Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-16-2023.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: ESCO spol. s r.o., IČO: 31 324 045, so sídlom Agátova 1, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., IČO: 47 248 301, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpenej: JUDr. Juraj Grábiš, advokát, so sídlom Koceľova 17, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 6.6.2022, č.k. 33C/13/2019-146, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 39, § 40 ods. 1, § 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2 a 4, § 46 ods. 1, 2, § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca žalobou odporuje právnemu úkonu dlžníka, ktorým je Zmluva o postúpení práv a povinností stavebníka, ktorú uzavrel dlžník (E. F.) ako postupca so žalovanou ako postupníkom dňa 2.8.2016, a z ktorej okrem iného vyplýva, že dlžník je stavebníkom stavby „Samostatne stojaci rodinný dom a prípojky na inžinierske siete (elektrina, plyn a odkanalizovanie)“ na pozemku s parc. č. G. XXX/X, XXX v k.ú. H. v súlade so stavebným povolením Obce Kuchyňa č.p. SOÚ- K/2003/653/87-Vl. zo dňa 26.9.2003; že žalovaná má záujem vybudovať samostatne stojaci rodinný dom spolu s prípojkami inžinierskych sietí namiesto dlžníka ako postupcu a stavebníka; že dlžník postúpil na žalovanú všetky práva a všetky povinnosti vyplývajúce pre postupcu ako stavebníka zo stavebného povolenia v rozsahu týkajúceho sa vybudovania samostatne stojaceho rodinného domu a prípojok na inžinierske siete namiesto dlžníka za podmienok uvedených v zmluve, vrátane všetkých práv k dokumentácii súvisiacej s vydaným stavebným povolením, zahŕňajúc právo na použitie na výstavbu stavby, vyhotovovanie jej ďalších kópií, zmien a úprav; že žalovaná preberá všetky postupové práva a povinnosti a bude ďalej vystupovať v postupovaných právach a povinnostiach ako právny nástupca postupcu a zrealizuje výstavbu rodinného domu a prípojok na vlastné náklady; že dlžník si ponecháva vo výlučnom vlastníctve pozemky, na ktorých bude výstavba a vyslovuje súhlas k realizácii uvedenej stavby ako stavby na cudzom pozemku; že postupca (dlžník) mal oznámiť postúpenie práv a povinností podľa zmluvy stavebnému úradu a predložiť mu originál zmluvy za účelom preukázania poistenia postupových práv a povinností na žalovanú ako stavebníka, ako aj vykonať akékoľvek ďalšie úkony potrebné na to, aby príslušný stavebný úrad považoval v rámci stavby v zmysle stavebného povolenia za stavebníka
žalovanú ako postupníka namiesto dlžníka; že vyhotovenie malo byť predložené stavebnému úradu k žiadosti o zmenu stavebníka. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 7.10.2016 bola na Obecný úrad Kuchyňa doručená žiadosť o zmenu stavby pred dokončením, podľa ktorej dlžník spolu so žalovanou požiadali vo vzťahu k stavbe o „zmenu vlastníka stavby“, pričom v žiadosti bolo uvedené, že k stavbe má stavebník vlastnícke právo. Následne rozhodnutím Obce Kuchyňa č.j. SOU- K/16/684/112-Vl. zo dňa 2.11.2016 bola povolená zmena predmetnej nedokončenej stavby v rozsahu zmeny stavebníka E. F. na A. B., pričom ostatné podmienky stavebného povolenia ostali nezmenené; v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že zmena nedokončenej stavby sa povoľuje na základe zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka zo dňa 2.8.2016. Z Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov zo dňa 9.6.2016 súd zistil, že dlžník a jeho bývalá manželka I. F. sa dohodli na vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zaniklo zánikom manželstva dňa 29.10.2009, a to tak, že rodinný dom (neskolaudovaný, bez prideleného súpisného čísla, nezapísaný v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva, v ktorom dlžník býva) nadobudol do výlučného vlastníctva dlžník (pozemky, na ktorých je postavený rodinný dom sú vo výlučnom vlastníctve dlžníka a neboli predmetom Dohody). Z uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. 5C/365/2012-62 zo dňa 30.6.2016 vyplýva, že dlžník a jeho bývalá manželka I. F. uzavreli súdny zmier, ktorý bol súdom cit. uznesením schválený, a to v rovnakom zmysle, ako bolo uvedené v Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie uzavrel, že v čase uzavretia Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov už stavba ako vec v právnom zmysle existovala a že po podpise cit. dohody prešla do výlučného vlastníctva dlžníka. Na to, aby vlastnícke právo dlžníka k rozostavanej stavbe následne prešlo na inú osobu a aby tak mohlo reálne dôjsť k zmenšeniu jeho majetku a ohrozeniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, by musela byť uzavretá zmluva nová, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva dlžníka k rozostavanej stavbe. Takou zmluvou však nie je žalobcom napádaná Zmluva o postúpení práv a povinností stavebníka, ktorou dlžník postúpil na žalovanú všetky práva a všetky povinnosti vyplývajúce pre postupcu ako stavebníka zo stavebného povolenia v rozsahu vybudovania samostatne stojaceho rodinného domu a prípojok na inžinierske siete namiesto dlžníka. Z uvedenej Zmluvy totiž nie je možné vyvodiť, že by sa ňou na žalovanú okrem práv a povinností zo stavebného povolenia prevádzalo tiež vlastnícke právo k stavbe, preto (ak nedošlo medzičasom k inému prevodu zo strany dlžníka, ktorý súdu nie je známy) je dôvodné za vlastníka rozostavanej stavby aj naďalej považovať dlžníka. Uzavretím napadnutej Zmluvy tak nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka a nemožno hovoriť ani o zhoršení možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Vzhľadom na uvedené nebola splnená základná zákonná podmienka pre vyhlásenie napadnutej Zmluvy za právne neúčinnú voči žalobcovi. Prvoinštančný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že samotná napadnutá Zmluva nepredstavuje platný právny úkon, ktorý by bol spôsobilým predmetom odporovacej žaloby veriteľa. Vo vzťahu k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia, jediným ustanovením Stavebného zákona, ktoré vytvára priestor na potenciálnu dispozíciu s právami a povinnosťami je § 70 Stavebného zákona, v zmysle ktorého „Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.“ Ustanovením § 70 Stavebného zákona sa teda vytvoril predpoklad, že aj stavebník ako účastník konania môže mať svojho právneho nástupcu. Otáznym však zostáva spôsob, akým sa subjekt môže dostať do postavenia stavebníka špecifikovaného v už vydanom právoplatnom stavebnom povolení. Je celkom nepochybné a praxou akceptované, že práva a povinnosti vyplývajúce z individuálnych správnych aktov in rem (akým je i stavebné povolenie) sú prenositeľné na inú osobu spolu s vecou, na ktorú sa vzťahujú. V prípade prevodu/prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pozemku), na ktorú sa viaže vydané právoplatné stavebné povolenie, tak dochádza spolu s prevodom/prechodom vlastníckeho práva zároveň k prevodu práv a povinností zo stavebného povolenia ex lege (bez nutnosti vydania nového individuálneho správneho aktu s konštitutívnymi účinkami), a to za predpokladu, že nový vlastník je zároveň stavebníkom. Iná situácia je však v prípade, keď práva a povinnosti zo stavebného povolenia majú byť prevedené na nového stavebníka bez toho, aby naňho bol súčasne prevedený pozemok pod budúcou stavbou. Oprávnenia stavebníka zo stavebného povolenia sú výsledkom správneho konania a sú verejnoprávnymi oprávneniami, založenými konštitutívnym individuálnym správnym aktom (stavebným povolením) a ako také majú iný charakter ako oprávnenia súkromnoprávne, keďže verejnoprávnymi oprávneniami nemožno disponovať pomocou súkromnoprávnych prostriedkov. Túto úvahu podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 16.9.2014, sp.zn. 26Cdo/781/2013. Samotný prevod práv a povinností zo stavebného povolenia súkromnoprávnym úkonom (najčastejšie na základe zmluvy/dohody o prevode práv a povinností zo stavebného povolenia) sám o sebe síce neodporuje právnemu poriadku (nie je právnym poriadkom priamo zakázaný), ale smeruje k dôsledkom, ktorých neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu Stavebného zákona.
Je teda možné konštatovať, že zákonodarca nemal záujem (nepredvídal) v § 70 Stavebného zákona nechávať priestor na súkromnoprávnu dispozíciu s oprávneniami stavebníka, ale počítal s právnym nástupníctvom na základe splnenia materiálnych podmienok postavenia stavebníka, a teda akúkoľvek súkromnoprávnu dispozíciu verejnoprávnych opatrení bez súčasného prevodu veci, ku ktorej sa viažu, možno považovať za absolútne neplatnú. Ak je Zmluva napadnutá žalobcom absolútne neplatná, potom neprichádza do úvahy, aby súd rozhodol o tom, že je voči žalobcovi právne neúčinná a aj z tohto dôvodu bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že by ním napadnutý právny úkon bol právnym úkonom platným a súčasne takým, ktorým by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a k zhoršeniu možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobu pre jej nedôvodnosť bez nadbytočného skúmania splnenia ďalších zákonných podmienok odporovateľnosti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Poukázal na to, že argumentácia žalovanej spočívala v tom, že v žalobe uvádzaná pohľadávka je predmetom exekučného konania, kde je dlžníkom riadne splácaná a o pohľadávke žalobcu vo výške 15 822,79 eur bolo rozhodnuté tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá; žalovaná ďalej uviedla okolnosti, ktoré predchádzali žalobe v súvislosti s pohľadávkami žalobcu voči žalovanému a okolnosti ohľadom stavby, ktorú mala v prevažnej väčšine financovať žalovaná, avšak k prevodu stavebného povolenia mohlo dôjsť až po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a jeho bývalej manželky. Mal za to, že analýzou tvrdení žalovanej možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalovanou uvedené popretie nároku žalobcu je nutné považovať za neúčinné, nakoľko neuviedla a nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by súd prvej inštancie mohol vysloviť záver o nedôvodnosti podanej žaloby. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd nad rámec tvrdení žalovanej vyhodnocoval zistený skutkový stav, ktorý nebol predmetom prednesu žalovanej, čím nedôvodne suploval povinnosť žalovanej ako sporovej strany, nakoľko vyslovil právny názor, na základe skutočností žalovanou netvrdených, resp. tvrdených žalobcom, ktoré žalovaná účinne nepoprela. Uviedol, že v konaní nebola sporná existencia rozostavanej stavby rodinného domu. Zmluvou o postúpení práv a povinností stavebníka došlo k postúpeniu práv a povinností zo stavebného povolenia na žalovanú a žalovaná v zmluve deklarovala vôľu na vlastné náklady stavbu dokončiť, pričom z predloženej žiadosti o zmenu stavby pred jej dokončením vyplýva, že na základe tejto žiadosti má dôjsť k zmene vlastníka stavby. Poukázal na § 46 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého v prípade zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností je ako vlastník zapísaný stavebník, rovnako postupuje kataster aj v prípade, keď sa zapisuje hotová stavba na základe kolaudačného rozhodnutia. Tvrdil, že postúpením práv a povinností stavebníka došlo k vyvedeniu majetku z vlastníctva dlžníka na žalovanú, ktorá si takto vytvorila podmienky pre zápis vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností. Ak by k tomuto úkonu nedošlo, v exekučnom konaní by mohli byť nároky veriteľa uspokojené aj z takto rozostavanej stavby, ktorej vlastníkom by bol v takom prípade dlžník. Podotkol, že zápis vlastníka stavby do katastra nehnuteľností by bol vykonaný záznamom, teda by mal len deklaratórny charakter. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, príp., aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 31.10.2022, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol obsah žalobného návrhu, vyjadrení sporových strán a rovnako uviedol, aký skutkový a právny stav veci zistil a na základe ktorých právnych skutočností rozhodol. Poukázala na záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti napádanej zmluvy, z ktorého dôvodu nemožno rozhodnúť o jej neúčinnosti voči žalobcovi. Tiež konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že by ním napadnutý právny úkon bol platným právnym úkonom a súčasne takým, ktorým by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a k zhoršeniu možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaná ďalej uviedla, že súd prvej inštancie za rozhodujúcu skutočnosť pri zamietnutí žaloby stanovil, že zmluva je absolútne neplatná, preto žalobcom uvádzané dôvody odvolania spočívajúce v údajnom nesprávnom vyhodnotení dôkazov sú nedôvodné. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalobca v podaní doručenom dňa 5.12.2022 uviedol, že odvolací dôvod podrobne špecifikoval v odvolaní a zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní. Podľa jeho názoru žalovaná opätovne účinne nepoprela tvrdenia žalobcu, tak ako v priebehu vykonávaného dokazovania. Vysvetlil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd dospel k rozhodnutiu nesprávnym vyhodnotením dôkazov, nie ich absenciou, ako to namieta žalovaná.
6. V ďalších podaniach strany sporu neuviedli žiadnu významnú argumentáciu a zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.
8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.)
9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
12. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
13. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
14. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
15. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
16. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
17. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
18. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, v prvom rade existenciu právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa a platnosť odporovateľného úkonu. V danom prípade nebolo sporným, že žalovaná dňa 2.8.2016 uzavrela s dlžníkom veriteľa, E. F. Zmluvu o postúpení práv a povinností stavebníka vo vzťahu k stavbe (rodinný dom), na základe ktorej prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre stavebníka zo stavebného povolenia na žalovanú. K uvedenému právnemu úkonu došlo v čase, keď žalobca evidoval voči dlžníkovi pohľadávky vymáhané v exekučnom konaní.
19. K odvolaciemu dôvodu odvolateľa, ktorým namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.
20. V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v spore posudzoval žalobcom predloženú zmluvu z pohľadu jej platnosti ako aj z pohľadu splnenia podmienky ukracovania uspokojenia pohľadávky veriteľa.
21. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd je povinný pri rozhodovaní prihliadať ex offo na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu. Ak za konania vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd musí na ne vždy prihliadnuť bez ohľadu na to, ktorá z obligatórnych náležitostí právneho úkonu je dôvodom neplatnosti postihnutá. V danom prípade je evidentné, že absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka sa týka všeobecnej náležitosti právneho úkonu, t.j. takého dôvodu neplatnosti, ktorého zistenie bolo možné z preskúmania samotného listinného dôkazu v prvoinštančnom konaní, a to bez nutnosti tvrdenia skutkových okolností odôvodňujúcich neplatnosť úkonu stranami sporu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že odvolateľ v podanom odvolaní nijakým spôsobom nerozporoval závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení práv a povinností stavebníka.
22. Pokiaľ ide o skúmanie predmetnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorý mal ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), odvolací súd poukazuje na námietky a argumentáciu žalovanej uplatnenú v priebehu prvoinštančného konania. Žalovaná v konaní v písomných vyjadreniach ako aj v ústnych prednesoch na pojednávaní namietala, že nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorom sa má v konaní rozhodnúť; že žalobcovi unikajú skutočnosti vyplývajúce zo stavebného konania rozostavanej stavby a pri jej prípadnom postúpení práv a povinností na stavebníka; že napádanou zmluvou došlo k postúpeniu práv a povinností stavebníka, avšak nedošlo k prevodu práv k nehnuteľnosti, a nie je ani zrejmé, ako by prebiehala exekúcia. Žalovanou uvedené popretie nároku žalobcu je nutné považovať za účinné. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvou o postúpení práv a povinností stavebníka nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe na žalovanú, a z uvedeného následne vyvodil, že nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka a nemožno hovoriť ani o zhoršení možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, nemožno dospieť k záveru, že prvoinštančný súd nad rámec tvrdení žalovanej vyhodnocoval zistený skutkový stav, ktorý nebol predmetom prednesu žalovanej, čím nedôvodne suploval povinnosť žalovanej ako sporovej strany, nakoľko vyslovil právny názor, na základe skutočností žalovanou netvrdených, resp. tvrdených
žalobcom, ktoré žalovaná účinne nepoprela. Rovnako nemožno vyvodiť, že súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané.
23. Vo vzťahu k ďalším námietkam odvolateľa je potrebné uviesť, že nijakým spôsobom nie sú spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie o tom, že spornou zmluvou nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka a ani k zhoršeniu možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Absencia prevodu vlastníckeho práva k stavbe z dlžníka na žalovanú je totiž v rozpore s požadovanou podmienkou pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, a to vlastnosť právneho úkonu ukracovať pohľadávku veriteľa. Zároveň je potrebné konštatovať, že pri absencii prevodu vlastníckeho práva nemôže byť naplnená ani požiadavka stanovená v § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to, že právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Neobstojí argumentácia žalobcu, že postúpením práv a povinností stavebníka došlo k vyvedeniu majetku z vlastníctva dlžníka na žalovanú, ktorá si takto vytvorila podmienky pre zápis vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností, nakoľko ukracovanie pohľadávky veriteľa a získanie prospechu prostredníctvom odporovateľného právneho úkonu musia existovať v čase uzavretia právneho úkonu.
24. Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie odôvodňujú správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby, pričom prvoinštančný súd vec aj správne právne posúdil.
25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).