Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-98-2018.pdf
PDF · 98.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/98/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej Q.Z. T.Z., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX/XX, XXX XX Ľ., zastúpenej advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.215,36 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/1555/2014-261 zo dňa 14.12.2017
rozhodol:
Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t.j. výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách konania tak, že žalobu zamieta.
Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške o náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 215,36 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne: zo sumy 25,76 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.6.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne:
zo sumy 25,76 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76
eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne: zo sumy 25,76 eur od 21.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,25 % ročne:
zo sumy 25,76 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.5.2014 do zaplatenia,
vo výške 8,15 % ročne:
zo sumy 25,76 eur od 21.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2014 do zaplatenia,
vo výške 8,05 % ročne:
zo sumy 25,76 eur od 21.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.6.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2016 do zaplatenia,
vo výške 8,00 % ročne:
zo sumy 25,76 eur od 21.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.3.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 25,76 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 25,76 eur mesačne so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
V odôvodnení rozsudku, ktorý bol v poradí druhým rozhodnutím vo veci, uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 2.215,36 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania do 21.8.2010 do 11.2.2012 vo výške 32,97 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.215,36 eura od 12.2.2012 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.12.2011 bola žalobcovi postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy č. XXXXXXXXX z 22.10.2007, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eura. Žalovaná zaviazala sa poskytnutý úver v dohodnutom čase v dohodnutej výške zaplatiť, svoju povinnosť si však nesplnila, splnenie tejto povinnosti má jej uložiť súd. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru, ktoré boli zmluvou dohodnuté vo výške po 25,76 eura vždy k 20. dňu v mesiaci v počte 86, splatné od
20.8.2010 do 20.9.2017, ktoré sa stali splatnými 11.2.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd konštatoval, že žalovaná pred súdom uviedla, že úver brala pre rodičov, ktorí ho mali splácať, ale zrejme ho nesplácali. Namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu pre nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené tvrdenia o vzniku záväzkového vzťahu medzi žalovanou ako dlžníčkou a Slovenskou sporiteľňou, a.s., uvedené v žalobe. Žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 119 mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 25,76 eura so splatnosťou prvej splátky 20.11.2007 a poslednej 20.9.2017. Za spracovanie úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 66,39 eura, za správu úveru poplatok 1,99 eura mesačne, ročná úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 11,75 % ročne, RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 16,50 %. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z 15.12.2011 bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená žalobcovi. Podľa prílohy k zmluve žalovaná poslednú úhradu realizovala 19.9.2008, celková pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 2.763,80 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.551,90 eura, riadneho úroku 54,97 eura, úroku z omeškania vo výške 147,96 eura a ostatného príslušenstva 8,97 eura. Žalobca výzvou k úhrade z 23.1.2012 oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 23.1.2012. Súd na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podmienky neboli splnené, preto podľa súdu žalovaná mohla splácať dlžnú sumu naďalej v splátkach podľa zmluvy. Vzhľadom na to, že splatnosť poslednej splátky podľa zmluvy (20.9.2017) už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nastala, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie 86 splátok splatných od 20.8.2013 do 20.9.2017, teda celkovo na zaplatenie sumy 2.215,36 eura, v tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, mal za to, že nárok žalobcu bol dôvodný iba čiastočne. Žalobca nemal nárok na úrok z omeškania v rozsahu, v akom ho žalobou uplatnil, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti. Súd prvej inštancie vzhľadom na osobné pomery žalovanej povolil je splácanie dlžnej sumy v splátkach. Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z § 497 Obchodného zákonníka, z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 1, ods. 2, z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy - § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, z ustanovení Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. - § 3 ods. 1, § 10c, poukázal aj na ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
2. Voči tomuto rozsudku podala odvolania žalovaná majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaná nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý postúpenie pohľadávky považuje za platný právny úkon, nestotožňuje sa s posúdením otázky výkladu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa žalovanej pre postúpenie pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené podmienky stanovené zákonom, a to písomná výzva a omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Ide o ustanovenie, ktoré je lex specialis k inštitútu postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej nebol dodržaný už základný a prvý predpoklad postúpenia bankovej pohľadávky alebo jej časti na tretiu osobu, a to písomná výzva, ktorá musí byť klientovi banky doručená v prípade kvalifikovaného omeškania. Žalobca takýto dôkaz v konaní nepredložil, podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu neboli dodržané. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom je podľa žalovanej neplatná, žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil; žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní, ako aj na dôvodoch v ňom prezentovaných.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj celé konanie mu predchádzajúce. Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom
zopakoval dokazovanie realizované súdom prvej inštancie a dospel k záveru o neexistencii podmienok pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zrušenie.
5. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník„), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených zákonom o bankách.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového tajomstva.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 270/2012 z 31.5.2012 uviedol, že rozhodovacia činnosť súdu má zodpovedať dôvere k rozhodovacej praxi súdov v zmysle právnej istoty spočívajúcej v tom, že v skutkovo a právne porovnateľných veciach by sa malo rozhodovať obdobne, čo je naplnené vtedy, ak ide o ustálenú rozhodovaciu prax súdu najvyššej súdnej inštancie. Uviedol taktiež, že požiadavka právnej istoty neznamená, že judikatúra sa nemôže vyvíjať.
8. K podstate súdnej ochrany poskytovanej za účelom spravodlivého súdneho konania patrí dôkazné bremeno, ktoré je v sporovom konaní procesným inštitútom spočívajúcim v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, z ktorých strana vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Platí, že kto žaluje, ten dokazuje, pokiaľ sa v okolnostiach prípadu neprenáša dôkazné bremeno na žalovaného. V zásade sa taktiež vychádza z toho, že čo nie je výslovne popreté, je pravdivé.
9. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania bolo zistené, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá so žalovanou uzavrela 22.10.2007 pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere a dňa 15.12.2011 uzavrela so žalobcom zmluvu, ktorou mu pohľadávku voči žalovanej z tejto zmluvy postúpila, vyzvala žalovanú dňa 28.1.2009 k úhrade dlžnej sumy. Žalovaná na pojednávaní dňa 23.2.2016 výslovne poprela, že by jej výzva z 28.1.2009 bola doručená, keďže v rokoch 2008 a 2009 sa zdržiavala v H. Žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázania toho, či do dispozičnej sféry žalovanej sa výzva mohla dostať, t.j., že aj v prípadne neprítomnosti mala možnosť oboznámiť sa s právnym úkonom, ktorý jej bol adresovaný, neuniesol, zo spisu to nevyplýva, súdu nebol predložený dôkaz o zaslaní písomnej výzvy žalovanej.
10. Žalobca spolu so žalobou predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanej z 27.12.2011 o postúpení pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, v priebehu konania dôvodiac taktiež, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.6.2003 sp. zn. 4Obo/210/01, že oznámenie postupcu spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti dlžníkovi a bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd konštatuje, že v spise sa nenachádza žiaden podací lístok preukazujúci odoslanie písomnosti, t.j. oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky žalovanej. Naviac, v tejto súvislosti poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
rozhodnutia 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018, podľa ktorého judikát sp. zn. 4Obo/210/01 nie je aplikovateľný v oblasti spotrebiteľského práva. Ak bola pohľadávka postúpená v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Z dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca, nevyplynulo to, že boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej na žalobcu, v dôsledku čoho absentovala aktívna legitimácia žalobcu k uplatneniu nároku, ktorý bol predmetom konania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol 14.12.2017, t.j. v čase pred tým, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 veta prvá Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ako zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, vychádzajúc aj z článku 2 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, t.j. výroku I., ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zmenil a žalobu zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.