Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-238-2012.pdf
PDF · 99.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/238/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.-N., t.č. Y. XX, XXX XX Z., H., proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o žalobe na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Žaloba na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 12C/97/2009 sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 12.04.2012 sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 12C/97/2009. Uviedol, že v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného ešte dňa 26.07.2010 požiadal o zaslanie rozsudku. Samotné pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti, keďže mu predvolanie nebolo zaslané, hoci úrady poznali jeho adresu. Z tohto dôvodu mu bola odobratá možnosť vyjadriť sa k veci, zúčastniť sa na pojednávaní a uplatniť si eventuálne nárok na podanie odvolania, resp. uhradiť sumu bez navýšených exekučných poplatkov. Ak by mu súd v konaní sp. zn. 12C/97/2009 riadne zaslal rozsudok alebo by reagoval na jeho žiadosť, nemuselo vôbec dôjsť k exekučnému konaniu.
2. Uznesením zo dňa 3.2.2015 č.k. 11C/238/2012-49 tunajší súd ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. 12C/97/2009 zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 168,28 eur. Následne na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.5.2018 č.k. 14Co/83/2018-90 uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/238/2012 - 49 zo dňa 03.02.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky ustanovenia § 389 ods. 1, písm. b) CSP na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to vzhľadom na závažné porušenie procesných práv žalobcu konať pred súdom. Odvolací súd tak uložil súdu prvej inštancie opätovne nariadiť vo veci termín pojednávania na prejednanie žaloby žalobcu na povolenie obnovy konania, a opätovne o nej rozhodnúť.
3. Súd vec prejednal podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie.
4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 3.2.2015 pred súdom uviedol, že v podanej žalobe na obnovu konania žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod prípustnosti povolenia obnovy konania podľa § 228 O.s.p., najmä neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobu na obnovu konania žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca v konaní pred súdom na pojednávaní dňa 29.11.2018 uviedol, že trvá na podanej žalobe.
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C/97/2009 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 06.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, súd žalobcu (v uvedenom konaní v procesnom postavení žalovaného) zaviazal na povinnosť zaplatiť žalovanému (v uvedenom konaní v procesnom postavení žalobcu) istinu 679,47 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 15.02.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 40,63 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní súd vykonal šetrenie pobytu prostredníctvom registra obyvateľov, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, pričom bolo zistené, že žalobcu v mieste jeho trvalého pobytu susedia nepoznali a ani nebol v zozname obyvateľov. Žalobca si nepreberal súdne zásielky, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť a jeho aktuálny pobyt súd prostredníctvom dostupných prostriedkov nezistil, pre mu na základe ust. § 29 O.s.p. uznesením zo dňa 21.08.2009 ustanovil opatrovníka. Mailovým podaním doručeným súdu dňa 17.12.2010 požiadal žalobca súd o zaslanie rozsudku na adresu jeho trvalého pobytu, ktorú aj uviedol: C. XX, C.-N.. Následne bol rozsudok žalobcovi aj zaslaný na ním uvedenú adresu, a to doporučenou zásielkou do vlastných rúk, avšak táto sa dňa 9.2.2011 vrátila súdu ako ním neprevzatá v odbernej lehote.
7. K žalobe na obnovu konania žalobca predložil list Veľvyslanectva Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2010, adresovanom žalobcovi, v ktorom mu oznamujú, že Zastupiteľský úrad SR vo Viedni sa o jeho zadržaní dozvedel z korešpondencie A. O.-E. T. XX.X.XXXX, ktorou im bolo zaslané ním vlastnou rukou vyplnené „Čestné prehlásenie“ o súhlase so spracovaním osobných údajov pre úradné účely. K žalobe na obnovu konania tiež žalobca predložil ftk. listu zo dňa 26.7.2010, ktorým požiadal tunajší súd o zaslanie rozsudku na tam uvedenú adresu v Q., pričom pripojil aj ftk. podacieho lístka.
8. V odvolaní voči uzneseniu zo dňa 3.2.2015 č.k. 11C/238/2012-49 podanom dňa 2.3.2018 žalobca k meritu veci uviedol, že mu nie je známe, na základe čoho súd dospel k záveru, že si v pôvodnom konaní nesplnil ohlasovaciu povinnosť. Na jeho výslovnú žiadosť bolo o jeho vzatí do väzby v Q. informované aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Viedni a podľa § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. oznámenie zmeny adresy, resp. pobytu je možné vykonať aj prostredníctvom zastupiteľského úradu. Podľa názoru žalobcu je jednoznačne daný dôvod na obnovu konania, pretože odopretím jeho práva konať pred súdom nemohol uviesť na súde skutočnosti a dôkazy, ktoré mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Podľa jeho názoru žalovaný nemá nárok na zaplatenie istiny 679,47 eur s príslušenstvom. Nasvedčujú tomu aj viaceré rozhodnutia krajských súdov o tom, že zmluvné pokuty mobilných operátorov sú protiprávne. Na pojednávaní, na ktorom nebol prítomný, by pri podaní námietky proti výške istiny súd musel už v prvostupňovom rozhodnutí skúmať, či vôbec existuje zákonný nárok žalovaného na uvedenú výšku istiny. Avšak súd takúto skutočnosť neskúmal, ale vychádzal len zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 228 ods. 3 O.s.p., návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 470 ods. 3 C.s.p. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 406 C.s.p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
Podľa § 407 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
Podľa § 408 C.s.p. dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
Podľa § 409 C.s.p. na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 410 C.s.p. žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.07.2008 do 31.03.2012 občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. občan je pri ohlásení skončenia trvalého pobytu povinný vyplniť a podpísať odhlasovací lístok z trvalého pobytu, ktorého vzor určí ministerstvo.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. občan, ktorý má pobyt v zahraničí a ktorý sa rozhodne počas tohto pobytu skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže ohlásiť jeho skončenie prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu v Slovenskej republike. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky alebo splnomocnený zástupca doručí ohlasovni pobytu, ktorá vedie údaje o trvalom pobyte občana, odhlasovací lístok s osvedčeným podpisom občana, v ktorom sa uvedie štát a miesto súčasného pobytu v zahraničí. Dňom skončenia trvalého pobytu je deň doručenia uvedeného dokladu ohlasovni.
10. Predovšetkým súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania bola žalobcom ako oprávneným subjektom podaná v 3-ročnej objektívnej lehote od právoplatnosti rozsudku zo dňa 06.10.2009 vydaného v konaní sp. zn.12C/97/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2009. Súd preto posudzoval existenciu dôvodov prípustnosti obnovy konania.
11. S poukazom na cit. zák. ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobe na obnovu konania nie je možné vyhovieť. Žalobca v konaní neosvedčil existenciu ani len jedného z dôvodov pre povolenie obnovy konania. Opodstatnenosť žaloby na obnovu konania len všeobecne odôvodnil tým, že konanie sp.zn. 12C/97/2009 prebiehalo bez jeho prítomnosti a tak mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa vo veci, zúčastniť sa na pojednávaní a uplatniť si eventuálne nárok na podanie odvolania. Až v odvolaní voči uzneseniu zo dňa 3.2.2015 č.k. 11C/238/2012-49 podanom dňa 2.3.2018, teda po lehote v zmysle § 408 C.s.p., žalobca spochybnil právne posúdenie žalovaného nároku v konaní sp. zn. 12C/97/2009, pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu v spotrebiteľskom vzťahu. Žalobca však nepoukázal na žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán alebo predmetu sporu, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci ani nepoukázal, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Rovnako nepreukázal ani iný zákonný dôvod pre obnovu konania. Takýmto dôvodom nemôže byť tá skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom v konaní sp. zn. 12C/97/2009, resp. to, že zmeškal lehotu na podanie odvolania. Dôvody uvádzané žalobcom v žalobe ani v priebehu konania nezodpovedajú dôvodom prípustnosti obnovy konania tak, ako ich mal na mysli zákonodarca v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p., resp. toho času v § 397 C.s.p.. Súd mal navyše v danej veci preukázané, že žalobca si v konaní sp.zn. 12C/97/2009 nepreberal súdne zásielky, preto mu bol v konaní v súlade so zákonom ustanovený opatrovník. V tomto konaní súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného (v prejednávanej veci žalobcu) prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR a Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II. Bolo zistené, že žalovaného v mieste jeho trvalého pobytu susedia nepoznali a ani nebol ani v zozname obyvateľov domu. Žalovaný si nesplnil ohlasovaciu povinnosť a jeho aktuálny pobyt súd prostredníctvom dostupných prostriedkov nezistil.
