Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/316/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu R. A. s.r.o., T.: XX XXX XXX, so sídlom L., P. č. 2, zastúpeného O. & partners s.r.o., so sídlom v G., C. č. XX proti žalovaným 1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. č. XXXX/XXA, zastúpenému B.. M. Z., advokátom so sídlom O., B. XXX a 2/ J. C., bytom O., K. XXX/X, o zaplatenie sumy 10.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. júna 2017, č. k. 3C/326/2015-105, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 20. júna 2017 č. k. 3C/326/2015-105 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.000,- eur od 22.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%, výrokom IV. žalovanej 2/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur. Tento nárok mal vyplývať zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami (žalobcom a žalovaným 1) dňa 12.02.2014. Žalovaný 1/ uzatvorenie tejto zmluvy nespochybňoval. Preukázateľne došlo aj k vloženiu finančných prostriedkov na účet žalovanej 2/, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu žalovanej a z výpisu o vklade finančných prostriedkov. Žalovaný 1/ sa v konaní bránil tým, že poskytnuté finančné prostriedky mali byť odplatou za sprostredkovanie zmluvy s poisťovňou C.. Tieto jeho tvrdenia sa nepotvrdili, keďže žalobca predloženou emailovou komunikáciou preukázal, že žalobca komunikoval ohľadom uzatvorenia takejto zmluvy s. F. a z komunikácie vyplýva, že zmluvu sa podarilo uzatvoriť. Následne žalovaný 1/ uvádzal, že časť poskytnutých finančných prostriedkov 9.000 eur vrátil žalobcovi dňa 19.02.2014. Svoje tvrdenia opieral o výpis z účtu, z ktorého je zjavné, že v ten deň došlo zo strany žalobcu k výberu sumy 9.000 eur a o svedectvo A. Q.. Z jeho výpovede však súd zistil, že žalovaný 1/ svedkovi iba uviedol, že sa u žalobcu zastaví vrátiť finančné prostriedky, avšak svedok reálne pri vrátení finančných prostriedkov prítomný nebol. Svedkovia žalobcu naopak vrátenie finančných prostriedkov popierajú a tvrdenie žalovaného 1/ napádajú tým, že žalovaný 1/ tvrdil, že finančné prostriedky vrátil T.. M., ale ten v ten deň absolvoval lekárske vyšetrenie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek absolvovaniu lekárskeho vyšetrenia mohol byť svedok v predmetný deň v práci, avšak žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal, že by reálne došlo k vráteniu sumy 9.000 eur a tým neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. V záverečnej reči sa následne žalovaný odvolal na to, že finančné prostriedky boli poskytnuté z účtu svedka L. M. a tým pádom nevznikol právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom. Z predmetnej zmluvy o pôžičke je zjavné, že zmluvu o pôžičke so žalovaným

