Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-90-2018.pdf
PDF · 102.23 KB
No categories available
10Co/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu - REMON, spol. s r.o., so sídlom Trojičné námestie 169, 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 614 777, v zastúpení právne - JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom H. XXX, proti žalovanému - Mgr. R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Tamara Maďarová, advokátka so sídlom A. E., Q. X, o zaplatenie 4.511,25 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 20Csp/25/2017-138 zo dňa 13.11.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol (vo výroku I.) žalobu, ktorou sa dňa 19.04.2017 domáhal žalobca voči žalovanému zaplatenia sumy 4.511,25 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2016 do zaplatenia, titulom nedoplatku za vykonané práce (rekonštrukcia, prestavba) na rodinnom dome súp. číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra C-KN evidovaného na katastrálnej mape p.č. 469/2, zapísaného na LV č. XXX pre k.ú. T.. Vo výroku II. rozsudku priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným a do predmetu jeho činnosti patrí okrem iného aj murárstvo, tesárstvo, obkladanie stien, ukladanie podlahových krytín, tepelná protitrasová a zvuková izolácia, strešná izolácia a demolácia, zemné práce a prípravné práce pre stavbu. Žalovaný podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T., obec T., okres A. E., je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, súp. č. XXX, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 9/28-ín k celku. Podľa súpisu vykonaných prác a dodávok materiálov vypracovaného žalobcom bola vykonaná prestavba prízemia, podlahy, stropov, stien, okien a zárubní v hodnote 13.696,42 eur, prestavba maštale na skladové priestory v hodnote 2.835,06 eur a prestavba rodinného domu - nadstavba podkrovia, strecha A v hodnote 14.280,72 eur. Faktúrou č. 015/2016 zo dňa 16.11.2016 fakturoval žalovanému sumu 4.511,25 eur za dodaný stavebný materiál na rekonštrukciu
- nadstavbu rodinného domu, podrobne uvedeného v popise, druhou faktúrou č. 015/2016 zo dňa 16.11.2016 ( s totožným číslom a dátumom vystavenia) žalobca fakturoval žalovanému sumu 4.700 eur za dodaný stavebný materiál na rekonštrukciu - nadstavbu rodinného domu, podrobne uvedeného v popise faktúry. Podľa príjmového dokladu vystaveného R. T. žalovaný uhradil sumu 2.000 eur ( v hotovosti ) ako čiastkovú úhradu za materiál a podľa výpisu z účtu žalovaného - uhradil aj zálohu v
sume 24.300 eur. Listom zo dňa 03.12.2016 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 015/2016 vystavenú na sumu 4.700 eur.
3. Okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu postupoval pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku podľa § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne samotného predmetu zmluvy o dielo, predovšetkým v časti dojednanej ceny ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo.
4. V súdenej veci žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, pričom zo spisu ani z výpovedí strán nevyplýva, že by vydal potvrdenie v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ho zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že v tvrdenom právnom vzťahu boli naplnené podstatné znaky zmluvy o dielo, ktorými sú dohoda o predmete diela a o cene za jeho vykonanie.
5. Žalobca si uplatnil žalobou časť hodnoty stavebných rekonštrukčných prác, ktoré vykonal v rodinnom dome v obci T. titulom ústne uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným. Požadoval od žalovaného úhradu v sume 4.511,25 eur s príslušným úrokom z omeškania. Na preddavkoch za vykonané práce žalobcovi žalovaný uhradil sumu 26.300 eur. Hoc žalobca tvrdil, že právny vzťah medzi ním a žalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom, tento jeho názor okresný súd nezdieľal z dôvodu, že žalobca o takomto dojednaní zmluvných strán dôkaz neprodukoval. Žalobca tvrdil, že žalovaný iba ústne mu povedal čo chce, aby v rodinnom dome urobil, respektíve stavebne vykonal, následne vyhotovil ( žalobca ) rozpočet na každú časť diela - I. časť - prestavba prízemia, podlahy, stropov, stien, okien a zárubní, II. časť - prestavba maštale na skladové priestory a III. časť - nadstavba podkrovia, strecha typu A. Z dokazovania vyplynulo, že každý čiastkový rozpočet na jednotlivé časti diela bol následne navyšovaný, pritom medzi žalobcom a žalovaným nebol dohodnutý mechanizmus odsúhlasovania navyšovania rozpočtu a ani nebolo medzi nimi dohodnuté o koľko (či už percentom alebo pevnou sumou) môže dôjsť k navýšeniu rozpočtu pôvodne vypracovaného na každú časť vykonávaného diela.
6. Žalovaný rozporoval vykonanie niektorých prác žalobcom, ktoré podľa predložených rozpočtov na jednotlivé časti diela uskutočnil. Tvrdil, že niektoré rekonštrukčné práce neboli vykonané vôbec, niektoré neboli vykonané v takom rozsahu ako ich požadoval žalobca následne uhradiť. Z výpovede strán sporu nebolo možné podľa názoru súdu stanoviť nad akúkoľvek pochybnosť čo bolo predmetom zmluvy o dielo, absentuje v nej jasná dohoda o rozsahu a kvalite vykonaných prác. Žalobca nepreukázal vykonanie práce odovzdávacím protokolom z ktorého by bolo zrejmé, aké práce a v akej kvalite pre neho vykonal, kedy a či žalobca dielo mu odovzdal. Preto súd uzavrel, že strany sporu si predmet plnenia dohodli neurčitým spôsobom (nebol dostatočne individualizovaný).
7. Žalobcom bol vypracovaný na jednotlivé časti diela rozpočet, tento nebol totožný s vyúčtovaním, ktoré predložil žalovanému. V prípade prvej časti spočívajúcej v prestavbe prízemia, podlahy, stropov, stien, okien a zárubní, k navýšeniu rozpočtu došlo zo sumy 9.751,32 eur na 13.696,43 eur. V prípade druhej časti rekonštrukčných prác, spočívajúcich v prestavbe maštale na skladové priestory, rozpočet bol navýšený zo sumy 2.759,07 eur na 2.834,10 eur a v prípade tretej časti rekonštrukčných prác, spočívajúcich v nadstavbe podkrovia, strecha A, z 9.482,67 eur na sumu 14.280,70 eur. Z uvedeného vyplýva, že v prípade prvej časti rekonštrukčných prác rozpočet bol navýšený o 40,46 %, v prípade tretej časti o 50,60 % pôvodného rozpočtu. Takéto navýšenie ceny hodnotí okresný súd za neakceptovateľné aj za situácie, ak by sa boli žalobca a žalovaný určitým spôsobom dohodli na tom, že rozpočet navyšovať možno. Žalobca ale nepreukázal dojednanie o tom, o koľko a či je vôbec možné cenu určenú rozpočtom meniť, navyšovať.
8. V súhrne všetkých hore uvedených argumentácií okresný súd prijal záver o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní nielen ohľadne samotného predmetu zmluvy o dielo, ale ani v časti dojednanej ceny ako podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, tieto vecné konštatácie napokon viedli súd k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.
9. Dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z dôvodu neúčelnosti, nehospodárnosti súd nevykonal aj vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré neumožnili základ nároku priznať.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania (nároku na náhradu) postupoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorého žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu.
11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáha sa zrušenia rozsudku a žiada vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Prioritne zdôraznil, že ak súd neuznal uzatvorenie zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka ani podľa Občianskeho zákonníka a neuvažoval nad iným podradením nárokov vyplývajúcich zo žalobného návrhu, napr. ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, tak zamietnutím žalobného návrhu rozhodol nesprávne. Práce na rodinnom dome na základe požiadaviek žalovaného, ktorými neustále menil pôvodnú dohodu o vykonaní prác,
- boli prevedené, čoho dôkazom je aj zaplatenie sumy vo výške žalovaným 26.300 eur na vykonané práce.
12. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný v písomných vyjadreniach nepoprel skutočnosť uzatvorenia ústnej dohody o vykonaní prác na rodinnom dome. Poprel jedine to, že by mal povinnosť doplatiť ešte sumu vo výške 4.511,25 eur (túto sumu on uplatňuje žalobou), pretože náklady stavby vyrovnal preddavkovými platbami v celkovej výške 26.300 eur. Aj žalovaný vo svojich vyjadreniach (aj v replikách) uviedol, že pôvodne boli ceny prác a materiálov upravené rozpočtami, tie boli priebežne navyšované, opomenul potvrdiť, že k navyšovaniu rozpočtov nedochádzalo jeho svojvoľným postupom (odvolateľa), ale v dôsledku priebežných požiadaviek žalovaného počas výkonu stavebných prác. Pravdou je, že písomné dodatky o požiadavkách žalovaného uzatvorené neboli, stalo sa tak z dôvodu nepísanej dohody medzi nimi a aj preto, že on - žalobca nemal dôvod neveriť splneniu dohodnutých skutočností, najmä s prihliadnutím na osobu žalovaného. Neznamená to však, že práce na stavbe neboli vykonané v tvrdenom rozsahu, čo žalovaný nakoniec aj potvrdil listinnými dôkazmi založenými v spise. Žalovaným uvádzaný výpočet výšky nákladov na práce a materiál hodnotí odvolateľ za tendenčný a účelový, poukazuje na snahu žalovaného vyhnúť sa doplateniu ceny za vykonané dielo. Žalovaný zaplatením sumy vo výške 26.300 eur napokon čiastočne uplatnený nárok uznal.
13. Ak súd uzavrel, že neboli naplnené podstatné znaky zmluvy o dielo (dohoda o predmete a o cene za vykonanie diela) a následne z tohto dôvodu nebola uzatvorená ani zmluva o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka, bol povinný (zdôrazňuje odvolateľ) skúmať uplatnený nárok v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, upravujúcom bezdôvodné obohatenie, čo však môže súd určiť len na základe znaleckého dokazovania a návrh na vykonanie dokazovania týmto prostriedkom on aj navrhoval. Aj okresný súd konštatoval, že boli ním (žalobcom) vykonané práce a dodaný materiál a žalovaný zaplatil preddavkové platby vo výške 26.300 eur. Preto za podstatné hodnotí odvolateľ skutočnosť, že práce z jeho strany na stavbe rodinného domu súp. č. XXX v T. boli vykonané na základe požiadaviek žalovaného, v rozsahu podľa navyšovaných rozpočtov a fakturácie, ktorá bola žalovaným odmietnutá až po vykonaní prác.
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhuje potvrdenie rozsudku v celom rozsahu. Za správny označuje postup súdu, keď ústne uzatvorenú zmluvu o dielo posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dodal, že on nepoprel ústne uzatvorenú zmluvu o dielo so žalobcom, je ale toho názoru, že preddavkovými platbami vo výške 26.300 eur čo uhradil žalobcovi počas vykonávania diela, plne pokryl náklady na jeho vyhotovenie, dokonca mu uhradil viac, o koľko - bližšie špecifikoval vo svojich vyjadreniach ku žalobe, ku žalobcom predloženým jednotlivým súpisom vykonaných prác.
15. V ďalšej časti písomného vyjadrenia zdôrazňuje žalovaný okolnosť, že v obsahu žalobcom predložených súpisov prác a dodávok materiálov sú uvádzané rozdielne položky čo do množstva jednotkovej ceny a výslednej ceny oproti rozpočtom, návrhy ktorých vypracoval žalobca a tieto mu predložil ako podklad (cenovú ponuku) k vyhotoveniu diela a aj oproti jednotlivým položkám uvedeným vo faktúre č. 015/2016 vystavenej dňa 16.11.2017 najprv na sumu vo výške 4.700 eur a následne pod tým istým číslom faktúry v ten istý deň na sumu 4.511,25 eur. Vo faktúre sú účtované aj položky, ktoré už raz boli zahrnuté do súpisov vykonaných prác a dodávok materiálov, jednotlivé položky v súpisoch uvedené nekorešpondujú v jednotkových cenách a množstvách. V súvislosti s cenami opráv si žalobca vyúčtoval niektoré práce, ktoré vôbec nevykonal, v niektorých položkách zmenil cenu jej jednotkovým navýšením bez toho, aby sa s ním dohodol, niektoré položky vyúčtoval dvakrát. Problém nie je v tom podľa názoru žalovaného, že by žalobca bol vykonal práce naviac a dodal materiál naviac než bolo dohodnuté za ktoré by on nebol zaplatil, ale problém je v tom, že žalobca urobil vyúčtovanie v rozpore s tým, čo bolo medzi nimi dohodnuté.
16. Žalovaný potvrdil, že na vykonaní diela sa dohodli ústne, o vykonaní diela mu žalobca písomné potvrdenie nevydal a správne uzavrel okresný súd otázku, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať ním tvrdené údaje. Súd správne poznamenal, že vzhľadom na status žalobcu (podnikateľský subjekt) sa očakáva od neho vyššia miera profesionality pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, žalobca ale nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by mu bolo možné priznať právo, čoho sa domáha.
