Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobkyne: S.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, G. J. G., zastúpená: BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o., IČO: 36 867 276, Mariánska 12, Bratislava, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, N. U. XXX/X, W., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., IČO: 36 861 375, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy 3 033,51 eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 520,25 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 17.05.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 3 033,51 eur z titulu nároku na náhradu škody a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 3 033,51 eur. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ju dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti ďalších 6 osôb fyzicky napadol na chodbe Okresného súdu G. nad G.. Spôsobil jej tým zranenie - podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, ktoré si následne vyžadovalo liečenie žalobkyne. Následne Okresný úrad Bánovce nad Bebravou vydal dňa 12.04.2017 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dôsledkom zranenia žalobkyne bolo, že sa musela z neho liečiť a bola obmedzená na bežnom spôsobe života. V dôsledku zranenia bola žalobkyňa práceneschopná a uplatnila si nárok na náhradu škody - ušlého zisku, a to v rozsahu zníženia jej príjmu pri existujúcom pracovnom pomere a ušlého zisku pri pracovnom pomere, kde mala nastúpiť. Žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06.07.2016 č. XXX-XXXXXX- CAXX/XXXX priznaný nárok na nemocenské za predpokladu, že dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní za obdobie od 12.06.2016 do zániku nároku na nemocenské vo výške 23,27182 eur za deň z vymeriavacieho základu vo výške 42,3124 eur. Celková ušlá mzda žalobkyne je 1 858,11 eur, a to v existujúcom pracovnom pomere 535,26 eur, keď za obdobie od 02.06.2018 do 04.06.2018 by to bolo 69,82 eur a za obdobie od 05.06.2018 do 18.07.2018 by to bolo 465,44 eur. Dňa 23.04.2016 sa žalobkyňa so zamestnávateľom Y. Y. dohodla na pracovnom pomere počas letných prázdnin, no v dôsledku vzniknutých zranení na výkon tejto práce nastúpiť nemohla. Žalobkyňa by odpracovala 240 hodín a pri dohodnutej mzde 7,5 eur / hod. brutto by dosiahla čistú mzdu 1 322,85 eur. Žalobkyňa ďalej požadovala náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000,- eur, a to ako satisfakčný prostriedok, ako odškodnenie za osočovanie a obmedzenie na bežnom spôsobe života viac ako 3 mesiace. Ide o slovné osočovanie žalobkyne pred najmenej šiestimi ďalšími prítomnými ľuďmi počas prestávky súdneho pojednávania a nemajetkovú ujmu počas obdobia jún 2016, júl 2016 a august 2016. Na Okresnom súde G. nad G., v priestoroch, kde sa úrok na žalobkyňu odohral, bola prítomná žalobkyňa spolu s jej kamarátkou S.. D. K., manželka žalovaného M. O., dvaja advokáti, poverená riaditeľka školy, kde je žalobkyňa zamestnaná a matka bývalého žiaka školy. Vzhľadom na skutočnosť, že G. nad G. sú pomerne malým sídlom, už táto udalosť sama o sebe v prítomnosti osôb, ktoré sú so žalobkyňou v priateľskom kontakte alebo sa minimálne poznajú z pracovného alebo spoločenského života (v tak relatívne malom priestore mesta G. nad G.) predstavuje zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti. K zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobkyne došlo v značnej miere fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu pred ďalšími šiestimi osobami v priestoroch Okresného súdu G. and G., ktorý bol následne sprevádzaný nevhodnými vyjadreniami žalovaného. Aj samotný Okresný úrad G. nad G. označil také konanie z právneho hľadiska za nežiaduce. Samotná morálna satisfakcia z dôvodu okolnosti, kde, kedy a pred akými osobami sa udalosť stala, nie je dostatočnou a primeranou náhradou. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla aj časť textu z rozhodnutia o priestupku. Žalobkyňa sa ďalej domáhala náhrady škody na zdraví, a to bolestného vo výške 175,40 eur. Uviedla, že žalovaný svojím konaním spôsobil žalobkyni škodu na zdraví v takom rozsahu, že musela vyhľadať lekársku pomoc. Žalobkyni podľa odborného vyjadrenia zo dňa 15.11.2016, vypracovaného znalcom MUDr. S. J., prináleží za zranenie spôsobené žalovaným 10 bodov. Pri hodnote jedného bodu má žalobkyňa nárok na bolestné vo výške 175,40 eur. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku žalobkyňa označila a predložila, resp. navrhla zabezpečiť nasledovné listinné dôkazy: Rozkaz o uložení sankcie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. OU-BN-Q.-XXXX/XXXXXX, svoje pracovné zmluvy, výplatné lístky, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 06.07.2016 o nároku na nemocenské a Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX S.. S. J..

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že bol Okresným úradom G. nad G. - Rozkazom č. OU-BN-Q.-XXXX/XXXXXX zo dňa 12.04.2017 uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta 20,- eur. Žalobkyňa si nárokuje náhradu za stratu na zárobku počas PN z existujúceho pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi ňou a Školskou správou Y. zo dňa 22.08.1995 za obdobie od 02.06.2018 do 18.07.2018, celkovo vo výške 535,26 eur. Žalovaný tento nárok ako taký nespochybňuje, no nesúhlasí s jeho výškou. Žalobkyňa si tento nárok môže uplatňovať iba za obdobie, počas ktorého trvala jej práceneschopnosť v príčinnej súvislosti s úrazom zavineným žalovaným. V odbornom vyjadrení znalca S.. S. J. č. XX/XXXX je uvedené, že doba liečenia a práceneschopnosti žalobkyne bola neprimerane dlhá charakteru a závažnosti zranenia, keďže sa jednalo len o ľahké zranenia a primeraná doba liečenia pri takýchto úrazoch je 2 - 4 týždne vrátane liečebnej rehabilitácie. Žalovanému bola v tejto súvislosti Sociálnou poisťovňou, pobočkou Topoľčany, poslaná výzva č. 124/2017 tretej osobe na uznanie a dobrovoľné plnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou nemocenských dávok žalobkyni za obdobie od 02.06.2016 do 18.07.2016 č. R-XXX-XXX-XXXX/XXXX-XXX zo dňa 31.05.2017. Sociálna poisťovňa na základe odvolania žalovaného, ktoré sa opieralo o uvedené odborné vyjadrenie MUDr. J., opravila výzvu tak, že práceneschopnosť žalobkyne v dôsledku tohto úrazu trvala od 02.06.2016 do 30.06.2016. Vychádzajúc z tejto skutočnosti potom žalovaný uznáva nárok žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 02.06.2016 do 30.06.2016 vo výške 344,85 eur. Žalobkyňa si ďalej nárokuje náhradu ušlého zisku z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi ňou a Y. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, v celkovej výške 1 322,85 eur. Tento nárok žalovaný neuznáva. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 09.07.2016 do 20.08.2016. Pokiaľ práceneschopnosť žalobkyne v dôsledku úrazu trvala od 02.06.2016 do 30.06.2016, z jej strany jej nič nebránilo 09.07.2016 nastúpiť do tohto zamestnania. Problém však bol na strane p. Y., ktorému oprávnenie na podnikanie v predmete ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností vzniklo až dňa 03.08.2016 a teda v čase, keď mal vzniknúť tento pracovný pomer, menovaný nebol oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti a nemohol žalobkyňu zamestnať. Žalobkyni nemohol vzniknúť žiadny nárok na ušlý zisk titulom tejto pracovnej zmluvy. Pokiaľ ide o požadovanú nemajetkovú ujmu, žalovaný tento nárok neuznáva. To, čo ona označuje ako fyzický útok, bolo aj v priestupkovom konaní popísané len ako „potiahnutie žalobkyne za ruku“, ktorým jej žalovaný neúmyselne spôsobil zranenie, ktoré mali charakter ľahkého zranenia. Vyjadrenia žalovaného na adresu žalobkyne nemali urážlivý ani hrubý charakter. Žalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že bola znížená jej vážnosť a dôstojnosť v súvislosti s konaním žalovaného. Proti bolestnému vo výške 175,40 eur stanoveného podľa odborného vyjadrenia znalca MUDr. J. žalovaný nemá výhrady. Žalovaný ešte dňa 29.01.2018 poukázal žalobkyni sumu 613,40 eur, v ktorej bolo zahrnuté žalobkyňou uplatnené bolestné 175,40 eur zvyšná suma 438,- eur predstavovala náhradu za stratu na zárobku žalobkyne počas PN z existujúceho pracovného pomeru, založeného pracovnou zmluvou medzi ňou a Školskou správou Topoľčany zo dňa 22.08.1995 za obdobie od 02.06.2016 do 30.06.2016. Vyššia suma náhrady straty na zárobku bola spôsobená chybným výpočtom žalovaného. Nič to však nemení na skutočnosti, že žalovaný bol ochotný žalobkyni tieto jej nároky uhradiť a predísť tak súdnemu sporu. Žalobkyňa si však túto sumu neprevzala a dňa 06.04.2018 boli tieto peniaze žalovanému vrátené. Žalobkyňa sa týmto svojim konaním dostala do omeškania, keďže žalovaný bol a stále je ochotný kedykoľvek jej zaplatiť náhradu za stratu na zárobku počas PN z existujúceho pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou medzi ňou a Školskou správou Y. zo dňa 22.08.1995 za obdobie od 02.06.2016 do 30.06.2016 vo výške 344,85 eur, ako aj bolestné vo výške 175,40 eur. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný označil a predložil listinné dôkazy, a to výzvu Sociálnej poisťovne pobočky Topoľčany č. 124/2017, stanovisko Sociálnej poisťovne pobočky Topoľčany k odvolaniu žalovaného, výzvu Sociálnej poisťovne pobočky Topoľčany č. 124/2017 - oprava, výpis zo živnostenského registra na Y. Y., poštový poukaz na výplatné v hotovosti pre žalobkyňu s podacím lístkom, poštový poukaz na vrátenú platbu.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala písomným vyjadrením žalobkyňa, ktorá v ňom uviedla, že až do vyjadrenia žalovaného nevedela o stanovisku Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa jej sumu nemocenského za celé obdobie až do 18.07.2016 v plnej výške uhradila. Žalovaný a ani Sociálna poisťovňa nepreukázali, na základe čoho majú za to, že PN žalobkyne trvajúca po 30.06.2016 nebola v príčinnej súvislosti s poranením, ktoré jej spôsobil žalovaný. Žalobkyňa bola práceneschopná od 02.06.2016 do 18.07.2016 z dôvodu fixácie ramenného kĺbu, čo malo príčinnú súvislosť s fyzickým napadnutím žalovaným. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu, ktorú žalobkyňa uzatvorila s pánom Y., tak žalobkyňa nemala povinnosť skúmať predmety jeho podnikania. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalobkyňa zopakovala argumenty zo žaloby a doplnila, že fyzickým napadnutím utrpela poníženie a emočný šok. Počas jej PN sa mohla zúčastniť dcériných promócií len nakrátko, nemohla vykonávať športovú činnosť, ktorú považuje za podstatnú v príprave na školský rok, keďže je učiteľkou telesnej výchovy. Sumu 613,30 eur zaslanú jej žalovaným nepovažuje za plnenie nároku, ktorý bol uplatňovaný v predžalobnej výzve. Na podporu a preukázanie svojho nároku žalobkyňa predložila výpisy o pohyboch na jej účte a lekárske správy.

4. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval písomne žalovaný, zotrval na svojich stanoviskách a doplnil, že už len z dôkazov predložených samotnou žalobkyňou jasne vyplýva, že ňou uvádzané argumenty sú účelové a v rozpore so skutočnosťou. Aj v lekárskej správe S.. Z. O. sa uvádza, že ide o zranenie ľahké bez prechodných alebo trvalých následkov, bez vplyvu na pracovnú schopnosť. Okrem toho vo vzťahu k pracovnej zmluve s p. Y. okrem toho, že tento nemal oprávnenie na podnikanie v predmete ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských služieb, tak tu absentuje aj akýkoľvek dôkaz, že by menovaný aj bez oprávnenia takúto činnosť vykonával.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní strán sporu a nimi predložených listín, ako aj kompletného Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. OU- BN-Q.-XXXX/XXXXXX zo dňa 12.04.2017, vydaného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, že bola obmedzená na bežnom spôsobe života len 5-10 dní. Toto neuviedol súdny znalec vo svojom znaleckom posudku, toto nesprávne uviedol policajt, ktorý nesprávne interpretoval vyjadrenie znalca. Znalec uviedol, že v prípadoch disperzie ramena sa obvykle fixuje ramenný kĺb po dobu 5-10 dní. Znalec neuviedol nijakým spôsobom vo svojom vyjadrení, že žalobkyňa bola obmedzená len 5-10 dní. Obmedzená na bežnom spôsobe života bola po celý čas, pokiaľ nebola doliečená. Ako nedoliečený pacient nemohla žiť svojím obvyklým, bežným spôsobom života, nakoľko v období letnej dovolenky alebo školských prázdnin bola zvyknutá prežívať toto obdobie aktívne športovo, čo v dôsledku zranenia nemohla. V prvých troch týždňoch bola obmedzená na bežnom spôsobe života do takej veľkej miery, že jej musela kamarátka pomáhať s osobnou hygienou, domácimi prácami a robením nákupov. Toto žalobkyňa nepovažuje za bežný spôsob života. Bežne je sebestačná a nepotrebuje žiadnu pomoc od inej osoby. Každá fyzická osoba sa lieči z identického zranenia rôznu dobu. Ako učiteľka telesnej výchovy počas svojej praxe zažila, keď rôzni žiaci s tým istým zranením sa liečili rôzne dlhé obdobie a mali rôzne komplikácie počas doby liečenia. To znamená, že aj vyjadrenie súdneho znalca 2-4 týždne neznamená absolútne číselné vyjadrenie, absolútnu dobu liečenia. K dvom súbežným pracovným pomerom uviedla, že nie je zakázané, aby fyzická osoba mala dva súbežné pracovné pomery. Žalobkyňa považuje za svoju nemajetkovú ujmu nielen to, že sa jej kolegovia v práci dobre zabávali na tom, ako jej to p. O. „natrel“ na súde, a aká je chudera, pretože si proti bánovským policajtom, bánovskej prokuratúre a bánovskému súdu aj tak nič nezmôže. Konanie p. O. bolo minimálne trestným činom výtržníctva, pretože bezdôvodne napadol ženu v staršom veku, ktorá ho nijakým spôsobom neprovokovala, nezadávala mu žiadne podnety k tomu, aby takto násilnícky konal a ubližoval jej, a to pred svedkami, čo je jasný trestný čin výtržníctva. To, že bola liečená viac, ako 4 týždne, je jasný trestný čin ublíženia na zdraví, pretože nebola obmedzená tak ako uviedol účelovo policajt 5-7 dní. Policajt si účelovo vybral zo škály 5-10 dní 5-7 dní. A to na základe svojej vlastnej, ničím nepodloženej úvahy. To, že by jej práca pre p. Y. nezarobila na jej mzdu, alebo by len relatívne zarobila na jej mzdu, je účelová obrana, pretože na základe dohody s p. Y. tam žalobkyňa mala robiť množstvo prác, ktoré spočívali v úprave okolia chatky kosením, odstraňovaním buriny, štiepaním dreva do krbu, vyumývaním chatky zvnútra i zvonku, natieračskými prácami na chatke, a to do takej miery, aby bola pripravená na prenajímanie. Okrem týchto manuálnych prác mala byť žalobkyňa k dispozícii ako p. Y., tak potenciálnym klientom nonstop na telefóne a mala za úlohu aj aktívne vyhľadávať a získavať klientov. Pán O. svoje konanie dodnes neoľutoval, neospravedlnil sa ani bezprostredne po útoku a ani do dnešného dňa a vyjadril sa, že tým, že zaplatil 20,- eur pokutu, je to pre neho vybavené a nepovažuje za vhodné ani nutné sa žalobkyni za svoje konanie ospravedlniť. Po 30.06.2016 nebola žalobkyňa práceneschopná na základe inej diagnózy. Len v tom prípade by bolo možné súhlasiť s tým, že škodu, ktorú jej spôsobil p. O., by bol povinný nahradiť do 30.06. Žalobkyňa nemala PN na základe inej diagnózy, stále bola PN na základe zranenia, ktoré jej spôsobil p. O..

7. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou Rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. OU-BN-OVVS-XXXX/XXXXXX zo dňa 12.04.2017 uznal žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že asi o XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX v G. nad G., na chodbe Okresného súdu G. nad G., počas prestávky súdneho pojednávania fyzicky napadol žalobkyňu takým spôsobom, že k nej podišiel a dvakrát ju od seba odsotil, pričom jej povedal, aby odtiaľ vypadla, nech nepočúva a keď mu povedala, aby jej dal pokoj a čo si to dovoľuje, tak ju so slovami, aby vypadla, čo tam načúva, chytil za pravú ruku v oblasti lakťa a takto ju silno potiahol, pričom utrpela zranenie podľa podaného odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ortopédia MUDr. S. J. č. XX/XXXX zo dňa 15.11.2016, a to podvrtnutie pravého ramenného kĺbu s dobou liečenia od 01.06.2016 do 08.09.2016, pričom táto doba bola podľa záveru odborného vyjadrenia neprimerane dlhá a vzhľadom na charakter zranenia bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života v trvaní 5 - 10 dní. V konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, obvodnom oddelení PZ v Bánovciach nad Bebravou pod ČVS: Q.-XXX/BN-BN-XXXX, bol pribratý znalec MUDr. S. J., aby podal odborné vyjadrenie, v ktorom by popísal mechanizmus zranení žalobkyne, ktoré utrpela dňa 01.06.2016 v čase o 09.45 hod. na chodbe Okresného súdu G. nad G., určil by dobu nevyhnutného liečenia, práceneschopnosti, obmedzenia žalobkyne na obvyklom spôsobe života, bodové ohodnotenie bolestného a možné trvalé následky zranení. Znalec v závere odborného vyjadrenia č. 27/2016 zo dňa 28.10.2016 okrem iného uviedol, že: „... Z medicínskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenie. Poškodená sa liečila z vyššie uvedených zranení od 01.06.2016 do 08.09.2016, kedy jej bola ukončená liečebná rehabilitácia. ... Doba práceneschopnosti bola od 01.06.2016 do 18.07.2016. Dňa 19.07.2016 bola uznaná práceschopnou. ... Doba liečenia a práceneschopnosti je neprimerane dlhá charakteru a závažnosti zranenia. Primeraná doba liečenia zranenia pravého ramenného kĺbu poškodenej po úraze dňa 01.06.2016 je 2-4 týždne včítane liečebnej rehabilitácie. Príčinou predĺženej doby liečenia a práceneschopnosti bola neprimerane dlhá fixácia ramenného kĺbu v ortéze v trvaní 4 týždňov. Primeraná doba imobilizácie ramenného kĺbu pri podvrtnutí ramenného kĺbu je 5 - 10 dní. ... Predĺžená doba fixácie ramenného kĺbu si vyžiadala dlhšie trvajúcu rehabilitáciu, ktorá bola zahájená z neznámych príčin až po 6 týždňoch od úrazu (15.7.2016).“. Znalec v odbornom vyjadrení stanovil počet bodov bolestného na 10, čomu zodpovedá suma bolestného 175,40 eur. V čase úrazu bola žalobkyňa učiteľkou Základnej školy na ul. H. v G. nad G., a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.08.1995. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Y., č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 06.07.2016, bol žalobkyni pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 02.06.2016 priznaný nárok na nemocenské vo výške 23,27182000 eur. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 23.04.2016 so zamestnávateľom Y. Y., IČO: XXXXXXXX, mala žalobkyňa nastúpiť od 09.07.2016 do pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa ako recepčná a chyžná na rekreačnej chate na O. súp. č. XXXX. Jej mzda bola dohodnutá vo výške 1 200,- eur mesačne. Výzvou č. 124/2017 zo dňa 31.05.2017 vyzvala Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, žalovaného na náhradu vyplatených nemocenských dávok žalobkyni v sume 442,- eur za mesiac jún 2016 a v sume 418,90 eur za mesiac júl 2016. Na vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.07.2017, v ktorom žalovaný nespochybnil základ nároku Sociálnej poisťovne, ale jeho výšku v nadväznosti na rozhodnutie o priestupku a odborné vyjadrenie MUDr. J., reagovala Sociálna poisťovňa stanoviskom a opravenou výzvou. Uviedla, že na základe stanoviska oddelenia lekárskej a posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, oznamuje žalovanému, že dočasná práceneschopnosť žalobkyne je v príčinnej súvislosti s úrazom zavineným inou osobou od 02.06.2016 do 30.06.2016 a vyzvala ho na zaplatenie náhrady nemocenských dávok vyplatených žalobkyni v sume 442,- eur za mesiac jún 2016. Žalovaný poukázal žalobkyni ešte v januári 2018 sumu 613,40 eur, no žalobkyňa si ju neprevzala.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

13. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

16. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

23. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 36/2016 zo 18. mája 2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 bola výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66 eura.

24. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

25. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

27. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti škodcom, vznik a rozsah škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou poškodeného. Porušenie právnej povinnosti škodcom je porušením povinností uloženej zákonom alebo zmluvnej povinnosti. Škodou v tomto prípade je škoda na zdraví a ušlý zisk žalobkyne (ušlá mzda). Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX utrpela zranenie, a to podvrtnutie pravého ramenného kĺbu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ktorý ju silno potiahol za pravú ruku, čím sa dopustil priestupku. Uvedené je preukázané z rozhodnutia Okresného úradu G. nad G. - Rozkazu o uložení sankcie za priestupok, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Týmto rozhodnutím je súd viazaný a napokon ani nebolo sporné, že žalovaný spôsobil žalovanej zranenie, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu škody na zdraví.

28. Žalobkyni vznikla škoda na zdraví v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, a preto má nárok na jednorazové odškodnenie bolesti. Pri určení výšky náhrady škody na zdraví vychádzal súd z nespornosti tohto nároku, tak pokiaľ ide o jeho základ, ako aj pokiaľ ide o jeho výšku, ako aj z odborného vyjadrenia MUDr. J., ktoré podal v trestnom konaní a v tomto konaní ho súd oboznámil ako listinný dôkaz. MUDr. J. stanovil bolestné vo výške 10 bodov. Výška náhrady za bolesť bola v roku 2016 v sume 17,66 eur za jeden bod, a preto by žalobkyni patrila náhrada za bolesť v sume 176,60 eur (10 bodov x hodnota jedného bodu 17,66 eur). Súd však žalobkyni priznal nižšiu náhradu za bolesť, a to v sume 175,40 eur, ktorú si uplatnila, pričom súd nemôže priznať viac, než žiadala a túto nenamietal ani žalovaný.