uzatvoril žalobca. Z výsluchu svedka L. M. súd zistil, že išlo o finančné prostriedky žalobcu, ktoré boli poskytnuté žalovanému. Súd prvej inštancie je toho názoru, že napriek tomu, že finančné prostriedky boli poskytnuté z účtu svedka, z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalobcom a žalovanému 1/ boli poskytnuté finančné prostriedky žalobcu, a preto žalobca má aktívnu legitimáciu žalovať svoj nárok voči žalovanému napriek tomu, že žalovaný komunikoval o poskytnutí pôžičky so svedkom a finančné prostriedky žalobcu boli na účet žalovanej poukázané z účtu svedka. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie mal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným 1/ a poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému 1/ (ako sám uviedol bol disponentom účtu, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané). Na druhej strane žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal vrátenie požičanej sumy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom žalovaného 1/, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu, pretože mal preukázané, že žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalobcom a finančné prostriedky poskytnuté žalovanému 1/ boli vlastníctvom žalobcu a žalovaný 1/ sa opiera len o slovné zvraty vo výpovediach svedkov napriek tomu, že skutkový stav je dostatočne preukázaný. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%, keďže bol vo veci voči žalovanému 1/ úplne úspešný. Súd zároveň zamietol žalobu voči žalovanej 2/, keďže z vykonaného dokazovania sa zistilo, že s predmetným sporom nemá nič spoločné a žalobca ju označil za žalovanú, pretože na jej účet boli poukázané finančné prostriedky poskytnuté zo zmluvy o pôžičke. O náhrade trov konania žalovanej v 2./ rade súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal. Vec právne posúdil podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal žalovaný 1/ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu voči nemu zamietne a prizná mu náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vytýkal, že, ak súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sa opiera len o slovné zvraty vo výpovediach svedkov napriek tomu, že skutkový stav je dostatočne preukázaný, tak uvedené tvrdenie súdu je v zjavnom rozpore so skutočnosťami, ktoré boli preukázané v priebehu dokazovania. Je nesporné, že výpovede svedkov je potrebné hodnotiť so zreteľom aj na ostatné dôkazy, avšak ich výpoveď nemôže byť prispôsobená iným dôkazom. Zmluva o pôžičke bola podpísaná medzi žalobcom ako veriteľom a ním ako dlžníkom, a teda k tomu, aby zmluva o pôžičke aj skutočne vznikla, je potrebné preukázať skutočnosť, že finančné prostriedky skutočne požičal veriteľ dlžníkovi, avšak táto skutočnosť nebola v procese dokazovania preukázaná. Svedok T.. L. M. skutočne uviedol, že mu volal žalovaný 1/, že potrebuje požičať peniaze, svedok ďalej uvádza, že „ja som povedal otcovi, nech mi požičia 10.000 eur, ktoré ja požičiam môjmu známemu a sformulovali sme v spise uvedenú zmluvu o pôžičke...“, následne vložil sumu 10.000 eur na bankový účet, pričom skutočnosť, že finančné prostriedky vložil na bankový účet svedok T.. L. M., je nepochybne preukázaná aj potvrdení o vklade finančných prostriedkov. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj svedok T.. M. M., keď uvádza, že „Môj kolega L. M. sa dohodol na pôžičke so žalovaným 1/, ja som vyhotovil zmluvu, konateľ žalobcu a žalovaný 1/ zmluvu v mojej prítomnosti podpísal.“ Vklad finančných prostriedkov je preukázaný potvrdením o vklade v hotovosti zo dňa 12.02.2014, kde vkladateľom je T.. L. M., a to s generáliami, ako má svedok T.. L. M.. Vznikol tu právny vzťah medzi T.. L. M. a žalovaným 1/, pretože v skutočnosti požičal finančné prostriedky žalovanému 1/ T.. L. M.. Z uvedeného vyplýva, že obsah zmluvy o pôžičke bol dohodnutý medzi svedkom T.. L. M. a žalovaným, pričom samotný žalobca len zmluvu podpísal, aj keď reálne finančné prostriedky žalovanému 1/ nikdy nepožičal. Z uvedeného vyplýva, že žalobca skutočne nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Preto prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný 1/ počas celého konania menil svoju výpoveď. Žalovaný 1/ vo svojom odpore najprv tvrdil, že účet, na ktorý boli odoslané finančné prostriedky vo výške 10.000 eur, nie je jeho účet a predmetné finančné prostriedky nedostal. Následne svoje tvrdenie zmenil a bolo preukázané, že účet žalovanej sám označil a používal i žalovaný z dôvodu, že sa jednalo o jeho družku (v súčasnosti manželku). Taktiež žalovaný 1/ tvrdil, že predmetné finančné prostriedky neobdržal na základe zmluvy o pôžičke, ale že mu boli vydané na základe skutočnosti, že má vybaviť zmluvu s poisťovňou Kooperatíva, a.s. Následne v záverečnej reči sa žalovaný 1/ odvolával na to, že finančné prostriedky boli poskytnuté z

účtu svedka L. M., a tým pádom nevznikol právny vzťah medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Napriek tomu, že finančné prostriedky boli poskytnuté z účtu svedka L. M., z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalobcom a žalovanému 1/ boli poskytnuté finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V konaní bolo naopak preukázané, že žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalobcom a pôžička vo výške 10.000 eur bola poskytnutá žalovanému 1/ z jeho výlučných finančných prostriedkov. Z jednania žalovaného 1/ bezpochyby vyplýva záver, že tento sa chce zbaviť svojej povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Žalovaný počas celého konania hľadal spôsob ako sa zbaviť svojho záväzku, žalovaný 1/ nijakým spôsobom nepreukázal (a ani sa nesnažil preukázať) vrátenie požičanej sumy. Žalovaný 1/ sa bližšie nevyjadril, v čom vidí rozporuplnosť medzi tvrdením súdu a skutočnosťami, ktoré boli preukázané počas konania. Naopak za rozporuplné možno považovať tvrdenia žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu, ktorí počas celého súdneho konania menili taktiku vedenia sporu. Všetky tvrdenia žalovaného 1/ boli počas dokazovania preukázané ako nepravdivé. Žalobca naopak preukázal svojimi dôkazmi všetky tvrdenia uvedené v žalobe.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd nepovažuje odvolaciu námietku žalovaného 1/ spočívajúcu v tom, že žalobca nie je v spore vecne legitimovaný, pretože v skutočnosti finančné prostriedky žalovanému 1/ požičal T.. L. M., za dôvodnú. Odvolací súd pri formovaní tohto svojho záveru vychádzal z výpovedí svedkov i žalovaného 1/ v spojení s ostatnými dôkazmi s prihliadnutím na postup strán v spore.

7. Z výpovedí L. M. i T.. M. M. vyplynulo, že L. M. bol v rozhodnom čase zamestnancom žalobcu, mal k žalobcovi pracovnoprávny vzťah, a zároveň bol synom štatutárneho orgánu žalobcu. Túto skutočnosť ako jemu známu potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný 1/ (... „ja poznám oboch svedkov, oni majú firmu R. A. s.r.o. v G. ...“). V danom prípade šlo teda o pracovné aj rodinné prepojenie medzi právne a fakticky konajúcimi osobami, čomu prirodzene zodpovedalo aj použité slovné vyjadrovanie popisu skutočností subjektmi konania vo výpovediach -tak svedkov ako aj žalovaného 1/ zodpovedajúce bežnému vyjadrovaniu v občianskej (nie právne-odbornej) komunikácii (zamieňanie osôb). Odvolací súd preto súhlasí s hodnotením výpovede svedka Ing. L. M. súdom prvej inštancie ako použité „slovné zvraty“.

8. Žalovaný 1/ v súvislosti s námietkou voči uvedenému hodnoteniu výpovedí svedkov poukazuje na časti výpovedí svedka L. M., ktoré vykladá vo svoj prospech („ja som povedal otcovi, nech mi požičia 10.000 eur, ktoré ja požičiam môjmu známemu a sformulovali sme v spise uvedenú zmluvu o pôžičke...“). Opomína však uviesť, že v ďalšej časti svojej výpovede L. M. popísal skutkový dej presnejšie tak , že „...poprosil som otca, aby ako konateľ žalobcu požičal žalovanému 1/ sumu 10.000,- Eur...“. Rovnako tak v prípade hodnotenia výpovede svedka T.. M. M., uvádza len časť jeho výpovede: „... kolega L. M. sa dohodol na pôžičke so žalovaným 1/“, no opomína zvyšok vety z výpovede svedka : „... s tým, že požiadal konateľa žalobcu, či mu môže požičať...“

9. Vychádzajúc z výpovedí svedkov (jednak výpoveď L. M.: ... „ja som poprosil otca, aby ako konateľ žalobcu požičal žalovanému 1/“..., jednak výpoveď svedka Ing. M. M.: ... „kolega L. M. sa dohodol so žalovaným 1/ s tým, že požiadal konateľa žalobcu, či mu môže požičať“...) je zrejmé, že L. M. bol ako zamestnanec žalobcu poverený žalobcom vybavením predmetnej záležitosti tak, ako to umožňujú právne predpisy upravujúce konanie právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), akou je žalobca.

10. Podľa § 20 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

11. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

12. Preto skutočnosť, že žalobca konal vo veci pôžičky fakticky prostredníctvom L. M. (osobné dohadovanie, faktický vklad peňažných prostriedkov na účet žalovanej 2/) nedokazuje, že žalobca nie je právne legitimovaným v danom spore. Existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo zmluvy o pôžičke potvrdzuje jendoznačne listinný dôkaz- písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke podpísané žalobcom a žalovaným 1/.

13. To, že finančné prostriedky mu požičal žalobca, napokon dokazuje aj pôvodná obrana žalovaného 1/, keď ten tvrdil, že peniaze vrátil žalobcovi. Žalovaný 1/ za týmto účelom vypovedal, že peniaze vrátil svedkovi T.. M. (ktorý rovnako ako L. M. nie je štatutárnym orgánom žalobcu, ale zamestnancom žalobcu), čím mal žalovaný 1/ bez pochybností za to, že plnil žalobcovi.

14. Ani zistená skutočnosť, že na potvrdení banky o vklade je L. M. uvedený ako vkladateľ na účet žalovanej 2/, nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky, ktoré L. M. fakticky vkladal, boli vo vlastníctve žalobcu. Napokon obdobne možno poukázať na účet, na ktorý boli finančné prostriedky vložené. Tento totiž nebol účtom žalovaného 1/, ale žalovanej 2/ (manželky žalovaného 1/), no žalovaný 1/ nespochybňuje, že finančné prostriedky boli poskytnuté jemu.

15. Odvolací súd pri formovaní svojho názoru prihliadal aj na správanie procesných strán najmä konzistentnosť ich skutkových tvrdení. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie do času vyhlásenia dokazovania za skončené nebolo stranami spochybňované, že to bol žalobca, ktorý poskytol finančné prostriedky. S tvrdením, že finančné prostriedky odovzdal L. M. (doslovne, že mohol vzniknúť len právny vzťah medzi L. M. a žalovaným 1/), prišiel žalovaný 1/ po prvýkrát až v záverečnej reči, ako správne podotkol súd prvej inštancie. Ako dôvodnú preto vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalobcu o účelovosti tvrdení odvolateľa vzhľadom na uvedenú opakovanú zmenu jeho skutkovej obrany .

16. Žalovaným 1/ uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/.

18. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania proti odvolateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .