Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/258/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v právnej veci žalobcu: B. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, K. R. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 02498/14 zo dňa 07.08.2014, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania B. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX K. R., uložená povinnosť uhradiť sumu 29,85 eur s príslušenstvo, a to známy úrok vo výške 93,33 eur, známy úrok z omeškania vo výške 46,70 eur, poplatok vo výške 218,96 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 29,85 eur od 19.06.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 248,81 eur od 19.06.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 312,- eur, trovy mediačného konania vo výške 145,79 eur, poplatok za upomienky vo výške 28,- eur a trovy za rozhodcovského konania vo výške 266,65 eur, sa z r u š u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.9.2014 sa žalobca domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02498/14 zo dňa 7.8.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.12.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol bezúčelový úver vo výške 350 eur, za poplatok vo výške 322 eur. V rámci Rozhodcovskej zmluvy, kde je upravená rozhodcovská doložka, je uvedené, že všetky spory vzniknuté z tejto úverovej zmluvy, zmenky alebo súvislosti s ňou sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeného Slovenská rozhodcovská, a.s. v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Žalobca si povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, preto sa dlh stal v nesplatenom zvyšku splatným. Dňa 23.6.2014 podal žalovaný návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní vydal dňa 7.8.2014 Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol žalobcovi doručený 18.8.2014. Žalobca tvrdí, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. V konaní na Stálom rozhodcovskom súde neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov a taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernice sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa. Žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu. Zmluva o úvere zo dňa 21.12.2011 je zmluvou spotrebiteľskou, neobsahuje údaj o RPMN, preto sa úverový vzťah považuje za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve o úvere sú obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte signifikantnejšia než rovina uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel. Ide o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového subjektu.

2. Okresný súd stará Ľubovňa vo veci rozhodol rozsudok sp. zn. 5C/258/2014, zo dňa 23.6.2016, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 17Co/163/2016 zo dňa 7.2.2017 rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a zaoberať sa skúmaním naplnenia podmienok pre podanie žaloby - včasnosť podania žaloby.

3. Súd uznesením sp. zn. 5C/258/2014 zo dňa 7.2.2018 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno8, Bratislava vydaného ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp. zn. SR 02498/14 zo dňa 7.8.2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/258/2014. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2018.

4. Strany sporu sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali aby súd rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení za preukázané a podstatné skutkové tvrdenia považuje: 5. Dňa 21. 12. 2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť veriteľovi (žalovanému) zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322 eur, t.j. v celkovej výške 672,- eur v 12 mesačných splátkach po 56,- eur počnúc dňom 20.1.2011. Dňa 21.12.2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Rozhodcovská zmluva, v ktorej si zmluvné strany dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 21.12.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výkon, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník Rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku Zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie Zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922761.

6. Podaním zo dňa 23.6.2014 podal žalovaný návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydal dňa 7. 8. 2014 pod sp. zn. SR 02498/14 rozsudok, ktorým uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému istinu vo výške 29,85 eur, známy úrok vo výške 93,33 eur, známy úrok z omeškania vo výške 46,70 eur, poplatok vo výške 218,96 eur a úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 29,85 eur od 19.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 248,81 eur od 19.6.2014 do

zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 145,79 eur a poplatok za upomienky vo výške 28 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 266,65 eur. Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený 18.8.2014 (č. l. 38 spisu), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na poštovú prepravu dňa 17.9.2014 a súdu bola doručená dňa 18.9.2014.

7. Na tunajšom súde je vedené exekučné konanie sp. zn. 1Er/477/2015, v ktorom žalovaný žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. un. SR 02498/14, zo dňa 7.8.2014. V exekučnom konaní doposiaľ nebolo rozhodnuté o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 8. Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

11. Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

12. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

13. Podľa § 52 ods. 2 Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15. Podľa § 53 ods. 2 Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

17. Podľa § 53 ods. 5 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 6 Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

19. Podľa § 54 ods. 1 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzavretia zmluvy (21.12.2011) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

27. Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

28. Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

29. Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

30. Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.

31. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,zákon o rozhodcovskom konaní“) v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

32. Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

33. Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

34. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

35. Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

36. Podľa § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

37. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

38. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

39. Podľa § 54b ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Súd dospel k záveru:

40. V zmysle pokynu záverov uvedených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/163/2016 sa súd v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobcom na súd. Ustanovenie § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 umožňovalo podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dni odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. žalobcovi. Žaloba bola doručená na tunajší súd dňa 18.9.2014, pričom rozhodcovský rozsudok, ako to vyplýva z predloženého spisu rozhodcovského súdu bol žalobcovi doručený dňa 18.8.2014. Vzhľadom na dátum na doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi posledný deň 30 dňovej lehoty uplynul dňa 17.9.2014. Z pripojenej obálky, v ktorej bola doručená žaloba tunajšiemu súdu vyplýva, že v tento deň bola žaloba podaná na poštovú prepravu. Pre zachovanie lehoty na podanie žaloby žalobcom, teda včasnosti podania žaloby je rozhodujúce, či lehota vyplývajúca z ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 je lehotou procesnoprávnou, kedy stačí, aby v posledný deň lehoty bol úkon /v tomto prípade žaloba/ odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť alebo lehotou hmotnoprávnou, ktorá sa považuje za zachovanú, pokiaľ je adresátovi určitý úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote. Súd sa prikláňa k názoru, že lehota uvedená v § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 je lehotou procesnoprávnou. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 je procesnoprávnym predpisom o čom svedčí aj jeho vyššie citované ustanovenie § 51 ods. 3, keďže tento upravuje rozhodcovské konanie, na ktoré sa v zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým v čase podania žaloby bol Občiansky súdny poriadok. Navyše žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno považovať za akýsi mimoriadny opravný prostriedok a nie žalobou v pravom slova zmysle. Predmetom tohto konania nie je občianskoprávny nárok, ale zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je výsledkom rozhodcovského konania (viď tiež Rozsudok Najvyššieho

soudu České republiky sp. zn. 23Cdo 3300/2009 zo dňa 21.10.2010, tiež Lisse, L.: Přehled judikatury ve věcech rozhodčího řízení, r. 2011). K totožnému záveru dospeli v rozhodnutiach Krajský súd v Prešove sp. zn. 18Co/136/2015 i Krajský súd v Košiciach sp. zn. 6Co/382/2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval žalobu žalobcu za podanú včas.

41. Zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Súd preto skúmal, či aj následný právny úkon - Rozhodcovská zmluva uzavretá v nadväznosti na Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011 neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu, pri rozhodovaní rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

42. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobcom mala povahu samostatnej zmluvy, bola dojednaná na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma, ktorú vyžaduje zákon. Táto bola vopred pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť. Jej podpisom, či už z nevedomosti, sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobcom bude veriteľ, t.j. dodávateľ. Jedná sa o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, táto nebola individuálne dojednaná, jej obsah nemohol dlžník, t.j. spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Dopĺňali sa len tieto údaje: číslo Zmluvy o úvere, dátum jej uzavretia a meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo spotrebiteľa. Na uvedenú Rozhodcovskú zmluvu súd aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva, keďže tieto treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu. Bol to žalovaný, ktorý inicioval uzavretie Rozhodcovskej zmluvy a dal žalobcovi podpísať vopred pripravený formulár, ktorým podpisom sa spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom, ak žalobu podá veriteľ.

43. V spotrebiteľskej zmluve, v zmluve o úvere, na ktorú nadväzuje Rozhodcovská zmluva, absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročná percentuálna miera nákladov a ani priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver - povinné údaje podľa § 9 ods. 2 písm. c) , j) a y) citovaného zákona. Ďalej podľa názoru súdu, v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia a to bol aj zámer zákonodarcu, je, aby bolo jednoznačné, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.

44. Súd má za to, že žalovaný v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to jednak v úverovej zmluve neuviedol adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, a ani nerozpísal žalobcovi ako spotrebiteľovi splátky istiny, úrokov a poplatkov.

45. V prípade absencie uvedených náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. b) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania uvedené zákonom stanovené náležitosti neobsahovala, ich absenciu zákon spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, hoci rozhodcovským rozsudkom bola žalobcovi uložená povinnosť uvedené poplatky a úroky platiť. Rozhodcovský súd rozsudkom zaviazal ďalej žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, pričom táto zmluvná pokuta nebola dojednaná v Zmluve o úvere a podmienkou platného zmluvného dojednania o výške zmluvnej pokuty je jej písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

46. K argumentácii žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, sa súd nestotožňuje. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie

tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si žalobca osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalobca nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

47. Predmetná rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. 48. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (žalobcu). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

49. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol takto: 50. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol plne úspešný v konaní žalovaný, avšak tomu to zo súdneho spisu žiadne nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.