Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci navrhovateľky T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., proti odporcovi D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, so sídlom Košice, Letná 47, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.: 9C/420/2015-78 zo dňa 15.februára 2018, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že mení sa rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7C/99/2013-38 zo dňa 23.01.2014 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné pre navrhovateľku zo sumy 50 Eur na sumu 210 Eur mesačne počnúc dňom 22.10.2015, ktoré je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že dlžné výživné za obdobie od októbra 2015 do februára 2018 vo výške 1.550 Eur je odporca povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 150 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že v prípade omeškania jednej splátky stáva sa zročným celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa. Obsah napadnutého rozhodnutia 4. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „I. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 7C/99/2013 zo dňa 23.01.2014 tak, že výživné platené žalovaným žalobkyni počnúc dňom 01.07.2015 zvyšuje zo sumy 50 € na sumu 210 € mesačne. Výživné je žalovaný povinný platiť v prospech žalobkyne mesačne vopred vždy k 25. dňu toho-ktorého mesiaca. II. Zameškané výživné za čas júl 2015 - február 2018 vo výške 3120 € sa povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 150 € splatných spolu s bežným výživným počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. .“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že o výživnom pre žalobkyňu zo strany otca (žalovaného) bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom OS Prešov, č.k. 7C/99/2013 - 38 zo dňa 23.01.2014, právoplatným dňa 19.03.2014, ktorým bolo výživné platené otcom znížené zo sumy 250 € na sumu 50 €. K zníženiu došlo z dôvodu, že oproti času, keď bolo určené výživné vo výške 250 € došlo na strane povinného k zmene pomerov tým, že sa bez vlastného zavinenia stal nezamestnaným. Oproti stavu, ktorý bol daný v čase rozsudku sp. zn. 7C/99/2013 došlo na strane povinného otca k zmene pomerov v tom, že od 01.07.2015 je zamestnaný v spoločnosti Y.. a jeho čistý príjem bude uvedený nižšie. Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky žalovaného, tento ich vyčíslil nasledovne: príspevok na domácnosť - 100 €; oblečenie - 80 € ; cestovné - 150 €; telefón - 20 €; strava - 150 €; turistika - 50 €; poistenie - 14,70 €; neočakávané výdavky - 80 €. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak na jej strane oproti konaniu sp. zn. 7C/99/2013 nedošlo k zmene. Žalobkyňa je stále študentkou VŠ a pokiaľ ide o jej príjmy tak poberá štipendium - 160 € za mesiac a mesačne si brigádami zarobí cca - 100 €. Ďalšie informácie budú uvedené nižšie. Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky žalobkyne táto ich uviedla takto: cestovné do školy - 40 €; mobil - 30 €, skriptá - 60 €; strava - 70 €; hygiena - 20 €; oblečenie - 40 €; obuv - 30 €; časopisy - 10 €; voľný čas - 30 €, spolu 330 €. Matka žalobkyne (ako jej druhý rodič) má príjem 700 € mesačne. Prídavky na dieťa (žalobkyňu) sú cca 160 € mesačne. Pokiaľ ide o bývanie, býva spolu so svojou mamou, synom a žalobkyňou, pričom náklady na bývanie sú cca 300 € mesačne (pomerný podiel pripadajúci na žalobkyňu - 75 €). 5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zhodnotiť a pomerovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Ako už bolo uvedené v danom prípade bola výška výživného určená v čase keď dieťa navštevovalo VŠ a otec ako povinný rodič bol nezamestnaný. Pokiaľ ide o výdavky žalobkyne, tie sú štandardné, aj keď suma 480 € ročne na oblečenie, 360 € na obuv a 720 € na skriptá sa javí ako neodôvodnene vysoká. Náklady na žalobkyňu tak predstavujú s prihliadnutím na to, že k nim treba pripočítať aj výdavky, ktoré nemožno presne vyčísliť a vyskytujú sa náhodilo sumu vo výške cca 350,- € mesačne vrátane podielu na nákladoch spojených s bývaním. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Obsah odvolania

7. Proti výroku I. a II. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedol, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka nepredložila relevantné dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch, súd neskúmal rozsah osobnej starostlivosti druhého rodiča a nezaoberal sa dopadom výživného na zníženie štipendia, ktoré navrhovateľka poberá. Súd pri určení dlžného výživného nezohľadnil platby, ktoré nad rámec súdom určeného výživného odporca navrhovateľke zaplatil. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred, doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné. 9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky výživného je správny a dostatočne odôvodnený, a preto odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 387 ods. 2 opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu prvej inštancie, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Len na zdôraznenie odvolací súd s ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné:

11. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Je správne zistenie súdu prvej inštancie, že navrhovateľka bola v čase podania návrhu na zvýšenie výživného študentkou denného vysokoškolského štúdia, teda pripravovala sa formou denného štúdia na svoje budúce povolanie. Pokiaľ ide o výšku výživného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa dostatočne venoval zisťovaniu schopností, možností a majetkovým pomerom odporcu. Tiež zohľadňoval aj potreby navrhovateľky a určil výšku výživného pre navrhovateľku zodpovedajúcu jej potrebám, ktorú odvolací súd považuje za primeranú. Správne aj zohľadnenie osobnej starostlivosti zo strany druhého rodiča. Odporca má príjem z pracovného pomeru v spoločnosti Y.. vo výške 940 Eur mesačne.

15. Rozsah výživného určený súdom prvej inštancie zo strany odporcu nepokrýva všetky náklady na výživu, ktoré mala navrhovateľka v súvislosti s vysokoškolským štúdiom s pokrytím jej základných potrieb, ako aj tých, ktoré súvisia s jej kultúrnym, rekreačným či športovým vyžitím. Podľa názoru odvolacieho súdu výdavky navrhovateľky nie sú nadmerné a neprimerané, korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie navrhovateľky. Správne súd vyhodnotil aj skutočnosť, že nepravidelný a náhodný príjem navrhovateľky z brigádnickej činnosti nemôže byť na jej ťarchu pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany odporcu.

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zvýšil výživné od 1.7.2015, pričom zvýšenie výživného pre plnoleté deti prichádza do úvahy odo dňa podania návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, ktorým je 22.10.2015, odvolací súd v tejto časti pristúpil k zmene rozsudku a ako deň zvýšenia výživného určil deň podania návrhu.

17. Odporca v odvolaní namietal aj nesprávne určenú výšku dlžného výživného, pretože súd nezohľadnil platby, ktorá odporca navrhovateľke uhradil za rozhodné obdobie nad rámec súdom určeného výživného. Za účelom ustálenia výšky dlžného výživného, odvolací súd vyzval navrhovateľku, aby sa písomne vyjadrila k výške úhrad poskytnutých odporcom. Z prehľadu jednotlivých úhrad odvolací súd dospel k záveru, že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie bola výška dlžného výživného 1.550 Eur, ktoré odporcovi povolil splácať spolu s bežným výživným. Podľa názoru odvolacieho súdu splatenie dlžnej sumy neohrozí odporcovu výživu, nespôsobí mu väčšie ťažkosti pri príprave zabezpečenia nevyhnutných výdajov pre seba. Navyše, vzhľadom na dĺžku súdneho konania ( od 22.10.2015) odporca mohol počítať s tým, že dôjde k zvýšeniu výživného.

18. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka ukončila štúdium na vysokej škole ku dňu 30.5.2018. Keďže odvolací súd rozhodoval na základe zisteného skutočného stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, neprihliadol na okolnosť, ktorá nastala až v čase po jeho vyhlásení.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .