Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-301-2017.pdf
PDF · 126.85 KB
Case nature
Subarea
38Csp/301/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 043 55 211 proti žalovanému: J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.G. X, XXX XX C. o zaplatenie 250 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 19.12.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 250 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350 EUR od 9.1.2015 do 17.3.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250 EUR od 18.3.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12 EUR ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk/> registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 EUR. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami úveru, a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX ( ďalej len „Zmluva“) zo dňa 18.12.2014 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 350 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 50 EUR t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 400 EUR, a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou predstavujúcou sumu 50 EUR. Veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 EUR za každú upomienku vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky, a teda žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 12 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas v zmysle uzatvorenej Zmluvy, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 1.1.2015. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS - správ alebo emailov. Žalovaná však na upomienky nereagovala. Dňa 9.5.2016 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žalobného návrhu uhradila žalobcovi sumu 100 EUR, dňa 17.3.2015. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tou skutočnosťou, že je nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453.V dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu nástupníckej ( MINIHOTOVOST, SE) a zanikajúcej ( MINIHOTOVOST, a.s.) spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. 4. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 12.3.2018, avšak zásielka sa súdu vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote dňa 6.4.2018. Súd preto v rámci
prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, preto jej bola žaloba s procesným poučením doručená postupom podľa ust. § 106 ods. 3 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) dňa 19.10.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 5. Podaním zo dňa 13.11.2018 konajúci súd oznámil žalobcovi, že vzhľadom na zistený skutkový stav v zmysle listinných dôkazov priložených k žalobe a pri aplikácii zákonných ustanovení súd dospel k predbežnému právnemu názoru, že žaloba je nedôvodná nakoľko súd nemá za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore. 6. Žalobca v podaní zo dňa 20.11.2018 uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. s účinnosťou odo dňa 31.3.2015 zmenila právnu formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Následne obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako zanikajúca spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE. Nástupnícka spoločnosť sa ku dňu účinnosti cezhraničnej fúzie stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. 7. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 8. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení a po posúdení podstatných skutkových tvrdení za p r e u k á z a n é považuje : 9. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 uzavrela so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka krátkodobý bezúčelový úver vo výške 350 EUR do 2 pracovných dní od uzavretia zmluvy a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 2999 %, výška priemernej RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 11,31 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 365 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 50 EUR. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994. 14. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu a povolaniu.
15. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. 16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 19. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 24. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 25. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1; ďalej podľa písm. b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/; ďalej podľa písm.d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
28. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. 29. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. 30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 33. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 34. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 35. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 36. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
P r á v n e posúdenie veci : 37. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 38. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). 39. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenila svoju právnu formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Následne spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava bola vymazaná z Obchodného registra OS BA I v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (žalobca). Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného
veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanej pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. 40. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. 41. Súd považuje za potrebné uviesť, že hmotnoprávne ustanovenia chrániace spotrebiteľa v záväzkových vzťahoch dosahujú taký význam, že zásadným spôsobom ovplyvňujú charakter civilného práva vôbec. Základnou funkciou civilného procesu v tejto oblasti je chrániť a presadzovať hmotné právo a byť prostriedkom ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov. Rovnako ako hmotné právo ochrany spotrebiteľa aj procesné spotrebiteľské právo má identifikovať skutočnú reálnu disparitu strán v civilnom procese, vyplývajúcu z charakteru strán sporu, túto vo svojej regulácii čo možno najviac zohľadniť a hľadať vhodné inštrumenty na jej kompenzáciu. Samotné zabezpečenie rovnosti zbraní v súdnom procese vo formálnom zmysle slova nie je schopné takúto disparitu strán v spotrebiteľských sporoch odstrániť. Spotrebiteľ má de jure možnosť brániť sa voči nárokom v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako každý iný účastník právnych vzťahov, de facto je však táto rovnováha len iluzórna. Procesné prostriedky ochrany spotrebiteľa upravené v Civilnom sporovom poriadku majú za cieľ dať procesnej ochrane spotrebiteľa taký obsah, ktorý bude konformný s právami druhej strany a ktorý vytvorí predpoklady na hospodárny postup súdu. Jedným zo základných nosných princípov rekodifikácie civilného procesného práva je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu. Podľa všeobecných ustanovení o konaní sa súd prísne spravuje dispozičných princípom, čo sa ďalej odzrkadľuje v princípe formálnej pravdy. Najprísnejšou sankciou za pasivitu strán v konaní, najmä za neunesenie dôkazného bremena tvrdenia a dôkazného bremena, je strata sporu. V prípade spotrebiteľa je však takéto nastavenie civilného procesu veľmi ťažko zlučiteľné s jeho sociálnou funkciou v sporoch s ochranou slabšej strany. Ustanovenie § 295 CSP prestavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. 42. Zásada kontradiktórnosti sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby).Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 CSP neprichádza do úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nebolo povinnosťou súdu žalobcu vyzývať (§ 129 ods. 1 CSP) k predloženiu daného dôkazu. 43. Súd ešte dodáva, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Naopak, v zmysle § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rozdiel v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je tom, že Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich skutočností ( § 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v
spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí, súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade. 44. Práve naopak, ak by súd neakceptoval základné zásady civilného sporového konania, vytvoril by tak druhej sporovej strane podstatne nevýhodnejšie, nerovnovážne podmienky, čo by bolo porušením princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie ( odhliadnuc od ochrany slabšej strany). 45. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, resp. o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 46. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti vymáhania uplatnenej pohľadávky. 47. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práva v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. 48. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ust. § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. 49. Súd má za to, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad
o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala. 50. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. 51. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 450 EUR, resp. 350 EUR, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450 EUR. 52. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12 EUR. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Dojednanie o zmluvnej pokute je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento spôsob dojednania umožňuje veriteľovi ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným na základe vopred pripraveného formulára zo strany žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovanou individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť, preto sú neplatne dohodnuté. V prípade Všeobecných podmienok nie je splnená požiadavka písomnej formy, nakoľko tie neboli podpísané žalovanou. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Spotrebiteľ si už v čase uzatvárania zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. 53. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 54. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, pretože zaťažuje výlučne žalovanú povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. 55. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Stanoviská zo súdnej praxe: 56. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015) 57. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní sankcí za nesplnění povinnosti tvrzení, příp. i za nesplnění důkazní povinnosti již v žalobě, není odmítnutí návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007) 58. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).
Trovy konania :
59. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 61. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Podľa zásad o náhrade trov konania žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaná má nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).