Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/234/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: H., v konaní zastúpenej: H., proti žalovanému: K., zast. C., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.marca 2018, č.k. 3C/142/2016-175, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo dňa 03.02.2010 uzatvorená medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností - bytu č. XX, X. poschodie, vchod č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisného čísla XXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. registra "C", parc. č. XXXX o výmere 622 m2, o veľkosti XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese J., v obci J., v katastrálnom území J., evidované Okresným úradom J., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, je neplatná. Súčasne priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu nehnuteľnosti - bytu č. XX, X. poschodie, vchod č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisného čísla XXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. registra „C“, parc. č. XXXX o výmere 622 m2, o veľkosti XXXX/ XXXXXX, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese J., v obci J., v katastrálnom území J., evidované Okresným úradom J., katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „byt“) dôvodiac, že tieto nehnuteľnosti (ktoré nadobudla do vlastníctva od H. dňa 01.11.1999) v roku XXXX na základe kúpnej zmluvy previedla na žalovaného, avšak v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony. Viac ako 16 rokov sa lieči, trpí organickou poruchou osobnosti v koincidencii s ľahkou mentálnou retardáciou, vzhľadom k čomu je právny úkon prevodu vlastníctva k bytu absolútne neplatný. V súčasnosti vlastní byt už X.. vlastník. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne doplnil, že žalobkyňa začala navštevovať psychiatra v roku XXXX, lieči sa u H.. J. v V., v zmysle znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovované na jej osobu, žalobkyňa má IQ 58, intelekt v pásme ľahkej mentálnej retardácie, stredný stupeň debility. V rokoch 2006, 2008, 2009, 2010 brala pôžičky, v roku 2006 založila svoj byt v prospech susedy, ktorá bola dlžníkom z úveru vo Y. L., z ktorého dôvodu v roku XXXX podala dcéra žalobkyne návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyni. Rozsudkom 6Ps/2/2010-49 zo dňa 17.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.07.2010 jej spôsobilosť bola obmedzená tak, že nebola spôsobilá nakladať s majetkom a financiami, ktorých hodnota prevyšuje 120,- eur mesačne a taktiež nebola spôsobilá preberať poštové zásielky. Žalobkyňa v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016 žila v nájmoch, následne požiadala na bytovom družstve v J. o pridelenie bytu, informovali ju však, že v dôsledku obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, jej byt nedajú. Keďže s dcérou, ktorá jej bola určená za opatrovníka mala napäté vzťahy, začala podávať návrhy na vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Rozsudkom OS Partizánske po sp.zn. 1Ps/5/2014-73 zo dňa 27.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.04.2015, jej bola vrátená spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Žalobkyňa uzatvorila dotknutú kúpnu zmluvu na prevod bytu so žalovaným dňa 03.02.2010. Dohodnutá kúpna cena vo výške 30.000,- eur, jej nikdy nebola uhradená. Následne dňa 24.06.2010 došlo k prevodu bytu zo žalovaného K. V., na syna žalobkyne J.C. a to kúpnou zmluvou za cenu 30.000,- eur. Či jej syn J. K. V. niečo zaplatil, nevie uviesť. V čase uzatvárania zmluvy s K. V. nebola žalobkyňa spôsobilá vzhľadom na svoje ochorenie pochopiť následky svojho konania, preto namieta absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V súčasnosti je predmetný byt vedený na C.N., ktorý ho nadobudol od H. Y. a tento ho nadobudol od J.C.. V čase, keď byt bol prevedený žalobkyňou na K. V., už dcéra žalobkyne podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne. Navrhla doplniť dokazovania vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za účelom zistenia, či v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou a či bola schopná posúdiť dôsledky uzatvorenia kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je daný absolútnou neplatnosťou dotknutého právneho úkonu z dôvodu zdravotného stavu žalobkyne.

3. Žalovaný v priebehu konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že predložené a vykonané dôkazy nie sú spôsobilé k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2010. Žalobkyňa v deň uzatvárania kúpnej zmluvy mala plnú spôsobilosť na právne úkony a žalovaný nemal a ani nemohol mať vedomosť o jej duševnom stave. Ani vyhovujúce navrhované rozhodnutie žiadnym spôsobom nezmení právne postavenie žalobkyne, teda podľa ust. § 137 písm. c) CSP, na požadovanom určení nemôže mať táto naliehavý právny záujem. Aktuálnym vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je C.N. a nie žalovaný. Na pojednávaní dňa 06.03.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Nevie sa vyjadriť k tomu, či vôbec a akým spôsobom uhradil žalovaný kúpnu cenu. Žalovaného videl iba raz, komunikuje s ním cestou sprostredkovateľa - známeho žalovaného, z ktorého dôvodu nevie ani zabezpečiť účasť žalovaného na pojednávaní. Uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou medzi žalobkyňou a H. zo dňa 25.11.1999 nadobudla byt žalobkyňa. Zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.02.2010 žalobkyňa previedla predmetný byt na žalovaného za kúpnu cenu 30.000,- eur. V čase uzatvorenia zmluvy bola ako vlastník bytu zapísaná na príslušnom LV žalobkyňa. Rozhodnutím Správy katastra J.slo vkladu Y. zo dňa 05.02.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu zo žalobkyne na žalovaného. Následne kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a synom žalobkyne J.S., ako kupujúcim, zo dňa 26.04.2010 previedol žalovaný predmetný byt na syna žalobkyne za kúpnu cenu 30.000,- eur. Syn žalobkyne následne kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi s A.. H. Y. zo dňa 20.05.2011 previedol predmetný byt na A.. H. Y. za kúpnu cenu 30.000,- eur. V súčasnosti je ako vlastník bytu na LV č. XXXX evidovaný C.N.. Rozsudkom OS Partizánske pod č.k. 6Ps/2/2010-49 zo dňa 17.06.2010 bola žalobkyni obmedzená spôsobilosť na právne úkony tak, že nie je spôsobilá nakladať s majetkom a financiami, ktorých hodnota presahuje 120,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z výsledkov znaleckého dokazovania (znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 18.05.2010) bolo zistené, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou. Rozsudkom OS Partizánske pod č.k. 1Ps/5/2014-73 zo dňa 27.02.2015 bola žalobkyni prinavrátená spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Zo znaleckého posudku pod č. X/XXXX vypracovaného v priebehu tohto konania znalkyňou H.. U. D. zo dňa 14.08.2017 vyplýva, že žalobkyňa trpí chronickou (dlhodobou) duševnou poruchou (organicky podmienená porucha osobnosti a ľahká duševná zaostalosť), ktorá je trvalého charakteru, ktorou trpela už vo februári 2010, teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, zároveň je možné, že v uvedenom čase trpela aj poruchou depresie stredného stupňa, ktorá spôsobuje zníženú chápavosť, oslabený úsudok a neschopnosťou posúdiť životné situácie a okolnosti, bezradnosťou pri depresii, ako aj citovou labilitou a depresiou a skratovým nepremysleným jednaním. Žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy vzhľadom na duševnú poruchu nebola schopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a v podstatnej miere nebola schopná ovládať svoje konanie a nebola schopná posúdiť následky a dôsledky uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod bytu žalobkyne na žalovaného.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), s odkazom na ktoré dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Predovšetkým posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na podanej žalobe z hľadiska ust. § 137 daného ohrozením právneho postavenia žalobkyne, ktorá nie je zapísaná na LV ako vlastníčka bytu. Pokiaľ ďalej žalobkyňa tvrdila, že trpí duševnou poruchou, z ktorého dôvodu nebola schopná posúdiť následky a dôsledky uzatvorenia dotknutej kúpnej zmluvy, žalovaný toto nepopieral a vzniesol len námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu vzhľadom na to, že momentálne má byt už tretí vlastník, teda určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nezmení postavenie žalobkyne. Súd za účelom zistenia, či bola žalobkyňa schopná posúdiť svoje konanie, pochopiť následky a dôsledky svojho konania vykonal znalecké dokazovanie. Fakt, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou vyplýva už z rozsudku pod č.k. 6Ps/2/2010-49 zo dňa 17.06.2010. Znalecké dokazovanie vo vyššie uvedenom konaní bolo vykonané medzi uzatvorením zmluvy a rozhodnutím vo veci samej, teda v krátkom časovom odstupe od uzatvorenia zmluvy. Primárne však zo znaleckého posudku pod č. X/XXXX . vypracovaného v priebehu tohto konania znalkyňou H.. U. D. zo dňa 14.08.2017 vyplynulo, že žalobkyňa trpí chronickou (dlhodobou) duševnou poruchou (organicky podmienená porucha osobnosti a ľahká duševná zaostalosť), ktorá je trvalého charakteru, ktorou trpela už vo februári 2010, teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorej následkom bolo, že v tomto období nebola schopná posúdiť následky a dôsledky uzatvorenia zmluvy, s ktorým znaleckým posudkom sa žalobkyňa stotožnila, žalovaný sa k nemu nevyjadril, teda nenamietol zistenia plynúce zo znaleckého posudku. Keďže mal súd takto za preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobkyňa trpela duševnou poruchou a nebola schopná posúdiť následky a dôsledky uzatvorenia kúpnej zmluvy, za aplikácie ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 03.02.2010 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bola v konaní úplne úspešná.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, prípadne, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre prípad, ak by odvolací súd rozsudok potvrdil, je podľa jeho názoru potrebné rozhodnúť o synalagmatickom záväzku, teda o povinnosti žalobkyne vrátiť žalovanému zaplatenú kúpnu cenu vo výške 30.000,- eur. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podľa jeho názoru nespornou je skutočnosť, že medzi stranami bola uzatvorená kúpna zmluva a že zo strany žalovaného bola zaplatená kúpna cena 30.000,- eur a tiež, že následne došlo k niekoľkým ďalším prevodom vlastníckeho práva zo žalovaného na ďalšie osoby. Podľa jeho názoru, vzhľadom k týmto prevodom, rozsudok o určení neplatnosti kúpnej zmluvy nezmení právne postavenie žalobkyne, a preto na jej strane nie je existencia naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe. Poukázal na to, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by žalovaný kúpnu cenu žalobkyni nezaplatil. Z hľadiska duševného stavu žalobkyne poukázal na to, že nemal žiadnu možnosť získať vedomosť o skutočnom duševnom stave žalobkyne a teda tento fakt mu nemôže byť na ujmu. Do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval dobrovoľne a v dobrej viere kúpil byt. Teda v tomto smere bol dobromyseľný. Žalobkyňa v deň podpisu kúpnej zmluvy nejavila známky žiadnej duševnej poruchy, ktorá by mohla mať vplyv na jej slobodnú vôľu. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel bez toho, aby žalobkyňa formulovala správne petit žaloby prostredníctvom vyjadrenia synalagmatického záväzku vzájomných plnení. Imanentnou náležitosťou podanej žaloby je žalobný petit, ktorým je súd viazaný a nemôže priznať viac, než žalobca žiada. V obdobných prípadoch súdy vychádzajú zo znenia ust. § 457 OZ, z ktorých vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov neplatnej zmluvy pre prípad odstúpenia od zmluvy vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali. Konštantnou judikatúrou je rigidne uvádzané, že v prípade nesprávnej formulácie petitu formou synalagmatického záväzku vzájomných plnení bude žaloba zamietnutá. V zmysle ustálenej súdnej praxe, ak by súdy poučili žalobcu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu takejto žaloby, presiahlo by to poučovaciu povinnosť súdu. Žalobkyňou uvádzaný petit smeruje len k určeniu vlastníckeho práva v jej prospech, bez vyjadrenia nevyhnutného synalagmatického záväzku vrátiť prijaté plnenie z kúpnej zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 457 OZ. Poukázal na zásady CSP, najmä na článok 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa článku 5 zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Na podporu svojho názoru, týkajúceho sa nevyhnutnosti vyjadrenia synalagmatického záväzku v petite, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2014 z 19.03.2014, rozsudok NS SR 2Cdo 311/2008 zo dňa 30.03.2010, NS SR 3Cdo 115/2008 z 26.02.2009, tiež Zborník stanovísk práv a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov IV. Dôvodil, že na jednej strane je žalobkyňa de facto uplatňuje vrátenie plnenia, ktorého sa dostalo žalovanému od žalobkyne a to žalobou o neplatnosť právneho úkonu, pretože ak súd rozhodne o tejto neplatnosti, príslušný okresný úrad podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, ale žalobkyňa si nesplnila povinnosť v petite žaloby uviesť aj výrok vyjadrujúci vrátenie plnenia poskytnutého žalovaným žalobkyni, t.j. neuviedla výrok o vrátení kúpnej ceny. Judikatúra prezumovala skutočnosť, že splnenie predpokladov vydania bezdôvodného obohatenia musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. V danom prípade však vzhľadom na nutnosť formulácie synalagmatickej povinnosti v petite žaloby, mala sama žalobkyňa toto v petite formulovať. Mala vziať na zreteľ, že v dôsledku rozhodnutia kataster nehnuteľností zapíše ako vlastníka žalobkyňu na miesto žalovaného a tak v zmysle § 457 vznikne medzi žalobkyňou a žalovaným právny vzťah bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy. Nebolo možné ňou nárokované plnenie uplatniť jednostranne. Nemohla sa teda domáhať na súde určenia vlastníckeho práva bez toho, aby v žalobe vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany. Keďže to neurobila, nemohla byť jej žaloba úspešnou a nebolo jej možné teda vyhovieť. Výklad právnej normy súdmi, nemôže byť svojvoľný.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu podanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovaným uvádzaný dôvod spočívajúci v údajnom nesprávnom petite žaloby neobsahujúcom vzájomné plnenia, je nesprávny. Žalobkyňa nikdy nemohla podať žalobu v zmysle tvrdení žalovaného, nakoľko nikdy od žalovaného nedostala kúpnu cenu. Tak ako bolo uvedené v priebehu samotného súdneho sporu, žalovaný kúpnu cenu nikdy neuhradil, a teda tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní je účelové a klamlivé. V minulosti žalovaný opakovane uviedol, že žiadne peniaze žalobkyni v rámci kúpy nehnuteľnosti neodovzdal. Rovnako opakoval aj pred inými osobami, že neuhradil žalobkyni kúpnu cenu, čo sa aj zakladá na pravde. Ako nesporný dôkaz týchto tvrdení žalobkyňa predložila odvolaciemu súdu zápisnicu z výsluchu žalovaného zo dňa 06.01.2017 o 10:30 hod. vykonaného pred OR PZ v J., odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania pod O.: S.6 súčasne tvrdiac, že už počas súdneho konania informovala súd o existencii a priebehu predmetnej trestnej veci. V zápisnici o výsluchu žalovaného ako svedka sa na strane 5, prvý odsek, 2. veta uvádza: „.... taktiež som ja (žalovaný) nedal pani Y.iadne peniaze...“ Toto tvrdenie je teda v priamom rozpore s tvrdeniami v podanom odvolaní žalovaného, z čoho vyplýva, že žalovaný buď neuvádzal pravdu vo vyššie uvedenej trestnej veci a tým maril trestné konanie, alebo účelovými tvrdeniami v podanom odvolaní sa chce bezdôvodne obohatiť na jej úkor. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o jej zdravotnom stave a jeho nevedomosti o tejto skutočnosti uvádza, že jej nepriaznivý zdravotný stav je viditeľný už na prvý pohľad, či pri prvom stretnutí s ňou, pričom žalobkyňa trpí týmto ochorením už od narodenia.

8. Samotná žalobkyňa nad rámec svojho vyššie uvedeného vyjadrenia k odvolaniu podaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručila súdu ďalšie podania (doručené súdu v dňoch 26.06.2018, 02.07.2018, 09.07.2018, 17.08.2018, 27.07.2018, 20.08.2018), ktoré sú svojim obsahom v zásade zhodné a v ktorých žalobkyňa opakovane uvádza, že bola podvodom pripravená o byt, že od žalovaného ako kupujúceho nikdy žiadne peniaze nedostala, o byt prišla, bývajú v ňom momentálne cudzí ľudia, žalovaný sa vyhýba súdnym konaniam, bol na nej spáchaný podvod, domáha sa nápravy.

9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.

10. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a existenciu takýchto vád odvolateľ ani netvrdil.

15. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 03.02.2010, ktorou previedla vyššie identifikovaný byt č. XX vrátane podielu na spoločných častiach bytového domu a pozemku, na ktorom bytový dom stojí nachádzajúci sa v k.ú. J. (v tom čase vedenom ako jej vlastníctvo na LV č. XXXX) na žalovaného tvrdiac, že v tom čase trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila k tomuto úkonu nespôsobilou.

16. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

17. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažiskové odvolacie námietky žalovaného spočívajú v tom, že súd vyhovel žalobe napriek tomu, že žalobkyňa správne neformulovala žalobný návrh, keďže neobsahoval synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy na vrátenie vzájomných plnení, v konkrétnostiach neobsahoval povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému kúpnu cenu. V ďalšom namietal správnosť záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe a súčasne tvrdil existenciu dobrej viery na jeho strane pri uzatváraní zmluvy. Ako uvádzal v odvolaní, uplatňuje dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ (existenciu inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové a právne závery).

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

20. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, pričom nebola odvolacím prieskumom zistená ani vada, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe (§ 137 a vychádzajúc z nesporného zistenia o tom, že žalobkyňa v čase uzatvorenia dotknutej kúpnej zmluvy so žalovaným trpela duševnou poruchou, túto posúdil ako absolútne neplatný právny úkon (§ 38 ods. 2 , v dôsledku čoho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Za správne je za týchto okolností potrebné považovať aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na plný úspech žalobkyne v spore (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 , aby nadbytočne neopakoval stranám známe fakty posudzovanej veci.

21. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd uvádza:

22. V priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním bezpečne zistené, že žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným (predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu na žalovaného) trpela takou duševnou poruchou, ktorá mala za následok jej neschopnosť posúdiť následky tohto právneho úkonu, dôsledkom čoho je absolútna neplatnosť tohto úkonu z hľadiska ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (negotium nullum). Závery znaleckého posudku, ako ani ďalšie skutkové zistenia, v ktorých má pôvod tento súdom prvej inštancie vyvodený záver, žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie spochybnené neboli a jeho správnosť nebola dotknutá ani v odvolacom konaní prostredníctvom produkovaných, skutkovo vymedzených odvolacích námietok.

23. Odvolateľ však namieta, že napriek vyššie uvedenému záveru nebolo možné žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala výlučne určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, vyhovieť, keďže žalobkyňa neformulovala žalobný návrh tak, aby obsahoval synalagmatický záväzok podľa § 457 OZ, vyplývajúci z právneho vzťahu strán sporu, ako účastníkov neplatnej zmluvy, keďže v dôsledku vydaného rozhodnutia postupom podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona dôjde k spätnému zápisu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne, na strane druhej však nie je zaviazaná k povinnosti vrátiť kúpnu cenu.

24. Posúdením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenej odvolacej námietky.

25. Vychádzajúc z právnej teórie, ako aj ustálenej súdnej praxe, na ktorú poukazuje tiež odvolateľ, niet pochybnosti o tom, že pri synalagmatických záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia, ktorá znamená, že plnenia sa môže domáhať len účastník, ktorý už sám dlh splnil, alebo preukázateľne je pripravený ho splniť. Povinnosť účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenie vyplýva nielen zo zmluvy (560 , ale aj zo zákona (§ 457 . Je to práve § ust. 457 OZ, ktoré upravuje dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kedy má jeho vznik pôvod v občianskoprávnej zmluve, či už neplatnej, alebo zrušenej. Ide o nároky vzájomnej reštitučnej povahy, účelom ktorých je obnovenie predchádzajúceho stavu. Nárok jednej zmluvnej strany na zaplatenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy (dôvodom neplatnosti zmluvy je tiež podľa ust. § 38 ods. 2 aj nespôsobilosť v dôsledku duševnej poruchy posúdiť následky svojho konania) je podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo získal za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa kupujúci domáha a naopak. Pravdou tiež je, že súd je v zmysle § 216 je viazaný žalobou, preto pre jej úspech je nutné, aby táto žaloba umožnila vyjadriť vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy vo výroku rozsudku (rozsudok NS ČR z 15.06.2000 sp. zn. 25Cdo 489/1999), inak by jedna zo strán bola naďalej bezdôvodne obohatená v rozpore s § 457 (R 26/1975). Teda žalobe, predmetom ktorej je uplatnenie nároku na plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán a v prípade, ak žalobný návrh takýto synalagmatický záväzok neobsahuje, pre viazanosť žalobou, by musel túto zamietnuť. Domáhať sa plnenia zo strany žalobcu bez toho, aby súčasne podmienil tento nárok plnením druhej strany, teda aby bol vo výroku vyjadrený synalagmatický záväzok podľa § 457 je možné s úspechom len vtedy, ak samotný žalobca takúto povinnosť vrátiť plnenie nemá, či už preto, lebo jemu plnené nebolo, alebo preto, že si predtým už svoju povinnosť splnil.

26. V posudzovanej veci predovšetkým žalobkyňa neformulovala svoj žalobný návrh ako nárok na vrátenie plnenia v dôsledku neplatnej zmluvy (§ 457 , ale svoj nárok uplatnila prostredníctvom žaloby určovacej. Avšak ani v prípade, ak by v hypotetickej rovine po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia mohlo dôjsť k obnoveniu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, dotknutým identifikovanou kúpnou zmluvou postupom podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, na ktorý poukazuje odvolateľ (čo však predpokladá splnenie zákonných podmienok daných týmto zákonným ustanovením, naplnenie ktorých odvolací súd neskúmal), teda teoreticky by do úvahy prichádzal záver, že podaná určovacia žaloba súčasne konzumuje tiež žalobu na plnenie v časti nároku žalobkyne na plnenie z neplatnej zmluvy, nemožno rozhodnutiu súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky nič vytknúť. Žalobkyňa totiž od počiatku tvrdila, že žalovaný jej kúpnu cenu nikdy nezaplatil a samotný žalovaný toto skutkové tvrdenie v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nikdy nespochybnil, nepreukazoval, ale ani netvrdil zaplatenie kúpnej ceny žalobkyni, a následne v dôsledku neplatnej zmluvy vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane, a to napriek tomu, že vo vzťahu k takémuto nároku to bol práve on, koho bremeno tvrdenia a jeho preukázania zaťažovalo. Pri nespornosti tvrdenia žalobkyne o nezaplatení kúpnej ceny tak nebol žiaden zákonný dôvod na strane súdu prvej inštancie úspech v spore žalobkyne podmieňovať takou formuláciou žalobného návrhu, ktorý by vyjadroval synalagmatický záväzok podľa § 457 v prospech žalovaného, keďže nebol racionálny dôvod spochybňovať, že samotná žalobkyňa takúto povinnosť vrátiť plnenie nemá, pretože ako tvrdila (a naďalej tiež tvrdí), jej plnené nebolo. Keďže tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny žalovaným a s tým spojený nárok na plnenie z neplatnej zmluvy neboli ním produkované v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pri súčasnom nespochybnení tvrdenia žalobkyne o nezaplatení kúpnej ceny, logicky nemohli byť ani predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Skutkové tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny produkuje odvolateľ až v odvolacom konaní, nebolo teda uvádzané v limitoch daných zákonnou koncentráciou konania pred súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu nemôže byť toto ako novota v odvolacom konaní spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska ust. § 366 CSP. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku, alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené, keďže strany sporu mali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie príležitosť tieto použiť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov, teda tzv. novôt je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 366 CSP. Preukázanie naplnenia prípustnosti novôt v odvolacom konaní vo väzbe na konkrétny uplatnený odvolací dôvod zaťažuje jednoznačne odvolateľa. V posudzovanej veci žalovaný v odvolaní nevymedzil dôvod prípustnosti produkovaných novôt v odvolacom konaní, čo ich diskvalifikuje už len z tohto dôvodu z odvolacieho prieskumu, pričom z hľadiska uplatnených dôvodov na odvolanie (§ 367 ods. 1 písm. f/ a h/ , ich prípustnosť je z povahy veci vylúčená. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, k jeho naplneniu nedošlo.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené tak odvolateľ nedôvodne poukazuje na čl. 2 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, vychádzajúc z ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. K porušeniu uvedených princípov, ktorými je súdne konanie ovládané, v posudzovanej veci napadnutým rozhodnutím nedošlo, keďže nevykazuje rozpor s ustálenou súdnou praxou v namietanej otázke formulácie žalobného návrhu pre prípad synalagmatického záväzku a tiež nevykazuje znaky indikujúce k založeniu nespravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu. Rovnako ním nedošlo vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci ani k naplneniu čl. 5 Základných princípov CSP, teda k zneužitiu práva.

28. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že dotknutú kúpnu zmluvu uzatváral v dobrej viere, nad rámec toho, že ani takéto skutkové tvrdenie pred súdom prvej inštancie neprodukoval, táto je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu bez právneho významu, keďže predmetom posudzovania súdom prvej inštancie nebola otázka vlastníckeho práva, ale žalobkyňou tvrdené zákonné dôvody majúce za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Odvolací súd však dodáva, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí tak, ako keby vôbec nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý si môže svoje nároky z neplatného právneho úkonu vo všeobecnosti vysporiadať s tým, v koho prospech plnil a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V konkrétnostiach i keď odvolateľ pred súdom prvej inštancie netvrdil vznik takéhoto nároku na jeho strane, v zásade v tomto konaní vydané napadnuté rozhodnutie netvorí prekážku toho, aby takýto nárok uplatnil v samostatnom konaní, pričom s poukazom na zásady, ktorými je civilné sporové konanie ovládané, ho bude zaťažovať dôkazné bremeno existenciu takéhoto nároku preukázať.

29. V konečnom dôsledku ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci, posúdil odvolací súd jeho námietku spochybňujúcu existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej žalobe z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré bolo predmetom prevodu prostredníctvom dotknutej zmluvy, ktorú požadovala určiť za neplatnú, bolo dotknuté ďalšími následnými zmenami. Predovšetkým táto námietka vykazuje kontraproduktívnosť vo vzťahu k predchádzajúcej časti odvolania, dôvodnosť ktorého odvolateľ zakladal práve na tvrdení, že dôsledkom vydaného rozhodnutia bude postupom podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona obnovený pôvodný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, čo by už samo osebe indikovalo v prospech správnosti záveru súdu prvej inštancie o danosti záujmu na podanej určovacej žalobe, s existenciou ktorého, vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci, sa odvolací súd identifikuje, a to bez ohľadu na to, či k odvolateľom tvrdenému postupu budú splnené zákonné predpoklady.

30. Za jeden z právnych prostriedkov ochrany porušených práv považuje súdna prax určovaciu žalobu a tiež v tomto zmysle aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu nemožno nevziať do úvahy možnosť reálneho prístupu na súd za účelom poskytnutia požadovanej súdnej ochrany so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok z hľadiska ust. § 137 CSP, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím, je preto potrebné vychádzať z toho, či navrhované rozhodnutie predstavuje odstránenie spornosti z právneho vzťahu s konkrétnym žalovaným. V posudzovanej veci vezmúc do úvahy okolnosti prípadu, ako aj k dôvod, majúci za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, s prihliadnutím na to, že v konkrétnostiach skutkových okolností vo vzťahu k žalovanému reálne neprichádza do úvahy iný druh žaloby umožňujúci žalobkyni dosiahnuť vyriešenie spornosti ňou tvrdenej skutočnosti vo vzťahu medzi nimi a v tomto smere tak na jej strane nastoliť v požadovanom smere istotu, odvolací súd zastáva názor, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe na strane žalobkyne je daný a odvolacia námietka žalovaného v tomto smere nedôvodná.

31. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné posúdiť inak, ako nespôsobilé k odlišnému, v prospech neho spôsobilému rozhodnutiu vo veci.

32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .