Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-169-2018.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/169/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov, JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci žalobcu - Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému - I. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. Y., Y. XXX/XX, o zaplatenie 834,53 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/131/2017-439 zo dňa 12.2.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 834,53 eur, spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 12.7.2017 do zaplatenia. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ( ešte pod obchodným menom Prvá komunálna banka, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 14.2.2003 zmluvu o osobnom účte AXION, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu žalovanému u žalobcu. Dňa 18.9.2003 uzatvorili aj zmluvu o zriadení služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie prečerpania na osobnom účte žalovaného vo výške 8.000 Sk (265,15 eur). Výška tohto pôvodného limitu povoleného prečerpania bola postupne zvyšovaná samostatnými zmluvami uzatvorenými prostredníctvom internet bankingu nasledovne: zmluvou zo dňa 27.3.2014 na sumu 800 eur, zmluvou zo dňa 16.4.2014 na 1.200 eur, zmluvou zo dňa 24.4.2014 na 1.300 eur, zmluvou zo dňa 28.4.2014 na 1.400 eur, zmluvou zo dňa 30.4.2014 na 1.450 eur, zmluvou zo dňa 2.5.2014 na 1.480 eur a poslednou zmluvou zo dňa 4.5.2014 výška limitu prečerpania bola dojednaná na 1.500 eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne.
3. Z výpisu z účtu žalovaného u žalobcu súd zistil, že žalovaný sa dostal do záporného zostatku na účte, ktorý trval až do zatvorenia účtu v mesiaci jún 2014. Po vykonaní splátky povoleného prečerpania dňa 6.6.2014 bol na účte ešte kladný zostatok vo výške 124,08 eur, platbou kartou vykonanou dňa 10.6.2014 vo výške 51,31 eur už čerpal žalovaný úver formou povoleného prečerpania vo výške 7,23 eur, keďže po uskutočnení platby už bol zostatok na účte záporný. Od 10.6.2014 boli vykonané na účet žalovaného vklady v celkovej sume 12.536,45 eur, čo spolu so zostatkom na účte ku dňu 9.6.2014 v sume 44,08 eur predstavuje kreditné položky vo výške 12.580,53 eur a výbery (prostredníctvom bankomatu, platbami platobnou kartou, úhradami z účtu) vo výške 12.349,30 eur.
4. Okresný súd pri právnom posúdení veci postupujúc podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej iba „ ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní, t.j. ku 4.5.2014, konkrétne podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. e/, § 10 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods.
1, písm. c/ ) a aj podľa § 2 písm. a ) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konštatoval nedôvodnosť žaloby a následne ju zamietol.
5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané uzavretie v poradí poslednej zmluvy o povolenom prečerpaní na osobnom účte ( 4.5.2014 ) elektronicky, formou zmluvy na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. ( čerpaním prostredníctvom internetbankingu) v ktorej si dojednali zmluvné strany poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania vo výške limitu 1.500 eur. Zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva neobsahovala dojednanie o tom, dokedy sa úver musí splatiť, preto súd predmetný úver vyhodnotil za úver, ktorý sa musí splatiť na požiadanie. Uvedená skutočnosť bola explicitne uvedená v informáciách o poskytnutom úvere. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (o takúto zmluvu v súdenom prípade ide) „ formou povoleného prečerpania“ ktorý sa musí splatiť na požiadanie sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a w) ZoSÚ, dojednanie o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne jeho konečnej splatnosti, dojednanie o práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o lehote počas ktorej možno toto právo uplatniť a o ďalších podmienkach jeho vykonania a v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. dojednanie o povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. V aktuálnej veci posudzovaná zmluva o povolenom prečerpaní uvedené náležitosti neobsahovala. V zmluve absentovalo dojednanie o dobe trvania zmluvy, podľa informácií o spotrebiteľskom úvere bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Informácia o spotrebiteľskom úvere však nemôže podľa názoru okresného súdu nahrádzať zmluvné dojednanie účastníkov týkajúce sa obligatórnej náležitosti zmluvy. V zmluve absentovalo aj dojednanie o práve odstúpiť od zmluvy, vrátane podmienok výkonu uvedeného práva, dojednanie o povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť úver na žiadosť veriteľa, ktoré bolo uvedené len v informáciách o spotrebiteľskom úvere. Absenciu uvedených náležitostí zmluvy o úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu žalobcovi prislúchalo podľa názoru súdu len právo na zaplatenie reálne poskytnutých prostriedkov úveru, t.j. vo výške, v akej žalovaný skutočne čerpal úver nad rámec zostatku na bežnom účte. Žalovaný od 10.6.2014 do 11.7.2017 čerpal výbermi z bankomatu, platbami platobnou kartou a úhradami z účtu sumu spolu 12.349,30 eur, na účet vložil spolu so zostatkom ku dňu 9.6.2014 sumu 12.580,53 eur. Pri konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobcovi už žiadne plnenie nepatrí, nakoľko žalovaný všetky prostriedky ktoré vo forme úveru čerpal, žalobcovi aj vrátil.
6. Žalovaný, úspešný v spore si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol pasívny. Z obsahu súdneho spisu súd nezistil vznik žiadnych trov na strane žalovaného a nemal ani preukázaný. Z tohto dôvodu nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi nepriznal ( pri rozhodovaní zohľadnil aj ust. § 255 ods. 1 CSP ).
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s argumentáciou súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu náležitostí vyžadovaných v § 9 ods. 2 písm. f/, w/ a § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Domáhal sa zmeny rozsudku, v nej žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať aj náhradu trov konania.
8. Žalobca cituje v odvolaní obsah bodu 8.13 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej „VOP“) v účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odkazuje na obsahové znenie bodu 8.13 VOP vymedzujúce najmä poskytnutie povolenia prečerpania účtu na dobu neurčitú, možnosť klienta vypovedať poskytnutie povoleného prečerpania a za akých podmienok, možnosť banky odstúpiť od zmluvy a za akých podmienok, možnosť klienta odstúpiť od zmluvy o povolenom prečerpaní a za akých podmienok, zakotvuje aj povinnosť splatiť povinné prečerpanie v prípade ukončenia zmluvy. Splatnosť povoleného prečerpania nastane na požiadanie, to znamená, že klient musí vrátiť peňažné prostriedky v bankou určenej lehote. Odvolateľ cituje obsahové znenie aj článku 8.9 VOP upravujúce najmä povinnosť klienta banke vrátiť všetky čerpané peňažné prostriedky. Odkazuje aj na význam článku 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (vyplýva to aj zo záverov rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C- 42/15 z 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová).
9. Odvolateľ tvrdí, že zo s ním citovaných zmluvných dojedaní vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (Sadzobník poplatkov, výveska úrokových sadzieb, formulár so štandardnými európskymi informáciami, VOP). VOP/OP, Sadzobník sú súčasťou zmluvy a sú pre klienta záväzné, aj keď ich nepodpísal. Odvolateľ namieta v súdenej veci, že neexistuje dôvod, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva s poukazom aj na citovaný rozsudok Európskeho súdneho dvora obsahuje všetky zákonné náležitosti.
10. Žalovaný v odvolacom konaní bol pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa §219ods.3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu pre vecnú správnosť.
12. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý žalobca a žalovaný založili uzavretím zmluvy o zriadení a vedení osobného účtu pre žalovaného a súvisiacich zmlúv ( uzatvorených v elektronickej podobe) o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na osobnom účte žalovaného. Aj v prípade poslednej zmluvy o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov až do výšky limitu 1 500 eur sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podľa právnej úpravy Z.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej iba ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia musela obsahovať zákonom stanovené náležitosti.
13. Žalobca vo svojej argumentácii odkazuje na obsahové znenie čl. 8.13 a čl. 8.9 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej iba VOP) tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy a má za to, že predmetné ustanovenia obsahujú tie náležitosti, absenciu ktorých okresný súd vytýka. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, stačí ak náležitosti uvedené v čl. 10 ods.2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sú vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, - argumentuje ďalej žalobca v odvolaní.
14. Po oboznámení sa s obsahovým znením čl.8.13 a čl.8.9 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve (VOP) odvolací súd s dôrazom poukazuje na to, že v aktuálnom spore posudzovaná zmluva je nielen zmluvou spotrebiteľskou ale je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, čo sa konštatuje aj v uvádzaných článkoch VOP a čo konštatoval ( vecne správne ) aj okresný súd, napokon tento záver súdu odvolateľ nespochybnil.
15. Podľa § 10 ods.1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, „ zmluva“ o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať náležitosti : a) podľa § 9 ods.2 písm.a),b),d), f), g), i) a w), b.) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c.) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
16. Obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa vnútroštátnej špeciálnej právnej normy tak musí byť aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( § 9 ods.2 písm. f) a je jednoznačné, že zmluva ( odkaz odvolacieho súdu na č.l. 12 spisu ) túto náležitosť neobsahovala. Pokiaľ spotrebiteľ o týchto náležitostiach mal byť informovaný napr. vo formulári „ európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní „ - predmetný formulár ( viď. na č.l. 13 spisu ) obsahuje informačné údaje, ktoré je dodávateľ služieb povinný spotrebiteľovi poskytnúť v štádiu ešte pred uzavretím zmluvy, teda pred vznikom kontraktu, avšak nenahradzujú povinnosť zakotviť priamo do zmluvy zákonnú náležitosť ( náležitosti ) v súdenom prípade vyžadovanú ( é) v § 9 ods.2 písm. f ) a w ) ZoSÚ . Všeobecné obchodné podmienky
podľa odvolateľa obsahujúce vymedzenie náležitostí zmluvy v čl.8.13 a v čl.8.9 - majú podľa názoru odvolacieho súdu charakter formulárového dojednania, sú zakotvené nie do individuálneho dokumentu ale do dokumentu formulárovej povahy, vyhotoveného v nespočetných prípadoch, obsahujúceho iba zovšeobecnené údaje a informácie, ktorý dokument ( v uvádzaných ustanoveniach ) nezohľadňuje individuálny charakter konkrétneho zmluvného vzťahu. Podstatné však je, že vnútroštátna právna norma ( ZoSÚ) výslovne ustanovila, že obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods.2 písm.f) a w), musí obsahovať zmluva, vykonané dokazovanie preukázalo, že v zmluve tieto zákonom vyžadované náležitosti uvedené neboli, ich absenciu postihuje ust. § 11 ods.1 písm.c) v spojení s písm.b) ZoSÚ bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Krajský súd dodáva, že už absencia obligatórnej obsahovej náležitosti v zmluve vyžadovanej § 9 ods.2 písm.f) ZoSÚ postačuje na to, aby úver bol kvalifikovaný za bezúročný a bezpoplatkový.
17. Žalobca - odvolateľ nenamietal matematické údaje ustálené súdom - súčet realizovaných kreditných, súčet realizovaných debetných operácií, tak za stavu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, je z dokazovania zrejmé, že žalovaný splnil voči žalobcovi všetko, čo bolo jeho povinnosťou.
18. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie okresného súdu má oporu v aplikovanej procesno-právnej úprave.
19. V súhrne všetkých horeuvedených súvislostí odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.
20. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, naopak úspešnou stranou bol žalovaný, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani odvolací súd nezistil z obsahu spisu, že by mali žalovanému vzniknúť v súvislosti s vedeným odvolacím konaním nejaké trovy. Na tomto základe postupom podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.