17. On ( žalovaný ) nemá záujem na tom, aby žalobcovi neboli uhradené finančné prostriedky za skutočne vykonané práce a preukázateľne dodaný materiál, zotrváva ale na tom, že žalobcovi za skutočne vykonané práca a náklady už zaplatil - uhradenými preddavkovými finančnými plneniami vo výške 26.300 eur. Táto suma predstavovala úhradu za plnenie, čiže na materiál a zhotovenie diela. Tvrdenie žalobcu, že úhradou sumy 26.300 eur on - žalovaný uznal žalobou uplatnený nárok, nemá oporu v žiadnom z ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže podľa predpisov uvádzanej právnej normy inštitút uznania dlhu možno charakterizovať ako jednostranný písomný a adresný právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi, z ktorého vyplýva vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh s uvedením dôvodu dlhu a jeho výšky, čo v súdenej veci naplnené nebolo. Neexistuje dôvod na základe vykonaného dokazovania posudzovať nárok žalobcu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka pojednávajúcom o bezdôvodnom obohatení .
18. Žalobca v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného poukazuje na to, že neuzatvorenie písomných dodatkov o požiadavkách žalovaného neznamená, že k dohodám nedošlo, pretože platia aj ústne dohody podľa ktorých aj účastníci sporu postupovali, jednak z dôvodu nepísanej dohody medzi nimi a tiež, že on - žalobca nemal dôvod neveriť v splnenie dohodnutých skutočností, najmä s prihliadnutím na osobu žalovaného a ubezpečovanie z jeho strany. Za rozhodujúcu skutočnosť označil žalobca to, že práce na stavbe boli vykonané v tvrdenom rozsahu, nakoniec potvrdil aj žalovaný listinnými dôkazmi založenými v spise. Ak podľa názoru okresného súdu nebol uzatvorený zmluvný vzťah k vykonaniu prác, nebol viazaný právnym hodnotením nároku žalobcom a bolo jeho povinnosťou posúdiť uplatnený nárok v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
19. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení reaguje stručne na predchádzajúce písomné stanovisko žalobcu. Pridržiava sa svojich stanovísk a tvrdení prezentovaných pred okresným súdom a vo vyjadrení k odvolaniu.
20. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu v zákonnej lehote proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
21. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom a pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku postupoval podľa § 635 Občianskeho zákonníka ( pri doterajšom rozhodovaní použité nebolo), použitie tohto iného hmotnoprávneho ustanovenia Občianskeho zákonníka oznámil v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku odvolací súd aj stranám sporu, zároveň ich aj vyzval, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
22. Pri právnom posúdení veci podľa § 635 Občianskeho zákonníka ( teda hoc z pohľadu iného hmotnoprávneho ustanovenia než okresný súd aplikoval ) aj odvolací súd vyhodnotil neopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku a odvolaniu žalobcu vyhovieť nemohol.
23. Vykonané dokazovanie - zhodné ( nesporné tvrdenie ) strán sporu preukázalo podľa názoru odvolacieho súdu uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca stavebná firma - dodávateľ poskytujúci v rámci predmetu svojej činnosti ( viď aj obsah výpisu z obchodného registra žalobcu ) vymedzené stavebné práce a stavebné činnosti vykonal na základe ústnej dohody so žalovaným ( objednávateľom, občanom ) stavebné práce na rodinnom dome s.č. XXX postaveného na pozemku parc. reg. C- KN, evidovaného na katastrálnej mape parcelné č. 469/2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. T.. Je preukázané, že žalobca hoc zmluva vznikla v ústnej forme, nevydal objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, nevydanie potvrdenia má ako to konštatoval aj okresný súd poriadkový charakter, ale najpodstatnejšie charakter procesno-dôkazný
spočívajúci v tom, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno v spore preukázať vznik platnej - hoc ústnej zmluvy o dielo, teda, že ústna zmluva obsahovala dojednanie o podstatných náležitostiach vyžadovaných hmotnoprávnou úpravou, ktorými sú predmet diela a akú odplatu za vykonanie diela účastníci zmluvy dojednali. Do posudzovaného zmluvného vzťahu vstupovali podnikateľský subjekt ( dodávateľ, zhotoviteľ diela ) a občan ( objednávateľ ), ide o právny vzťah občiansko -právnej povahy, z tohto dôvodu aj súvisiace podstatné otázky treba posúdiť podľa hmotno-právnych ustanovení Občianskeho zákonníka ( ďalej iba OZ ).
24. Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo ( § 631 OZ). Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán, najmä dohovor o jej podstatných obsahových náležitostiach, t.j. o predmete zmluvy ( diele ) a odmene zhotoviteľa.
25. Krajský súd sa nestotožnil s hodnotením okresného súdu, že v zmluve predmet diela nebol dostatočne individualizovaný. Výsledky dokazovania preukázali nespornú ( žalovaným nenamietanú ) skutočnosť, že predmetom diela boli : a.) prestavba prízemia, podlahy, stropov, stien, okien a zárubní ( tzv. prvá časť ) b.) prestavba maštale na skladové priestory ( tzv. druhá časť ) a c.) nadstavba podkrovia, strecha typu A ( tzv. tretia časť ).
26. Zmluva o dielo je odplatnou zmluvou, preto podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je odmena, ktorú poskytuje objednávateľ zhotoviteľovi. Cena diela predstavuje odplatu za predmet zmluvy v peniazoch. K platnosti zmluvy sa však nevyžaduje dohoda o výške ceny. Zmluvné strany sa môžu v zmluve dohodnúť o postupe, na základe ktorého sa určí cena diela. Dohodou zhotoviteľa a objednávateľa môže byť cena stanovená podľa rozpočtu ( § 635 OZ), odhadom ( § 636 OZ) alebo iným určitým a zrozumiteľným spôsobom.
27. V konkrétnej súdenej veci bez akýchkoľvek pochýb dojednali žalobca a žalovaný postup na základe ktorého sa určí cena diela rozpočtom, čo aj zistený skutkový stav okresným súdom preukazuje, - osobitne na každú dielčiu časť predmetu diela. Dojednanie rozpočtovej ceny na každú časť predmetu diela aj okresný súd v číselnom vyjadrení v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza. Pôvodne dohodnutú tzv. rozpočtovú cenu v konkrétnych sumách strany sporu nevyvrátili. Vzhľadom na uvedené je preukázané, že strany zmluvy dojednali ( v ústnej forme ) aj odmenu ( odplatu ) za ktorú zhotoviteľ mal objednávateľovi dielo vykonať.
28. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti je odvolací súd názoru, že medzi stranami sporu vnikla platná ústna zmluva o dielo.
29. Podľa § 635 ods.1 OZ ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
30. Žalobca istinu v sume 4.511 eur uplatňuje ako nedoplatok za vykonané stavebné práce, tvrdiac, že vo výške tejto sumy odplaty za dielo mu žalovaný ešte dlhuje. Predmetná suma istiny je podľa skutkových tvrdení žalobcom uplatňovaná ako odplata za navyše vykonané práce podľa tzv. „požiadaviek žalovaného „ a s tým súvisiacich nákladov ( ako dôsledok navýšenia ceny diela nad rámec pôvodného rozpočtu ). Žalobca totiž pôvodne dojednanú rozpočtovú cenu za jednotlivé etapy prác navyšoval, v prípade prvej časti zo sumy 9.751,32 eur na 13.696,43 eur ( navýšenie o 40,46 % ) v prípade druhej časti z 2.759,07 eur na sumu 2.834,10 eur a v prípade tretej časti z 9.482,67 eur na sumu 14.280,72 eur ( navýšenie o 50,60 %). Žalobca cenu diela dohodnutú podľa rozpočtu mohol ( a smel ) navýšiť iba so súhlasom objednávateľa. Dokonca podľa zákonnej úpravy práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté mohol účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Žalovaný poprel žalovaný nárok, preto žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že pôvodnú rozpočtovanú cenu navýšil so súhlasom objednávateľa, v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Nepreukázal ani to, že ak pôvodná rozpočtovaná cena mala byť navyšovaná ( jednalo sa o navýšenie v podstatnom rozsahu ) v dôsledku ním tvrdených „ požiadaviek objednávateľa na vykonanie ďalších prác a v súvislosti s nimi vznikli ďalšie náklady“- takýto jeho postup schválil objednávateľ písomne, alebo práce ( ďalšie ) dodatočne písomne objednal. V súhrne potom všetkých konštatovaných
skutočností krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nemá nárok na žalobou uplatnenú istinu a príslušenstva ( úrokov z omeškania z nej ).
31. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodnutie okresného súdu má oporu v aplikovanom procesnom ustanovení zohľadňujúci zásadu úspechu/ neúspechu strán v spore.
32. Ďalšie odvolacie argumentácie žalobcu boli právne bezvýznamné.
33. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, preto odvolací súd postupom podľa § 396 ods.1 v aplikácii s § 255 ods.1 CSP priznal žalovanému - úspešnému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň dodáva, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd ( § 262 ods.2 CSP).
34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.