12. Pre úplnosť súd konštatuje, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu v tom smere, že si splnil ohlasovaciu povinnosť, keď na jeho výslovnú žiadosť bolo o jeho vzatí do väzby v Rakúsku informované aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Viedni a podľa § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. oznámenie zmeny adresy, resp. pobytu je možné vykonať aj prostredníctvom zastupiteľského úradu. Hypotéza cit. právnej normy totiž nebola naplnená tým, že ním vyplnené „Čestné prehlásenie“ o súhlase so spracovaním osobných údajov pre úradné účely sa dostalo do dispozície Zastupiteľského úradu SR vo Viedni v čase pred vydaním napadnutého rozsudku. Žalobca teda nepreukázal, že si splnil ohlasovaciu povinnosť, a že sa odhlásil z trvalého pobytu v Slovenskej republike v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z.. Žalobcovi navyše nič nebránilo, aby zachoval potrebnú opatrnosť a pred svojím odchodom do Q. si zabezpečil preberanie poštových zásielok na adrese trvalého pobytu splnomocnenou
osobou a vyhol sa tak situácii, ktorá ohľadom doručovania v konaní sp.zn. 12C/97/2009 nastala, a ktorú súd riešil v tom čase úplne bežným a zákonom predpokladaným spôsobom.
13. Napokon ani tá skutočnosť, ak by opatrovník nebol žalobcovi ustanovený v konaní sp. zn. 12C/97/2009 v súlade so zákonom, nie je takou skutočnosťou, ktorá predstavuje dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., resp. § 397 C.s.p.. Súd preto dospel v prejednávanej veci k záveru, že žalobe na obnovu konania nie je možné vyhovieť. Podľa názoru súdu žalobca nezvolil vhodný procesný prostriedok ochrany svojich práv tým, že podal žalobu na obnovu konania. Procesným inštitútom vhodným na uplatnenie práv žalobcu by podľa názoru súdu v tomto prípade bol návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. (teraz § 122 C.s.p.), pričom v podanom odvolaní mohol namietať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v tomto konaní, a to tak prípadné nedodržanie jeho procesných práv ako aj prípadné nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca, ktorý sám mailovým podaním doručeným súdu dňa 17.12.2010 požiadal súd o zaslanie rozsudku na adresu jeho trvalého pobytu, ktorú aj uviedol: C. XX, C.-N., si následne tento rozsudok na uvedenej adrese v odbernej lehote neprevzal.
14. Súd v neposlednom rade konštatuje, že žalobca síce podal žalobu na obnovu konania v objektívnej lehote 3 rokov od právoplatnosti rozsudku, avšak nesplnil si svoju povinnosť podľa § 406 C.s.p. (predtým § 228 ods. 3 O.s.p.) uviesť skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas aj z hľadiska plynutia 3-mesačnej subjektívnej lehoty podľa § 230 ods. 1 O.s.p. (teraz § 403 ods. 1 C.s.p.), teda kedy sa dozvedel o dôvode obnovy, resp. kedy ho mohol uplatniť. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, podľa ktorých dôvod na obnovu konania v zmysle § 397 C.s.p. (predtým § 228 ods. 1 O.s.p.) v prejednávanej veci nie je daný- neexistuje, však žalobca ani nemohol naplniť podmienku predpokladanú citovaným ustanovením (§ 406 C.s.p.- predtým § 228 ods. 3 O.s.p.).
15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážená sprísnenými podmienkami prípustnosti. Nakoľko v posudzovanej veci dospel súd k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov prípustnosti obnovy konania v zmysle § 397 C.s.p. (predtým § 228 ods. 1 O.s.p.), súdu neostalo iné, ako žalobu žalobcu na obnovu konania zamietnuť.
16. O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, t.j.100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 359 C.s.p.) . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).