Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/403/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu D. W. N. s.r.o., so sídlom R. nad R., A. ul. č. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného v konaní K. kanceláriou R.-G., s.r.o., so sídlom R., G. XB, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. ul. č. XXX/X, 2/ B.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad R. - N. O., C. ul. č. XXXX/X, zastúpeným v konaní JUDr. D. G., advokátom so sídlom R. nad R., E. XXXX/XX, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. augusta 2017, č.k. 6C/49/2014-116, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca ako vlastník stavby domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok žalovaných, a to na základe ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ). Žalobu zamietol s odôvodnením, že z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že žalobca ako vlastník stavby mal prístup k stavbe vždy buď z ulice G. Z. alebo A., a v súčasnosti je prístup motorovými vozidlami možný len od ulice G. Z., ktorý prístup ako vyplýva z tvrdení žalovaných je iný ako navrhuje žalobca. Podľa súdu prvej inštancie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že prístup k svoje stavbe od ulice G. Z. (právo cesty) už toho času nemá, prečo ho už toho času nemá, ak ho dovtedy mal spôsobom ako tvrdia žalovaní a prečo ho požaduje iným (ako doterajším) spôsobom. Súd prvej inštancie tak nepovažoval za splnenú podmienku nemožnosti prístupu žalobcu k jeho stavbe. Súčasne za ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť, považoval súd prvej inštancie, že ani prípadné požadované zriadenie vecného bremena práva cesty neumožní žalobcovi prístup k verejnej komunikácii. Medzi pozemkom žalovaných a verejnou komunikáciou sú ďalšie pozemky, na ktorých žalobca nemá právo cesty. Žalobca tak podľa súdu prvej inštancie v konaní nepreukázal, že právo z vecného bremena, ktoré navrhuje zriadiť, mu zabezpečí (bez ďalšieho) riadny prístup od jeho stavby k verejnej komunikácii. Tvrdené dohody s vlastníkmi ďalších pozemkov v konaní nešpecifikoval a nepreukázal. Napokon súd prvej inštancie konštatoval aj nedostatočnú určitosť navrhovaného petitu z hľadiska presného umiestnenia požadovaného vecného bremena. O trovách konania rozhodol súd prvej inšt. podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenie o predchádzajúcom prístupe žalobcu k jeho stavbe, pretože bolo nekriticky prevzaté len z tvrdení žalovaných. Súčasne predchádzajúci prístup považoval v tomto konaní za irelevantný, vzhľadom na to, že pre rozhodnutie je rozhodujúci aktuálny stav. Ten je taký, že žalobca prístup ku svojej stavbe nemá.

3. Za nesprávny považoval žalobca aj ďalší dôvod zamietnutia žaloby spočívajúci v závere súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje právo cesty aj k ďalším pozemkom, cez ktoré by musel prechádzať k verejnej komunikácii, pokiaľ by bolo zriadené vecné bremeno podľa jeho žaloby. Žalovaní podľa neho nijako nepopreli tvrdenie žalobcu, že s ostatnými vlastníkmi predmetných pozemkov je dohodnutý. Žalovaní síce uviedli, že žalobca tieto tvrdenia nijako nepreukázal, čo však nemožno považovať za výslovné popretie žalobcom tvrdených skutočností v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Zároveň žalovaní ani neuviedli, v čom vynímajú nepravdivosť tvrdení žalobcu ( § 151 ods. 3 ), a preto mal súd prvej inštancie tvrdenie žalobcu o tom, že je s vlastníkmi ostatných pozemkov dohodnutý, považovať za nesporné a mal z neho vychádzať. Napokon aj zo samotnej skutočnosti, že v konaní žaloval výlučne žalovaných vyplýva, že s vlastníkmi ostatných pozemkov je dohodnutý. Inak by sa predsa súdnou cestou domáhal zriadenia vecného bremena aj k ďalším pozemkom. V tejto súvislosti považoval za neopodstatnenú požiadavku súdu prvej inštancie, mať zabezpečený prístupu aj cez ostatné pozemky. Ak by sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena cez viaceré pozemky patriace viacerým vlastníkom, musel by viesť s každým takýmto vlastníkom osobitné súdne konanie a každý z jeho návrhov by bolo možné zamietnuť z dôvodu, že nemá zabezpečený prístup cez ostatné pozemky. Za nesprávny považoval žalobca aj ďalší záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby, a to nedostatočnú určitosť žalovaného petitu v otázke umiestnenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty. V danom prípade je vyhovujúce zariadenie práva cesty kdekoľvek na pozemku žalovaných.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

5. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

6. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na viacerých záveroch. Odvolací súd považuje za správny záver, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 môže súd zriadiť len v tom prípade, pokiaľ ním bude skutočne zabezpečený prístup vlastníka stavby k tejto stavbe z verejného priestranstva. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 je významným zásahom do vlastníckeho práva k pozemku. Opodstatnenosť takéhoto zásahu tak môže byť daná len v tom prípade, ak sa aj skutočne naplní jeho účel, teda vtedy, ak zriadené vecné bremeno skutočne stavbu žalobcu sprístupní. Je vylúčené, aby bolo vecné bremeno spočívajúce v práve cesty podľa § 151o ods. 3 zriadené a naďalej by tu medzi zaťaženým pozemkom a verejným priestranstvom ostávali ďalšie pozemky, cez ktoré by musel vlastník stavby prechádzať, no nemohol by pre absenciu právneho titulu k takémuto prechodu. Zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku by bol v takom prípade bezúčelný, a teda neopodstatnený.

7. Uvedená situácia nastala aj v posudzovanom prípade a žalobca ani nerozporuje, že medzi pozemkom žalovaných a verejným priestranstvom sú ešte ďalšie pozemky iných vlastníkov. Tvrdí však, že k týmto pozemkom má právo cesty, a pretože toto jeho tvrdenie nebolo žalovanými popreté tak ako to má na mysli § 151 ods. 1 CSP, bolo potrebné považovať ho za nesporné. Samotné konštatovanie žalovaných, že žalobca právo cesty k ďalším susedným pozemkom nepreukázal, považuje žalobca za neúčinné popretie podľa § 151 ods. 2 CSP. Existenciu práva cesty k ďalším susedným pozemkom svedčiaceho v prospech žalobcu tak mal súd prvej inštancie podľa žalobcu považovať za nespornú.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu na nespornosť existencie žalobcovho práva cesty k ďalším susedným pozemkom. Vyjadrenie strany sporu, že druhá strana svoje tvrdenie nepreukázala nemožno považovať podľa obsahu za nič iné, ako popretie daného tvrdenia. Pokiaľ strana sporu uvádza, že tvrdenie protistrany nie je preukázané, implicitne toto vyjadrenie obsahuje aj nesúhlas s tvrdením protistrany, teda jeho popretie. Súčasne v danom prípade považuje odvolací súd za dostatočné z hľadiska požiadaviek § 151 ods. 2 také popretie žalobcovho práva cesty k ďalším susedným pozemkom, ktoré spočívalo len vo vyjadrení žalovaných, že toto právo nie je preukázané. Ustanovenie § 151 ods. 2 sa totiž týka len takých tvrdení strany sporu, ktoré sa týkajú konania protistrany alebo toho, ako tvrdenú skutočnosť vníma. Žalobcom tvrdená dohoda o práve cesty s tretími osobami sa nijako netýka konania žalovaných ani o nej nemusia mať širšiu vedomosť ako len pochybnosť o jej existencii. Túto pochybnosť v konaní vyjadrili a existenciu dohody spochybnili. Z ničoho v konaní nevyplynulo, že by žalovaní mohli mať akékoľvek vlastné poznatky súvisiace s žalobcovým právom cesty cez ďalšie susediace pozemky. Nebolo od nich možné požadovať uvádzanie okolností k niečomu, o čom tvrdili, že neexistuje a tobôž nie preukázanie neexistencie žalobcom tvrdených dohôd (negatívna dôkazná teória). Naopak, jedine žalobca mohol preukázať, že ním tvrdené dohody o práve cesty cez ďalšie susediace pozemky existujú. Pretože uvedené nepreukázal, a ako bolo uvedené vyššie nebolo možné považovať existenciu takýchto dohôd za nespornú, bol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože nebolo preukázané, že požadované vecné bremeno zabezpečí žalobcovi prístup k stavbe z verejného priestranstva. Vzhľadom na závažnosť rozhodnutia súdu podľa § 151o OZ, ktoré je rozhodnutím konštitutívnej povahy priamo zasahujúcim do vlastníckeho práva, nie je možné vychádzať z predpokladov, ako napríklad žalobcom zmieňovaná neexistencia žalôb voči ostatným susedom nasvedčujúca existencii dohody s nimi a pod. Skutočnosť, že výsledkom zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 bude funkčné sprístupnenie stavby z verejného priestranstva musí byť v takomto konaní jednoznačne preukázaná. Napokon k žalobcom tvrdenej nemožnosti viesť viacero súdnych konaní o zriadenie vecného bremena podľa § 151 ods. 3 odvolací súd uvádza, že daná situácia by bola typickým príkladom pre využitie inštitútu spojenia konaní, čo by zamedzilo prekážkam, o ktorých sa zmienil žalobca.

9. Správnosť vyššie uvedeného záveru súdu prvej inštancie bola dostatočným dôvodom pre opodstatnené zamietnutie žaloby, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil vrátane výroku o trovách konania, a to bez toho, aby sa zaoberal aj ďalšími dôvodmi, ktoré podľa súdu prvej inštancie viedli k zamietnutiu žaloby.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.