny zástupca otca namietal, že matka nepreukázala výdavky, ktoré na maloletú vynakladá, súd k tomu uviedol, že niektoré výdavky vyplývajú z výpisu z účtu matky, ktorý súdu predložila a z ostatných predložených dokladov. O vynakladaní výdavkov v súvislosti so školskou dochádzkou maloletej a jej zdravotným stavom súd nemal pochybnosti. Medzi rodičmi nebolo sporné, že maloletá sa zúčastňuje rôznych voľnočasových aktivít, napríklad letných táborov. Súd ďalej uviedol, že otec súdu predložil iba listinné dôkazy, týkajúce sa jeho aktuálnych príjmov, výdavkov, resp. za obdobie, ktoré bezprostredne prechádzalo podaniu návrhu matkou. Nijako však nepreukázal svoje príjmy a výdavky v čase určenia výživného. Z daného obdobia uvádzal iba okolnosti týkajúce sa predaju domu, ktorý postavil s matkou mal. v P. B., pričom kúpna zmluva na predaj domu bola uzatvorená ešte 09.11.2007, teda pred rozvodom manželstva. V konaní o rozvod manželstva ďalej uvádzal, že jeho príjem je 1.800 GBP (anglických libier), ale tento príjem nijako nepreukázal. Súd teda konštatoval, že otec v aktuálnom období preukázal iba výšku súčasných príjmov a výdavkov, nie však to ako sa tieto zmenili v období, ktoré nasledovalo od určenia výživného. Súd predpokladal, že štruktúra väčšiny výdavkov otca sa nezmenila, keďže nezmenil spôsob svojej obživy. V čase rozvodu pravdepodobne otec býval v prenajatej nehnuteľnosti, kde mohli byť jeho výdavky na náklady ešte vyššie ako v súčasnosti, keď už býva vo vlastnej chate. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že čistý mesačný príjem otca je v súčasnosti približne 2.000 eur. Vychádzajúc z tvrdení otca v konaní o rozvod manželstva, narástol jeho príjem od určenia výživného o cca 200 eur mesačne. Súd zároveň poukázal na písomné vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že pokiaľ počas návštev maloletej na Slovensku dva dni nepracuje prichádza tak o príjem 240 GBP. Pokiaľ otec zarobí za jeden pracovný deň sumu 120 GBP, ak pracuje 22 pracovných dní v mesiaci, jeho mesačný zárobok činí 2.640 GBP (3.009,60 eur). Výdavky predstavujú 1.146,43 GBP, teda približne 1.306,93 eur. Súd konštatoval, že otcovi po vynaložení jeho nevyhnutých výdavkov zostane suma takmer 700 eur, pričom tieto mu poklesnú, keďže sa doposiaľ podieľal aj na hradení výdavkov domácnosti jeho priateľky, s ktorou sa rozišiel. Súd po zohľadnení toho, čo vyplynulo z dokazovania a všetkého čo vyšlo najavo v konaní považoval za primerané zvýšiť výživné na maloletú na sumu 450 eur mesačne. Súd podotkol, že táto suma tvorí 22,5 % príjmu otca a podľa názoru súdu príjem otca aj po odrátaní ním uvedených nevyhnutných výdavkov mu umožňuje platiť výživné v tejto výške. Súd dodal, že otec by si po rozchode s priateľkou opäť mohol uplatniť nárok na prídavok na dieťa vo Veľkej Británii. Súd vychádzal z toho, že na bezprostredné uspokojovanie potrieb maloletej postačuje suma výživného vo výške 370 eur a preto určil zvyšnú sumu výživného - 80 eur ako sumu, ktorú bude otec poukazovať na účel tvorby úspor maloletej. Pokiaľ matka požadovala zvýšiť výživné na sumu 750 eur mesačne, súd bol toho názoru, že matka dostatočne nepreukázala, čo je podľa nej dôvodom až na takúto výraznú zmenu výživného. Uvedená suma požadovaného výživného prevyšuje oprávnené potreby maloletej, ale najmä možnosti otca. Preto súd návrh matky vo zvyšnej časti, ktorá prevyšovala sumu 450 eur, zamietol. Výživné súd zvýšil od podania návrhu matkou na súde, pričom zameškané výživné za uvedené obdobie vyčíslil vo výške 3.366 eur a povolil ho otcovi splácať v splátkach po 51 eur spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa. Súd poukázal na to, že matka počas konania tvrdila, že jej jediným príjmom je prídavok na maloletú I. Q. vo výške 23,52 eur mesačne a výživné na maloletú I. A. a na maloletú I. Q. v sume 200 eur. Súd konštatoval, že výdavky matky, ktoré v konaní uviedla a pohyby na účtoch nezodpovedajú ňou deklarovaným príjmom a je zrejmé, že matka disponuje prostriedkami, ktoré prevyšujú jej oficiálny príjem a aj výživné poskytované doposiaľ otcami oboch maloletých. Súd nepovažoval za pravdepodobné ani tvrdenie matky, že jeden svoj úver spláca prostriedkami z druhého úveru. Pri každom úvere existuje navýšenie oproti pôvodnej sume istiny úveru minimálne o úroky a zároveň matka musí nepochybne splácať aj ten „druhý“ úver. Matka je dlhodobo nezamestnaná, no súd nezistil žiaden objektívny dôvod, ktorý by jej v súčasnosti bránil zamestnať sa. Na druhej strane súd nezistil v starostlivosti matky o maloletú žiadne nedostatky a mal za preukázané, že potreby maloletej sú v plnej miere uspokojované. Konštatoval, že skutočnosť, že matka má pochybné príjmy nie je dôvodom, pre ktoré by nebolo možné výživné zvýšiť. Ďalej súd uviedol, že vyhovel návrhu otca v časti, v ktorej sa domáhal zmeny úpravy styku s maloletou a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň vyhovel návrhu otca, aby ho matka informovala o záležitostiach maloletej prostredníctvom elektronickej pošty. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol; zároveň poukázal na argumentáciu, ktorú uviedol na odôvodnenie rozsudku v časti zvýšenia výživného. Keďže súd považoval za dôvodné zvýšiť výživné, návrhu otca na zníženie výživného nebolo možné vyhovieť a súd jeho návrh v tejto časti zamietol. Rovnako nevyhovel návrhu otca ani v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd uložil matke povinnosť vyžiadať si od neho súhlas, pokiaľ bude chcieť s maloletou navštíviť psychológa alebo psychiatra. Takúto povinnosť nie je potrebné ukladať osobitne rozsudkom, keďže vyplýva matke priamo zo zákona. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny v časti výživného na maloletú I. A., žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného a s poukazom na ustanovenie § 55 sa domáhal priznania náhrady trov konania voči matke dieťaťa, prípadne sa domáhala zrušenia veci a jej vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP. Namietal, že výrok rozsudku o uložení povinnosti matke zriadiť účet pre mal. je nevykonateľný, keďže povinnosť platby sa vzťahuje k určitému dátumu k účtu, ktorý v tom čase neexistuje. Podľa neho matka nijako nepreukázala svoje náklady, ako aj náklady maloletej a na druhej strane sa súd nevysporiadal s jeho argumentáciou o výrazne vyšších životných nákladoch v Británii ako sú na Slovensku, nezarátal na jeho oprávnené náklady výdavky v domácnosti vtedajšej partnerky K. Nezohľadnil správanie matky - jej klamanie o svojich príjmoch, ktoré súd riadne neskúmal, pričom kolízny opatrovník nežiadal o zvýšenie výživného z dôvodu, že by aktuálne výživné nepostačovalo na úhradu výdavkov maloletej, ale len pre prípad, že došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Ďalej namietal, že súd nesprávne určil jeho čistý mesačný príjem, čo viedlo aj k nesprávnemu určeniu výšky výživného. Súd komplexne neskúmal životnú úroveň rodičov, dôsledne neskúmal zmeny pomerov maloletej, oprel ich len o plynutie času, čo však podľa neho neobstojí, najmä vtedy, ak pôvodné výživné bolo dohodnuté v nadpriemernej výške. Je podľa neho nemysliteľné, aby jeden súrodenec potreboval na výživu 200 eur, kým druhý o cca 6 rokov starší až 380 eur a je nepochybné, že z výživného pre maloletú sa budú uspokojovať aj potreby matky, resp. druhého dieťaťa, keďže životná úroveň rodiny bude jednotná. Súd sa predovšetkým nevysporiadal s jeho argumentom, že matka nepreukázala výdavky, ktoré na maloletú vynakladá. Pokiaľ súd uviedol, že niektoré výdavky vyplývajú z výpisu z účtu matky, neuviedol konkrétne ktoré, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej poukázal na to, že si dal vo Veľkej Británii vypracovať orgánom, ktorý okrem iného sprostredkúva dohody medzi rodičmi o výške výživného kalkuláciu, koľko by zhruba platil výživné, ak by išlo o spor vo Veľkej Británii, pričom približná suma výživného by v takom prípade predstavovala cca 220 eur, čo je rozdiel oproti súdom určenému výživnému enormný. Bol toho názoru, že súd neposudzoval rodičov rovnako, keď jemu vytkol, že nepreukázal zmenu príjmov a výdavkov od posledného rozhodovania o výživnom, ale toto nevytkol matke. Namietal, že úvaha súdu o jeho dennom zárobku (vychádzajúc z jeho vyjadrenia, že pokiaľ počas návštev mal. na Slovensku dva dni nepracuje, prichádza tak o príjem 240 GBP, čo pri počte 22 prac. dní v mesiaci predstavuje jeho mesačný príjem v prepočte 3.009,60 eur), uvedená v bode 33 rozsudku nijako neobstojí, keď súd si túto informáciu nijako osobitne nežiadal a jednak, ak chcel robiť nejaký prepočet, mal vychádzať z daňového priznania. Ďalej uviedol, že podľa jeho prepočtov, vychádzajúc z jeho čistého disponibilného príjmu počítaného zo správneho čistého ročného príjmu, ktorý je podstatne nižší ako uviedol súd, je určené výživné vyššie ako jeho čistý disponibilný mesačný príjem, čo je pre neho likvidačné. Pokiaľ súd v rozsudku uviedol, že on si má vo Veľkej Británii opätovne uplatniť prídavok na dieťa, ako keby toto bol návod na zvýšenie jeho príjmov, nemalo by to vplyv na výšku výživného, keďže tento prídavok by musel poukazovať matke, ktorej je maloletá zverená do výchovy. Za situácie, že súd výrazne rozšíril jeho styk s maloletou, túto skutočnosť vôbec nepremietol do výživného. Poukázal na to, že vinou súdov na Slovensku, aj vo Veľkej Británii došlo k neúmerne dlhej dobe medzi podaním návrhu na zvýšenie výživného a jeho doručením, z ktorého dôvodu sa nemalo výživné priznávať spätne od dátumu podania návrhu, ale od neskoršieho obdobia. Bol toho názoru, že za situácie, keď matka sa nepokúsila riešiť situáciu s výživným dohodou, zámerne zamlčovala svoje príjmy, s najväčšou pravdepodobnosťou účelovo využíva výživné pre seba a druhú dcéru, on ako otec bol v spore výrazne aktívny a musel si vyhľadať ako cudzí štátny príslušník právnu pomoc, bol daný nárok na úhradu trov právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu, a nie na rozhodovanie podľa § 55 a nepriznanie trov konania ako rozhodol súd prvej inštancie.

3. K odvolaniu otca kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, prednesených v danej veci. Zdôraznil, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2007 vzrástli odôvodnené potreby maloletej a zníženie výživného nie je v jej prospech. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhla ho potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zvýšenia vyživovacej povinnosti podľa § 388 zmeniť, v závislom výroku o vyčíslení nedoplatku na zročnom výživnom je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdiť ako vecne správny.

6. Vo výrokoch o úprave styku otca s maloletou, o povinnosti matky informovať otca o maloletej, ako aj o ich vzájomnej povinnosti informovania sa o maloletej (výroky IV., V., VI., VII.) rozsudok odvolaním napadnutý nebol, preto v týchto častiach je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 .

7. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

8. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

9. V prípade, ak súd zisti významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

10. V posudzovanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletej I. A. v roku 2008, od ktorej uplynulo 10 rokov, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.

11. Pri porovnaní pomerov v čase predošlej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.04.2008, č.k. 9C/152/2007-30, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne zotrvania maloletej v osobnej starostlivosti matky, záväzku otca platiť na výživu maloletej 10.000,- Sk mesačne, ako aj styku otca s maloletou každý posledný víkend v mesiaci od piatku od 10.00 hod. do nedele do 20.00 hod., bolo zistené, že v čase vtedajšieho rozhodnutia mala maloletá I. A. tri a pol roka. Matka s maloletou bývala na Slovensku v prenajatom byte, vlastnila osobné motorové vozidlo, po skončení rodičovskej dovolenky začala podnikať v oblasti služieb a uviedla ako priemerný mesačný zárobok 10.000,-Sk. Otec maloletej býval v Anglicku, bol vlastníkom osobného motorového vozidla a uviedol ako priemerný mesačný zárobok 1.800 GBP. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že mal. I. A. mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného 13 rokov, (v súčasnosti má o ďalší rok viac), navštevovala 7. triedu ZŠ v S.. Ani odvolací súd nemal napriek námietkam otca z výsledkov vykonaného dokazovania pochýb, že u maloletej od poslednej úpravy výživného vzrástli náklady na jej výživu nielen vekom, fyzickým rastom, ale aj nákladmi na školské potreby, ošatenie, obuv, stravu, zdravotnú starostlivosť a mimoškolskú činnosť, pričom nárast týchto potrieb je dostatočne zrejmá z dôkazov predložených matkou v konaní.

13. Ďalej z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že matke maloletej od posledného rozhodovania o výživnom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. I. Q., nar. 31.05.2010, na ktorú jej otec prispieva na jej výživu sumou 200 eur a matka na ňu poberá aj prídavky na dieťa. Matka s deťmi býva v byte, ktorý vlastní, hradí náklady na bývanie a na byt spláca úver. Pritom je matka maloletej nezamestnaná a je vedená v evidencii nezamestnaných. Vychádzajúc z výdavkov matky, z predložených pohybov na jej účte je zrejmé, že súd prvej inštancie správne uviedol, že matkine mesačné výdavky sú vyššie ako ňou uvádzaný príjem v mesiaci, čo však nemôže viesť k otcom namietanému záveru, že výživné z týchto dôvodov (pomerov matky a jej správania) nemožno zvýšiť.

14. Pokiaľ ide o príjem otca mal. dieťaťa, vychádzajúc z ním tvrdeného príjmu v čase poslednej úpravy výživného (1.800 GBP, čo v uvedenej dobe predstavovalo cca 1.890 eur) a z dokladov ohľadne jeho terajšieho príjmu, zohľadniac čiastočne v tomto smere vecné argumenty otca, u otca došlo k nárastu jeho príjmu v priemere o 110 eur mesačne a nie o 200 eur, ako uvádzal súd prvej inštancie. Mesačné náklady otca sú pritom podstatne vyššie ako u matky. Na druhej strane však bol odvolací súd toho názoru, že nemožno akceptovať v celom rozsahu námietky otca ohľadne celkovej výšky jeho výdavkov, ktoré by v konečnom dôsledku mali odôvodňovať (v pomere k jeho reálnemu mesačnému príjmu) zníženie jeho vyživovacej povinnosti na mal. I. A. v zmysle ním podaného návrhu (preto v tejto časti súd prvej inštancie správne návrh otca na zníženie výživného zamietol a odvolací súd, stotožňujúc sa jeho postupom, rozsudok v uvedenej časti podľa § 387 ods. 1 potvrdil), resp. zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného (zohľadniac pritom aj ďalšie námietky otca).

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na mal. I. A. podľa § 388 zmeniť. Je síce pravdou, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, pre ktorú je dôvodné vyživovaciu povinnosť otca k mal. I. A. zvýšiť, zvýšenie výživného celkovo až na sumu 450 eur mesačne (zo sumy 331,94 eur) však odvolací súd nepovažoval za primerané zistenému skutkovému stavu veci. Hoci došlo k nárastu príjmu otca, nešlo podľa názoru odvolacieho súdu až o také zvýšenie príjmu, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti o sumu vyššiu, o akú sa jeho príjem zvýšil. Odvolací súd považoval za primerané odôvodneným potrebám mal. I. A., ako aj schopnostiam a možnostiam otca zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu matkou na sumu 370 eur mesačne (teda o sumu 38,16 eur), pričom za daných pomerov potom odvolací súd nepovažoval za dôvodné výživné určovať aj na tvorbu úspor, ako pôvodne rozhodol súd prvej inštancie.

16. V nadväznosti na zmenu rozsudku odvolacím súdom v napadnutej časti bolo potrebné rozhodnúť aj o nedoplatku na zročnom (zameškanom) výživnom od doby zvýšenia výživného (11.05.2015) do rozhodnutia odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého dieťaťa nielen platil výživné v rôznych nepravidelných sumách, ale v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo možné z predložených dokladov zistiť, akú sumu v skutočnosti na výživu maloletej I. A. zaplatil, nezostávalo odvolaciemu súdu iné, ako v tejto časti vec zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1 , v ktorom konaní odvolací súd po zistení platenia výživného otcom v uvedenom období o výške nedoplatku na zročnom výživnom opätovne rozhodne a rovnako aj o spôsobe zaplatenia tohto dlhu na zročnom výživnom.

17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov, ktoré si v konaní platil (§ 49 . Každý z účastníkov si teda znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nepovažoval námietky otca, uvádzané v odvolaní ohľadne použitia ust. § 55 pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, za dôvodné.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.