Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-106-2018.pdf
PDF · 129.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/106/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Mgr. M. A., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E., G. XXXX/XX, občan SR, zastúpená (advokátska kancelária): NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, IČO: 36 866 008, zastúpená JUDr. Anna Niku, konateľ - advokát, proti žalovanému: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E., H. bašta XXX/XX, občan SR, zastúpený (advokátska kancelária): JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, zastúpená JUDr. Ema Zacharová, konateľ - advokát, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/89/2012-397 zo dňa 15. júna 2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/89/2012-466 zo dňa 30. januára 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 24.04.2012 sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym, okres I. E., pre kat. úz. I. E., zapísaná na LV č. XXXX, a to konkrétne byt č. XX, nachádzajúci sa na III. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, na adrese I. E., H. bašta, vchod č. XX, postavený na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v XXXX/XXXXXX, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každého v podiele 1 k celku. Žalobu odôvodnil tým, že predmetný byt nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná dňa 20.06.2007 v konaní V-1707/2007, na LV č. XXXX pre kat. úz. I. E. je žalovaný vedený ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007. Strany sporu boli manželia, manželstvo uzavreli dňa 23.10.1993, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/18/2009 zo 06.02.2009 bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Následne bolo manželstvo strán sporu rozsudkom sp. zn. 6C/13/2009 z 22.07.2009 rozvedené. Žalobca tvrdil, že žalovaný nehnuteľnosť nemohol nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva, pretože v čase nadobudnutia nehnuteľnosti boli strany sporu manželmi, ich BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) nebolo zrušené ani dohodou zúžené v zmysle § 143a ods. 1/ Občianskeho zákonníka, preto žalobca v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka považuje predmetný byt za predmet už zrušeného BSM medzi bývalými manželmi. V prípade nadobudnutia vlastníctva bytu žalovaným nešlo o dar ani o dedičstvo, ani o vec, ktorá by podľa svojej povahy slúžila osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov, teda žalovanému. Do troch rokov od zániku BSM nedošlo medzi bývalými manželmi k vyporiadaniu BSM, preto v tomto prípade platí zákonná domnienka v zmysle § 149 ods. 4/ Občianskeho zákonníka, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov a ich podiely sú rovnaké.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Spočiatku namietal, že žalobca bol povinný pokúsiť sa predísť súdnemu sporu, pretože zápis podielového spoluvlastníctva je možné docieliť aj zhodným a súhlasným vyhlásením bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. O toto sa žalobca nepokúsil. Potom žalovaný namietal, že byt, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva nadobudol nie na základe kúpnej zmluvy, ale na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.03.2007 od JM GOLD s.r.o., ktorej v tom čase bol jediným spoločníkom a jediným konateľom za sumu 1,- Sk a v byte má právo doživotného bývania pani F. V., od ktorej nadobudol byt darca - predávajúci JM GOLD s.r.o. Tvrdil, že v prípade kúpnej zmluvy išlo o disimuláciu darovacej zmluvy, kde zmluvné vzťahy chceli dosiahnuť efekt, ktorý sa dosahuje uzatvorením darovacej zmluvy, z určitého dôvodu ho však chceli dosiahnuť inak, a to tak, že dosiahnu veľmi podobný efekt uzatvorením zmluvy kúpnej. Tento úkon bol neplatný a platným mala byť darovacia zmluva, preto sa mal súd zaoberať otázkou platnosti nadobudnutia vlastníctva žalovaného k bytu ako daru. Ak súd dospeje k záveru, že žalovaný nadobudol byt darom, z toho dôvodu dospeje k záveru, že žaloba je nedôvodná. Kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný nadobudol byt, je potrebné považovať za zmluvu darovaciu, pretože byt nadobudol žalovaný za 1,- Sk, reálna hodnota bytu bola 1.700.000,- Sk, teda za byt nebola poskytnutá odplata. Navyše z prostriedkov BSM neboli žiadne finančné prostriedky vynaložené. Kúpna zmluva je podľa § 37 ods. 1/ Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, a z takto uzavretej kúpnej zmluvy zapísaný vklad katastrom nespôsobuje právne následky.
3. V priebehu konania podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania. Súd uznesením z 28.01.2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou.
4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie (v spojení s označeným opravným uznesením) v spore takto rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť vedená Okresným úradom I. E., odborom katastrálnym, okres I. E., pre kat. úz. I. E., zapísaná na LV č. XXXX, a to konkrétne byt č. XX, nachádzajúci sa na III. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, na adrese I. E., H. bašta, vchod č. XX, postavený na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 6596/214795, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, každého v podiele jedna polovica k celku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne: Súd z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/18/2009 zistil, že strany sporu podali dňa 27.01.2009 žalobu na zrušenie BSM počas trvania manželstva, ktorej žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené rozsudkom zo 06.02.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.02.2009. Žalobca dňa 19.01.2009 podal návrh na rozvod manželstva, ktorý sa viedol na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/13/2009, rozsudkom zo dňa 22.07.2009 bolo manželstvo strán sporu rozvedené. V konaní nebol predložený ani jednou zo strán dôkaz, a to notárska zápisnica, ktorý by poukazoval na to alebo ktorým by niektorá zo strán preukázala, že v zmysle § 143a ods. 1/ Občianskeho zákonníka by si manželia dohodou zúžili zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva ani to, že by existovala medzi nimi dohoda, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. I. E. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na III. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, na adrese I. E., H. bašta, vchod č. XX, postavený na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2, na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, na parcele registra "C" č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 6596/214795. Tento byt nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007 uzavretej medzi JM GOLD, s.r.o. a žalovaným. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 1,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra I. E. v konaní V-1707/07 povolený dňa 20.06.2007. Súd zadovážil zo Správy katastra Nové Zámky spis č. V 2721/06, z ktorého bolo zistené, že medzi JM GOLD s.r.o. a F. V. zo dňa 29.05.2006 bola uzavretá zmluva o pôžičke spolu so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu v Nových Zámkoch na Cisárskej bašte 18, ktorá bola zavkladovaná dňa 13.11.2006. S poukazom na to, že dlžník riadne neplnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke, prešlo vlastníctvo predmetného bytu na spoločnosť JM GOLD s.r.o., pričom F. V. zostala v byte bývať aj po tom, čo sa vlastníkom bytu stala spoločnosť JM GOLD s.r.o. Ako už súd uviedol, JM GOLD s.r.o. následne kúpnou zmluvou z 28.03.2007 previedla vlastnícke právo k bytu na žalovaného. Súd ďalej z výpisu z obchodného registra firmy JM GOLD s.r.o. zistil, že jediným spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti bol V. W., t. j. žalovaný. Strany sporu uzavreli dňa 06.02.2008 úverovú zmluvu s Wustenrot stavebná sporiteľňa, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 1.270.000,- Sk zo zmluvy o stavebnom sporení č. 25943777. Tento úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na byt zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. I. E. č. bytu XX na III. poschodí bytového domu, súp. č. XXX, na adrese I. E., H. bašta, vchod č. XX. Úver bol splatný v minimálnych splátkach vo výške 8890,- Sk mesačne do 9,16 roka od pridelenia cieľovej sumy. Žalobca opieral žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti hlavne o tú skutočnosť, že žalovaný predmetný byt nadobudol do svojho vlastníctva počas trvania manželstva strán sporu, keď ich BSM nebolo ani zúžené ani zrušené, pričom tento byt slúžil ako predmet zálohu k úveru čerpaného oboma stranami sporu v roku 2008. Svoj naliehavý právny záujem odôvodňoval svojim neistým postavením, nakoľko počas trvania manželstva, a teda aj počas trvania BSM manželov, žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, ktorú následne založil v prospech peňažného ústavu. Žalovaný v konaní namietal, že mal v úmysle predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho vlastníctva titulom daru, nie titulom kúpy, o čom svedčí aj kúpna cena nehnuteľnosti, ktorej reálna hodnota činila 1.700.000,- Sk a on ju nadobudol za cenu 1,- Sk. Nikdy nemal v úmysle podpísať kúpnu zmluvu, chcel, aby mu bola nehnuteľnosť darovaná, nechcel ju kúpiť. Svedkyňa B. B., ktorá pomáhala žalovanému v ekonomických veciach, spisovala mu listiny a vybavovala za neho aj právne veci. To ona spísala kúpnu zmluvu medzi JM GOLD s.r.o. a žalovaným, tento byt chcel dať prepísať žalovaný na seba. Určite by žalovanému neodporúčala, aby podpísal darovaciu zmluvu, pretože takáto transakcia z s.r.o. na fyzickú osobu by sa len ťažko dávala do účtovníctva a určite by nespisovala pre žalovaného darovaciu zmluvu, keď nebola presvedčená o tom, že je to v prospech žalovaného. Darovacou zmluvou by sa znížil majetok firmy. Svedok G. B., brat žalobcu, sa nevedel vyjadriť k predmetu konania, vo svojom prednese uviedol len toľko, že býva v byte na O. ul. XX, sestre platí nájomné, tento byt bol spoločným vlastníctvom strán sporu. V priebehu konania predložil žalovaný súdu na pojednávaní dňa 28.01.2013 darovaciu zmluvu z 03.01.2013 uzavretú medzi JM GOLD s.r.o. a V. W., predmetom ktorej bol byt č. XX vo vchode XX na III. poschodí bytového domu. V tejto darovacej zmluve žalovaný uviedol, že kúpna zmluva z 28.03.2007 je absolútne neplatná, preto od začiatku nespôsobila žiadne účinky pre nedostatok vážnej vôle účastníkov kúpnej zmluvy. Na základe tejto darovacej zmluvy Správa katastra I. E. vyškrtla z LV č. XXXX pre kat. úz. I. E. v časti B vlastníctvo pod por. č. 50/48/47/40 zápis zo dňa 28.03.2007 pod značkou V 1707/2007 a namiesto toho zapísala titul nadobudnutia darovaciu zmluvu zo dňa 03.01.2013, o ktorej sa viedlo konanie pod č. V 53/2013, teda správa katastra opätovne povolila vklad vlastníckeho práva k tomuto bytu nie titulom kúpnej zmluvy z roku 2007, ale titulom z roku 2013. Proti tomuto rozhodnutiu správy katastra podala Krajská prokuratúra Nitra protest prokurátora, ktorým žiadala, aby napadnuté rozhodnutie V 53/2013 Správy katastra I. E. z 22.01.2013 bolo zrušené. Toto rozhodnutie však zrušené nebolo, z toho dôvodu bolo predložené nadriadenému úradu, a to Okresnému úradu Nitra, Odboru opravných prostriedkov, Referátu katastra nehnuteľnosti, ktorý rozhodnutím č. UPo 3/2013-6/Br, OU-NR-OOP5-2014/006414-6, rozhodol tak, že vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie Správy katastra I. E. č. V 53/2013 zo dňa 22.01.2013 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 03.01.2013 k nehnuteľnosti v kat. úz. I. E., vedenej na LV č. XXXX v prospech obdarovaného V. W.. Odvolací orgán konštatoval, že právne účinky rozhodnutia Správy katastra I. E. č. V 1707/2007 zo dňa 20.06.2007 zostali v plnom rozsahu zachované, nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené na základe žiadneho mimoriadneho opravného prostriedku, nebolo doposiaľ rozhodnuté o určení vlastníckeho práva danej nehnuteľnosti a takisto ani súd prípadne nerozhodol o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007. Žalovaný proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra podal odvolanie, o tomto odvolaní rozhodol Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. LPO-2124/2014/Fi, ktorý zamietol odvolanie žalovaného a JM GOLD s.r.o. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra. Ani s týmto rozhodnutím žalovaný sa nestotožnil a podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia súdom. Táto žaloba bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 118/2014, ktorý rozsudkom z 19.03.2015 žalobu zamietol a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval tak isto ako to konštatoval aj Okresný úrad Nitra, že účinky pôvodného rozhodnutia Správy katastra I. E.. V 1707/2007 zo dňa 20.06.2007 zostali v plnom rozsahu zachované, keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené a nebolo rozhodnuté o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžo/155/2015 zo dňa 26.10.2016 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a konštatoval zhodne s krajským súdom, že je nesporné, že vlastnícke právo žalovaného k predmetnému bytu vzniklo dňa 20.06.2007 na základe kúpnej zmluvy z 28.03.2007.
6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 143, § 143a, ods. 1 až 3, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 4, § 150, odôvodnil nasledovne:
7. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva, tak nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci, práva a záväzky. Nehnuteľnosti, ak boli nadobudnuté počas trvania manželstva, treba zaradiť do ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa nemôžu pretransformovať na individuálny majetok jedného z manželov, ani keby s tým obaja súhlasili. S výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu alebo na výkon povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov (R 74/1973). Dohody o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva možno uzavrieť po vzniku manželstva, a to formou notárskej zápisnice. Dohodou o zúžení obsahu bezpodielového spoluvlastníctva možno z bezpodielového spoluvlastníctva vylúčiť veci, ktoré by inak do neho patrili, takto veci, ktoré budú nadobudnuté v budúcnosti nadobudne jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva a k tejto veci bezpodielové spoluvlastníctvo nevznikne. V § 149 ods. 4/ je nevyvrátiteľná právna domnienka, ktorá sa týka rozdelenia a spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uplynutí lehoty troch rokov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Predpokladom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom ex lege podľa tohto zákonného ustanovenia je, že medzi bývalými manželmi musí byť nevyporiadaný majetok, ktorý tvoril predmet bezpodielového spoluvlastníctva a bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané do troch rokov od jeho zániku. Ohľadne nehnuteľných vecí zakladá márne uplynutie trojročnej lehoty nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Podielové spoluvlastníctvo, aj keď vznikne uplynutím lehoty podľa ustanovenia § 149 ods. 4/ Obč. zákonníka, môže byť zrušené a vyporiadané iba spôsobmi uvedenými v ustanoveniach § 141 a 142 Obč. zákonníka. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žaloba bola podaná zo strany žalobcu dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný počas trvania manželstva nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale bol zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že nehnuteľnosť nadobudol počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný sa na bránil tým, že predmetnú nehnuteľnosť, ktorú nadobudol síce počas trvania manželstva, nadobudol do svojho vlastníctva titulom daru. Toto tvrdenie žalovaného však bolo vyvrátené tak písomnými dôkazmi založené do spisu zo Správy katastra I. E., ako aj tvrdením svedkyne B.. Správa katastra I. E. v konaní č. V 1707/2007 povolila vklad vlastníckeho práva k bytu, ktorý je predmetom konania na základe kúpnej zmluvy predloženej jej účastníkmi kúpnej zmluvy, a to spoločnosťou JM Q. s.r.o. a V. W. z 28.03.2007. Žiadna iná zmluva zo strany žalovaného nebola predložená, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenie o tom, že predmetný byt mienil nadobudnúť titulom daru a nie titulom kúpy. Žalovaný neuspel ani v správnom konaní, keď najprv uzavrel darovaciu zmluvu 03.01.2013 s firmou JM GOLD s.r.o., na základe ktorej bol povolený nový vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu titulom daru v konaní č. V 53/2013, následne inicioval aj odvolacie konanie a vec zápisu vkladu vlastníckeho práva doviedol až k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, ale žalovaný napriek týmto krokom, ktoré podnikol, nebol v správnom konaní úspešný a NSSR vo svojom rozhodnutí konštatoval zhodne s ostatnými stupňami orgánov štátnej správy, že vlastnícke právo žalovaného k predmetnému bytu vzniklo dňa 20.06.2007 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007, pričom vklad vlastníckeho práva žalovaného v konaní Správy katastra Nové Zámky č. V 1707/2007 zostal v plnom rozsahu zachovaný, pretože toto rozhodnutie nebolo zrušené. Takisto svedkyňa B. pred súdom potvrdila, že žalovaný nemal vôbec v úmysle uzavrieť s firmou JM GOLD s.r.o. darovaciu zmluvu, ani by mu nebola odporučila a vypracovala znenie takejto zmluvy, pretože nebolo možné riešiť účtovne vo firme takýto právny úkon. Z takto ustáleného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že predmetný byt nadobudol žalovaný počas trvania manželstva, počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané dohodou ani súdom v trojročnej zákonnej lehote, došlo k nevyvrátiteľnej právnej domnienke, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov, a to každého v podiele 1 k celku. Súd nevidel žiadny dôvod, ktorým by mohol vysloviť predmetnú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz, na základe ktorého by potvrdil, že sa jednalo v roku 2007 pri podpise kúpnej zmluvy o zmluvu darovaciu, žalovaný si nepamätal ani podstatné okolnosti tejto zmluvy, nie to, aby sa vyjadril k skutočnosti, či sa jednalo o simulovaný právny úkon a k nedostatku vážnej vôle pri uzavretí zmluvy, viac ako žalovaný sa k nej vedela vyjadriť pani Poláčeková, ktorá žalovanému pripravovala podklady k tejto zmluva a ktorá ju aj vypracovala. Súd sa taktiež nestotožňuje s konaním žalovaného, ktorý v roku 2013 spísal darovaciu zmluvu a previedol do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, ktorá už jeho vlastníctvom bola, pretože práve takýto právny úkon žalovaného považoval za neplatný právny úkon, ktorý nie je v súlade s právnym poriadkom a nie je ani v súlade s dobrými mravmi. S poukazom na tieto skutočnosti súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.
8. Uvedený rozsudok (a vydané opravné uznesenie) včas podaným odvolaním napadol len žalovaný domáhajúci sa toho, aby odvolací súd po zopakovaní dokazovania a oboznámení sa s celým spisom súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a jemu prizná proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že došlo v konaní k porušeniu práva na spravodlivý proces tým spôsobom, že mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko je v katastri nehnuteľností zapísaný v celosti ako vlastník predmetného bytu, mohol súd nanajvýš rozhodovať iba o polovici bytu a nebol dôvod určovať jemu podiel vlastníctva. Pred rozhodnutím súdu tomuto predložil písomnú záverečnú reč, žiada, aby sa s ňou odvolací súd oboznámil, a tiež aj s priebehom pojednávania - zvukovým záznamom z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia v písomnom vyhotovení sa nezhoduje s odôvodnením po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. Má za to, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami ako aj všetkými jeho skutkovými tvrdeniami v konaní a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, po vyhlásení rozsudku, ako aj v písomnom vyhotovení, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k inej vade konania. Nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie v odsekoch 31 a 32 odôvodnenia, popiera tvrdenie súdu v odseku 32 odôvodnenia, že žiadna iná zmluva z jeho strany nebola predložená a v odseku 33 odôvodnenia, že neprodukoval žiadny dôkaz, na základe ktorého by potvrdil, že sa jednalo v roku 2007 pri podpise kúpnej zmluvy o zmluvu darovaciu. Na pojednávaní dňa 28.01.2013 súdu predložil darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.01.2013, ktorou mu obchodná spoločnosť JM Gold s.r.o. darovala sporný byt, v ktorej zmluve zmluvní partneri potvrdili a uznali aj to, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnej vôle účastníkov kúpnej zmluvy z 28.03.2007 uzatvoriť kúpnu zmluvu. Nedostatok vážnej vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 OZ, táto pôsobí ex tunc - od začiatku a preto zo zákona nie je potrebné, aby takúto neplatnosť deklarovalo súdne alebo iné rozhodnutie. V tomto súdnom konaní od začiatku tvrdil, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že v nej prejavená vôľa bola iba simulovaná (predstieraná) a uzatvorením darovacej zmluvy toto obaja zmluvní partneri potvrdili. Z výpovede svedkyne B. vyplýva, že chcel uzatvoriť darovaciu zmluvu, ale na jej odporúčanie uzatvorili zmluvu kúpnu s kúpnou cenou 1,-Sk. Výpoveď svedkyne B. je nesprávne interpretovaná v odseku 18 ako aj v odseku 32 a33 odôvodnenia, pričom súd nerozlišuje medzi ním ako fyzickou osobou a spoločnosťou JM Gold s.r.o. a vyjadruje sa o oboch ako o jednej osobe - žalovanom. Z jeho výpovede, ako aj výpovede B. B. bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že so spoločnosťou JM Gold s.r.o. mali v roku 2007 vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu a že zmluvu označili za kúpnu iba z nevedomosti, či môže s.r.o. darovať nehnuteľnosť, a v nej prejavená vôľa bola simulovaná; podľa § 41a ods. 2 vety prvej OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného vyplýva, že v čase zániku BSM strán sporu netvoril byt masu BSM, preto ani nemohlo prísť k zákonnej domnienke o podielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov. Byt bol vo vlastníctve spoločnosti JM Gold s.r.o. alebo na základe disimulovaného úkonu bol jeho výlučným vlastníkom on, na čo mal súd povinnosť prihliadnuť. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané dôkazy ako aj ich dôležitosť, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Práve ním predložená darovacia zmluva zo dňa 03.01.2013 a výpoveď jeho a svedkyne Poláčekovej potvrdzujú, že predmetný byt mienil nadobudnúť titulom daru a nie titulom kúpy. Pokiaľ ide o skutkové zistenie súdu v odseku 32 odôvodnenia, že neuspel ani v správnom konaní, toto tiež nie je správne a vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Z rozsudkov Krajského súdu v Nitre a Najvyššieho súdu SR v súdnom správnom konaní je zrejmé, že dôvodom vyhovenia protestu prokurátora bol nesprávny postup Správy katastra I. E., kedy podľa súdu malo byť najprv zrušené rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva V 1707/2007, podľa súdu absentuje súdny rozsudok o určení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súd tvrdí, že vlastníkom nebol darca. Tieto rozhodnutia správneho súdu podľa jeho názoru nemajú žiadny význam pre toto súdne konanie, navyše sú v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú v konaní poukázal a podľa ktorej absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc - od začiatku a nastáva preto zo zákona, a nie je potrebné, aby takú neplatnosť deklarovalo súdne alebo iné rozhodnutie. Z uvedeného vyplývajú nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a ak súd v odseku 32 odôvodnenia uvádza, že nevidel žiadny dôvod, pre vyslovenie predmetnej kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, ide z jeho strany o nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie na kúpnu zmluvu z 28.03.2007 neaplikoval príslušné právne normy obsiahnuté v Občianskom zákonníku, nevysporiadal sa s námietkou jej absolútnej neplatnosti a s obsahom darovacej zmluvy zo dňa 03.01.2013 potvrdzujúcou jeho tvrdenia. Popiera tvrdenie súdu prvej inštancie, že uzatvorením zmluvy v roku 2007 obchádzal zákon v snahe vyhnúť sa nejakej účtovnej povinnosti spoločnosťou JM Gold s.r.o., ako to bolo uvedené pri ústnom odôvodnení rozhodnutia. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra; údaj o vlastníkoch nehnuteľností uvedený v katastri nehnuteľností podľa § 7 písm. c/ Katastrálneho zákona je hodnoverný iba ak sa nepreukáže opak, ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preukázal, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon a teda vlastníctvo na jej základe zapísané nepreukazuje skutočného vlastníka. Popiera tvrdenie súdu v odseku 33 odôvodnenia, že by si nepamätal ani podstatné okolnosti kúpnej zmluvy z roku 2007; nemá právne vzdelanie a preto sa možno nevie vyjadriť k termínom, vie však, že so spoločnosťou JM Gold s.r.o. chceli uzatvoriť darovaciu zmluvu, čo potvrdzuje aj vyplatená suma 1,-Sk za byt podľa znaleckej hodnoty 1.700.000,- Sk ako aj následné uzatvorenie darovacej zmluvy v roku 2013. Obaja účastníci kúpnej zmluvy vedeli, k čomu smeruje prejav vôle - k prevodu bytu do jeho vlastníctva bezodplatne. Súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdením, že v čase podania žaloby žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem, žalobkyňa vadu žaloby alternatívnym petitom neodstránila, otázkou požadovaného alternatívneho petitu sa súd v písomnom vyhotovení rozsudku vôbec nezaoberal, v ústnom odôvodnení skonštatoval, že alternatívny petit subsumoval pôvodný petit, čo z právneho hľadiska nie je správne. I keď odvolanie voči nariadenému predbežnému opatreniu nepodal, je toho názoru, že súd nebol oprávnený predbežné opatrenie nariadiť pre nesplnenie zákonných predpokladov. Súd prvej inštancie ničím neodôvodnil, prečo by mala byť darovacia zmluva z roku 2013 podľa neho neplatným právnym úkonom, v rozpore s právnym poriadkom alebo dobrými mravmi. Navyše tvrdením, že si ako žalovaný previedol do vlastníctva byt, nie je pravdivé. V darovacej zmluve sú účastníkmi darca - obchodná spoločnosť JM Gold s.r.o., za ktorú konala W. F. - konateľka a obdarovaný - on. Potvrdenie v bode 2. darovacej zmluve, že kúpnou zmluvou mali na mysli uzavretie darovacej zmluvy, bolo dostatočným postupom aj v zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010; teda názor súdu prvej inštancie je v rozpore s judikatúrou. Neplatnosť darovacej zmluvy z roku 2013 nekonštatoval ani Najvyšší súd SR v správnom konaní a pokiaľ mal katastrálny odbor najprv zrušiť svoje rozhodnutie v konaní V 1707/2007, tak toto je síce nesprávny administratívny postup správneho orgánu, avšak tento postup nezhojuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že darovacia zmluva nie je v súlade s právnym poriadkom, navyše súd za účastníkov darovacej zmluvy označil jeho na oboch stranách. V konaní namietal aj to, že na nadobudnutie predmetného bytu neboli použité žiadne prostriedky z BSM a nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že bolo jeho povinnosťou preukázať takéto tvrdenie. Bolo na žalobkyni, aby ona preukázala, že na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky patriace do BSM, čo však táto netvrdila a ani nepreukázala, súd sa už týmito úvahami nezaoberal a toto iba potvrdzuje jeho tvrdenie o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že súdu preto neprináleží zapodievať sa otázkami, čo by bolo, keby prišlo k vyporiadaniu BSM a ani zapodievať sa otázkami, z akého dôvodu neprišlo k vyporiadaniu BSM. Súd nemôže teraz majetok vyporiadavať, rovnako ako obchodný podiel spoločnosti JM Gold s.r.o.. Počas trvania manželstva si žalobkyňa bola dobre vedomá, že byt je v jeho výlučnom vlastníctve a túto skutočnosť nikdy nenamietala, a to ani pri uzatváraní úverovej zmluvy, a o tento byt nikdy neprejavovala žiadny záujem. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP bolo povinnosťou súdu dať odpoveď na rozhodujúce argumenty a teda mal právo sa z neho dozvedieť o dôvodoch prijatia, či odmietnutia jeho argumentov, čo však z napadnutého rozsudku nevyplýva. Rozsudok nevyhovuje ani hmotnému ani procesnému právu.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, požadovala aj náhradu trov odvolacieho konania. S odvolacími dôvodmi a tvrdeniami žalovaného sa nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, ničím nepodložené a účelové. Vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol povolený dňa 20.06.2007 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007 a vzhľadom na faktické a právne skutočnosti uvedené v jej žalobe predmetný byt bezpochyby patril do BSM a po rozvode manželstva a uplynutí trojročnej lehoty nastúpila zákonná fikcia vyporiadania BSM v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ o podielovom spoluvlastníctve strán sporu k predmetu sporu s podielom každého v 1-ici k celku. Žalobu podala za účelom zabezpečenia jej právnej istoty a za účelom následného zápisu jej podielového spoluvlastníctva do príslušného katastra nehnuteľností. Trvá na tom, že uzatvorenie darovacej zmluvy v roku 2013 je konaním žalovaného (ako nadobúdateľa a súčasne ako konateľa a jediného spoločníka prevádzajúceho) objektívne zhodnotiteľné ako konanie „in fraudem legis", t. j. postup, keď sa niekto chová síce formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiadúci. K uvedenému záveru možno objektívne dospieť predovšetkým berúc na zreteľ tú skutočnosť, že k zmene právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zmluvné strany pristúpili po viac ako 5 rokoch od ich pôvodných prejavov vôle vyjadrených v kúpnej zmluve zo dňa 28.03.2007. Je presvedčená o tom, že vykonané dokazovanie to potvrdilo a že druhú zmluvu v poradí - darovaciu zmluvu inicioval žalovaný účelovo po vysvetlení mu právnych následkov prvej kúpnej zmluvy. Žalovaný ako kupujúci a súčasne ako konateľ a jediný spoločník spoločnosti JM Gold s.r.o. ako predávajúceho v čase spísania, uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy a následného vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol dostatočne informovaný o všetkých náležitostiach a právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu a rovnako aj o tom, že dohodnutá kúpna cena je neprimeraná, pre uzatvorenie kúpnej zmluvy sa však rozhodol. Dodatočnou účelovou darovacou zmluvou sa žalovaný snažil docieliť zmenu pôvodného právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, čím by jej bola spôsobená vážna ujma na jej majetkových právach. V správnom konaní bolo konštatované, že právne účinky rozhodnutia Správy katastra I. E. o povolení vkladu kúpnej zmluvy zostali v plnom rozsahu zachované. Najvyšší súd SR rozhodol tak, že je nesporné, že vlastnícke právo žalovaného k predmetnému bytu vzniklo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007, žalovaný však aj napriek tomu v odvolaní účelovo a dodatočne tvrdí, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok vážnej vôle, keď účastníci údajne len „predstierali" (simulovali) vôľu predať a len z nevedomosti sa dohodli na kúpnej cene vo výške 1,-Sk. Žalovaný ako účastník kúpnej zmluvy na strane predávajúceho i kupujúceho bol dostatočne informovaný o všetkých náležitostiach a právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy a rovnako aj o tom, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve je neprimeraná. Žalovaný sa slobodne a vážne rozhodol pre odplatný prevod predmetnej nehnuteľnosti z vlastníctva jeho spoločnosti JM Gold s.r.o. do jeho vlastníctva ako fyzickej osoby za trvania jeho manželstva s ňou a za existencie ich BSM. Kúpna zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a v článku VIII. obsahovala spoločné a zhodné vyhlásenie obidvoch zmluvných strán o tom, že ich právny úkon vrámci kúpnej zmluvy predstavuje ich skutočnú slobodnú a vážnu vôľu. Zmluvné strany prejavili skutočnú a vážnu vôľu byt odplatne previesť a na dodatočnú zmenu pôvodnej vôle zmluvných strán vo forme darovacej zmluvy zo dňa 03.01.2013 prihliadať nemožno. Darovaciu zmluvu nemožno objektívne vyhodnotiť inak ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ a teda súd prvej inštancie postupoval v tomto konaní správne, keď prejudiciálne posúdil a vyhodnotil predmetnú darovaciu zmluvu ako neplatný právny úkon a žalobe vyhovel.
10. Žalovaný sa vyjadroval k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu, zotrval na svojom vyjadrení z odvolania (odvolacích dôvodoch) a poprel tvrdenia žalobkyne o účelovosti jeho konania v súvislosti s uzatvorením darovacej zmluvy.
11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného a skutkovým stavom sporu tak ako ho zistil súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, pričom súčasne odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP konať a rozhodovať súd prvej inštancie.
12. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na to, že
- napadnutý rozsudok považuje za riadne odôvodnený,
- predmetom tohto konania bolo určenie spoluvlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu v rozsahu 1-ice k celku, nie teda riešenie toho, že žalovaný vlastníctvo k predmetnému bytu nenadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2007, s povolením vkladu vlastníctva Správou katastra v I. E. dňa 20.06.2007 v konaní pod sp. zn. V 1707/2007,
- kúpna zmluva zo dňa 28.03.2017 obsahovala všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a bola Správou katastra I. E. so zákonom súladným spôsobom zavkladovaná, teda k prevodu vlastníctva podľa nej došlo,
- samotný žalovaný v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu konštatoval, že kúpna zmluva neobsahovala podstatné náležitosti darovacej zmluvy (bod 5 na strane 4), že darovacia zmluva zo dňa 03.01.2013 nepredstavuje dodatok k neplatnej kúpnej zmluve, ale nový právny úkon, pričom v katastrálnom konaní ohľadom nezavkladovania tejto darovacej zmluvy bola záväzným spôsobom vyriešená otázka jej bezpredmetnosti pre prevod vlastníctva,
- darovacia zmluva nie je takou listinou o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou je súd viazaný, keď zmluvné strany darovacej zmluvy boli darovacou zmluvou viazané len do rozhodnutia ohľadom nepovolenia vkladu na jej základe,
- v prípade darovacej zmluvy už za spoločnosť JM Gold s.r.o. ako konateľ nekonal žalovaný a teda aktuálna konateľka nemohla mať žiadnu vedomosť o tom, aký úmysel mal žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti v čase podpísania kúpnej zmluvy,
- pokiaľ žalovaný prejavoval vôľu v kúpnej zmluve ako za predávajúcu spoločnosť tak aj za kupujúceho - za seba samého, potom úmysel predávajúceho mohol poznať len on sám, keď jeho vyjadrenie ako strany sporu nemôže byť bez existencie ďalších objektívnych dôkazov objektívnym dôkazom potvrdzujúcim jeho tvrdenie, teda žalovaný svoje tvrdenie sám sebe svojou výpoveďou potvrdiť nemôže a iný objektívny dôkaz na preukázanie vôle prevodcu predložiť nevie,
- z výsluchu svedkyne B. B. jednoznačne vyplynulo, že právnym úkonom prevodu vlastníctva bola kúpna zmluvy s kúpnou cenou 1,-Sk, keď uvedenie kúpnej ceny i keď nezodpovedajúcej skutočnej cene bytu vylučuje tvrdenie žalovaného o tom, že sa malo jednať o bezodplatnosť prevodu vlastníctva charakteristickú pre darovaciu zmluvu,
- dôkazné bremeno o tom, že kúpna cena za byt nebola vyplatená z prostriedkov BSM zaťažuje žalovaného a nie žalobkyňu a že
- darovacia zmluva uzatvorená s časovým odstupom niekoľkých rokov až po začatí tohto sporu nasvedčuje účelového konania žalovaného.
13. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).