29. Žalobkyňa sa ďalej domáhala náhrady škody - ušlého zisku, a to v podobe mzdy, na ktorú by mala podľa nej nárok v prípade, že by v dôsledku zranenia spôsobeného žalovaným nebola práceneschopná a mohla pracovať v existujúcom pracovnom pomere ako učiteľka a ďalej v pracovnom pomere, ktorý mal vzniknúť počas jej práceneschopnosti u Y. Y.. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu ušlej mzdy, tak žalovaný ho čo do základu nespochybňoval. Žalovaný preukázateľne spôsobil zranenie žalobkyni, v dôsledku ktorého bola práceneschopnou, liečila sa a nemohla tak vykonávať prácu, v dôsledku čoho prišla o časť mzdy. Sporným však bol rozsah nároku žalobkyne. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvodným je nárok žalobkyne iba na náhradu mzdy v rozsahu, v akom bol nesporný, teda v rozsahu, v akom ho žalovaný nespochybňoval, t. j. v rozsahu práceneschopnosti a liečenia žalobkyne do 30.06.2016 vo finančnom vyjadrení 344,85 eur. V tomto nespornom rozsahu ho súd žalobkyni aj priznal, keď táto suma zodpovedá výpočtu dennej náhrady tak, ako ju v žalobe uviedla žalobkyňa, avšak len do 30.06.2016, keď žalovaný nenamietal ani výpočet dennej náhrady a ani dôvodnosť práceneschopnosti a liečenia žalobkyne od 02.06.2016 do 30.06.2016. Náhrada ušlej mzdy spolu s náhradou škody na zdraví predstavuje v súčte sumu 520,25 eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného z dôvodu, že v tomto rozsahu ide o nesporný a preukázaný nárok žalobkyne, ktorý v konečnom dôsledku žalovaný uznal a sám navrhol, aby súd takto rozhodol. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Žalobkyňa sa titulom ušlej mzdy domáhala aj náhrady mzdy za obdobie jej práceneschopnosti a liečenia, v dôsledku ktorých nemohla pracovať v aktuálne existujúcom pracovnom pomere, ako aj v pracovnom pomere, ktorý mal vzniknúť dňa 09.07.2016 u Y. Y.. Tento jej nárok žalovaný namietal a bol tak sporný. Vykonaným dokazovaním sa spornosť neodstránila a nebola preukázaná dôvodnosť takéhoto nároku žalobkyne. Je pravdou, že žalobkyňa sa aj po 30.06.2016 liečila zo zranenia spôsobeného jej žalovaným a bola práceneschopná, avšak svedčia o tom lekárske správy, ktoré boli významne spochybnené iným dôkazom, a to odborným vyjadrením MUDr. J., ktoré podal v trestnom konaní. V tomto konaní bolo toto odborné vyjadrenie oboznámené ako listinný dôkaz, avšak to neznamená, že nemá žiadnu váhu alebo že by táto bola význam spôsobom znížená. V tejto listine sú iným lekárom spochybnené liečebné postupy iných lekárov a dôvodnosť trvania práceneschopnosti a liečby žalovanej v tak významnej miere, že nárok na náhradu ušlej mzdy za obdobie po 30.06.2016 nebolo možné žalobkyni vôbec priznať. Žalobkyňa jednoznačne utrpela iba ľahké zranenie, ktorého liečenie vrátane rehabilitácie trvá obvykle maximálne 4 týždne, teda v danom prípade maximálne do 30.06.2016. Ďalšie trvanie liečby a práceneschopnosti žalobkyne bolo zjavne nie v príčinnej súvislosti so zranením, spôsobenej jej žalovaným, keď aj z odborného vyjadrenia vyplýva nedôvodnosť dĺžky trvania fixácie ramena, následne neskoro začatá rehabilitácia, ktorej dĺžka mohla byť ovplyvnená aj dlhšou fixáciou, čo však nie je priamy dôsledok zranenia spôsobeného žalovaným. Spornosť dôvodnosti dĺžky liečby a práceneschopnosti súd v priebehu konania uviedol, uviedol aj predbežné právne posúdenie a nebolo úlohou a ani povinnosťou súdu ex offo túto spornosť odstraňovať. Žalobkyňa vedela, že jej práceneschopnosť a liečba trvajúce po 30.06.2016 sú spochybnené pokiaľ ide o ich príčinnú súvislosť s úrazom spôsobeným jej žalovaným. Taktiež vedela predbežné právne posúdenie, už podľa ktorého sa žaloba javila byť nedôvodná v časti náhrady mzdy nad rámec toho, čo uznal žalovaný. Bolo tak povinnosťou žalobkyne navrhnúť také dôkazy na preukázanie uplatnených nárokov, ktoré by obstáli, ktoré by odstránili spornosť a pochybnosť do tej miery, že by bolo možné jej nároku na náhradu ušlej mzdy vyhovieť vo väčšom rozsahu. Žalobkyňa však žiadne také dôkazy nenavrhla a neuniesla tak dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby v časti jej nároku. V tomto prípade ide o konanie dvoch strán sporu s rovnakým právnym postavením, oboch zastúpených advokátmi a súd nielenže nebol povinný vykonávať dôkazy ex offo nad rámec navrhnutých, ale bol povinný zachovať rovnosť strán a nevykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Lekárske správy preukazujúce dĺžku liečby a PN žalobkyne boli jedinými dôkazmi o trvaní liečby a práceneschopnosti žalobkyne, no boli spochybnené nielen laicky a nepodložene vecnou argumentáciou, ale odborníkom - lekárom, ktorý sa vyjadroval ku konkrétnej liečbe a práceneschopnosti žalobkyne v trestnom konaní. Na podporu argumentov svedčiacich v prospech obrany žalovaného svedčí aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne uplatňovať si voči nemu nárok na náhradu nemocenských dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou žalobkyni v príčinnej súvislosti so zranením spôsobeným žalovaným len do 30.06.2016, keď Sociálna poisťovňa upustila od vymáhania nárokov za ďalšie obdobie z dôvodu, že ďalšia práceneschopnosť nebola v príčinnej súvislosti so zranením spôsobeným žalovaným, pričom Sociálna poisťovňa tak podľa jej stanoviska vychádzala zo stanoviska vlastného oddelenia lekárskej a posudkovej činnosti. Argument žalobkyne, že Sociálna poisťovňa jej vyplatila nemocenské dávky za dlhšie obdobie ako do 30.06.2016, je v poriadku, no uvedené neznamená, že liečba a práceneschopnosť žalobkyne trvali po 30.06.2016 v priamej príčinnej súvislosti spôsobenej jej žalovaným dôvodne. Okrem uvedeného je tu ešte tá okolnosť, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal. V tomto prípade je súd viazaný označeným rozkazom o uložení sankcie. Viazanosť súdu sa pritom vzťahuje iba na výrok, no z tohto je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty priestupku konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty priestupku významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Aj zo skutkovej vety uvedeného rozkazu o uložení sankcie za priestupok, ktorou je súd viazaný, je potom jednoznačné, že doba liečenia žalobkyne zo zranenia bola neprimerane dlhá a vzhľadom na charakter zranenia bola poškodená obmedzená na bežnom spôsobe života v trvaní 5 - 10 dní.

31. Žalobkyňa sa ďalej domáhala ochrany osobnosti, keď žiadala priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy, tvrdiac neoprávnenosť zásahu žalovaným do jej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti v takom rozsahu, že to malo za následok v značnej miere zníženie jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, keď už nie je postačujúca morálna satisfakcia. Žalobkyňa z tohto dôvodu žiadala náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000,- eur. Žalobkyňa však tento svoj nárok žiadnym dôkazom nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno, a preto aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný preukázateľne zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, keď tým, že ju fyzicky napadol na chodbe súdu, zasiahol do jej zdravia, ale aj ľudskej dôstojnosti. Tvrdenie o osočovaní zo strany žalovaného preukázané nebolo a za takéto nemožno považovať to, keď žalovaný žalobkyni povedal, aby nenačúvala a vzdialila sa od neho, hoc neslušným spôsobom (aby „vypadla“). Tvrdenia o znížení vážnosti a dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti v dôsledku konania žalovaného do tej miery, že boli také závažné, aby si to vyžadovalo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, však zostali len v rovine ničím nepreukázaných a nepodložených tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa na preukázanie týchto tvrdení nenavrhla žiaden dôkaz a samotné rozhodnutie o priestupku nie je o tom dôkazom. Toto svedčí o spáchaní priestupku žalovaným, ktorým zasiahol do zdravia žalobkyne a vzhľadom na miesto a spôsob spáchania aj o tom, že tým zasiahol aj do jej ľudskej dôstojnosti, no ani len náznakom nehovorí nič o znížení vážnosti a dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti. Uvedené rozhodnutie o tom nebude svedčiť ani v prípade akéhokoľvek zdôrazňovania častí jeho zdôvodnenia o tom, že z právneho hľadiska bolo konania žalovaného nežiaduce. Iste, bolo, veď napokon porušil právne predpisy, dopustil sa priestupku a bol za to uznaný vinným a sankcionovaný. To však ešte stále nepreukazuje, že tým bola znížená vážnosť a dôstojnosť žalobkyne v spoločnosti do tej miery, že by mala mať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu ochrany osobnosti by bol dôvodný za predpokladu, že by žalovaný svojím konaním zasiahol do osobnostných práv žalobkyne takým spôsobom, že by sa zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezdalo za postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľky alebo jej vážnosť v spoločnosti. Uvedené ustanovenie príkladom uvádza, kedy zadosťučinenie nie je postačujúcim. Ide o prípad, keď je v značnej miere znížená dôstojnosť dotknutej osoby alebo keď je v značnej miere znížená vážnosť osoby v spoločnosti. Samozrejme individuálne môžu byť preukázané aj iné okolnosti, v dôsledku ktorých by bolo zadosťučinenie nepostačujúce. Žalobkyňa však tieto tiež nepreukázala. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovala aj inými okolnosťami, a to tým, že v dôsledku zranenia spôsobeného žalovaným nemohla športovať, zúčastňovať sa spoločenského života, ísť na dovolenku a podobne. Takéto zdôvodnenie je však vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme irelevantné a okrem toho, tiež ide len o nepreukázané tvrdenia žalobkyne aj s poukazom na vyššie uvedenú dôvodnosť dĺžky liečenia a práceneschopnosti. Stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (teda aj športovanie, bežné hygienické úkony, účasť na spoločenských akciách a pod.), je definovaný ako sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa odškodňuje podľa počtu bodov udelených v posudku lekárom a hodnoty bodu a nemožno ho zamieňať s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako to čiastočne v žalobe a vo svojich vyjadreniach urobila žalobkyňa, ktorá svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnila skutkovými tvrdeniami, ktoré by mohli byť iba sťažením spoločenského uplatnenia, avšak náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nedomáhala, keď ani netvrdila a ani nepreukázala, či k nemu došlo a v akom rozsahu bodov.

32. Na základe všetkých uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe iba čiastočne a v nedôvodných častiach ju zamietol. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka Y. Y., ktorý mal byť vypočutý za účelom zistenia, prečo žalobkyňa nemohla po ukončení liečenia u neho nastúpiť do práce, pretože tento by bol nadbytočný a mal by za následok nedôvodné a tým nehospodárne odročenie pojednávania, no z tohto dôkazu by nebolo možné zistiť, či bola alebo nebola dôvodná práceneschopnosť a liečba žalobkyne po 30.06.2016. Z vyjadrenia MUDr. J. vyplýva, že nielen dôvodnosť práceneschopnosti, ale celej liečby býva v takýchto prípadoch do 4 týždňov, čo je vzhľadom na čas úrazu doba končiaca viac ako týždeň predtým, než mala žalobkyňa do práce u menovaného nastúpiť. To, či by mohla alebo nemohla u neho nastúpiť z dôvodu prípadnej ďalšej liečby, je otázkou odbornou, ktorú by svedok nemohol posúdiť. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy poukazovala aj na vyjadrenie žalovaného v tomto konaní ohľadne jej aktuálneho trestného stíhania, tak jej nárok nebol postavený na skutkovom základe takýchto vyjadrení žalovaného a takéto vyjadrenia, hoc môžu byť nevhodné, nijakým spôsobom nepreukazujú dôvodnosť nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy uplatneného zo skutkových dôvodov uvedených v žalobe. V danom prípade ide len o procesnú obranu žalovaného spochybňujúcu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, hoc sa môže javiť nevhodnou a žalobkyňa ňou môže byť subjektívne dotknutá, no objektívne vzhľadom na charakter ňou uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musela počítať aj s takouto procesnou obranou, pretože je logické, že ak jedna žalujúca strana tvrdí, že určitým konaním protistrany bola znížená jej vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, tak potom je logickou obrana protistrany poukazujúca na iné okolnosti na strane žalujúcej, ktoré mohli byť príčinou zníženia dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.

33. Súd žalobe vyhovel iba v časti, pričom vo väčšej časti ju zamietol. Napriek tomu však nepriznal žalovanému čiastočnú náhradu trov konania, ale plnú v zmysle § § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP, pretože v časti bola žaloba nedôvodná a v časti, v ktorej jej súd vyhovel, zavinila trovy konania žalobkyňa a tieto vôbec nemuseli vzniknúť, keď už niekoľko mesiacov pred podaním žaloby žalovaný poukázal žalobkyni viac ako túto časť uplatneného nároku, ktorý súd považoval za dôvodný, pričom žalobkyňa bezdôvodne odmietla toto plnenie prijať. Obrana žalobkyne o tom, že tak učinila preto, že toto nepovažuje za plnenie jej nároku uplatneného vo výzve, neobstojí, pretože ak by aj mala nárok na viac, než by jej žalovaný poukázal a ona prijala len poukázanú časť, mohla sa domáhať nároku na úhradu zvyšku bez toho, aby okolnosť prijatia čiastočného plnenia mohla mať pre ňu akýkoľvek negatívny dopad.

34. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.