Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-133-2018.pdf
PDF · 147.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/133/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Ivany Nemčekovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Profily, a.s., so sídlom Oravský Podzámok 381, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 36 383 481, právne zastúpeného Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 867 217, proti žalovanému: Profimont PLUS, s.r.o., so sídlom Košútska 4216/8, 036 01 Martin, IČO: 45 721 343, o zaplatenie 4.757,60 Eur s príslušenstvom, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Q. 1X, XXX XX D. P., o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 20.11.2017 proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/21/2017-121 zo dňa 4. októbra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/21/2017-121 zo dňa 4. októbra 2017 p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 18Cb/21/2017-121 zo dňa 04.10.2017 okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) rozhodol, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.757,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.394,40 Eur od 16.3.2016 do 18.4.2016, 9 % ročne zo sumy 394,40 Eur od 19.4.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.394,40 Eur od 16.4.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.394,40 Eur od 16.5.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.394,40 Eur od 29.6.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 60,- Eur od 16.4.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 60,- Eur od 16.5.2016 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 60,- Eur od 29.6.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.394,40 Eur od 16.3.2016 do 18.4.2016, 0,05 % denne zo sumy 394,40 Eur od 19.4.2016 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 1.394,40 Eur od 16.4.2016 do zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 1.394,40 Eur od 16.5.2016 do zaplatenia a 0,05 % denne zo sumy 1.394,40 Eur od 29.6.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/21/2017-55 zo dňa 9.5.2017. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor (č.l. 60 a nasl.) „Nepopieral, že zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 04-2015/Nájom a Zmluvy o nájme strojného zariadenia č. 08-2015/ Nájom mostový žeriav Vadut 5t/15,9 je dlžníkom sumy vo výške 4.757,60 Eur s príslušenstvom (úrok z omeškania, zmluvná pokuta) z titulu nezaplatenia nájomného. Do omeškania sa s platením nájmu dostal z dôvodu, že prenajaté priestory boli nevyhovujúce na prevádzku, pričom na nedostatky žalovaný žalobcu upozornil mailovou správou zo dňa 26.2.2016. Nedostatky žalobca neodstránil a tak bol žalovaný nútený presťahovať sa do nového priestoru, ktorý bolo nutné vybaviť technickým zariadením, potrebným k činnosti firmy a musel investovať nemalé finančné prostriedky na uvedenú realizáciu, jednak z dôvodu, že žalovaný je sám veriteľom viacerých pohľadávok z obchodného styku voči iným obchodným partnerom a tým sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy voči žalobcovi. Žalovaný mal a stále má záujem vyriešiť tento spor mimosúdne, buď formou uznania dlhu a dohodou o jeho splácaní, ktorú je ochotný uzavrieť vo forme notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu, resp. súdnym zmierom v rámci súdneho konania.“ Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/21/2017-72 zo dňa 22.6.2017 zrušil platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“).
3. Okresný súd dňa 4.10.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 10.9.2017 (doručenka č.l. 112), svoju neúčasť okresnému súdu neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Okresný súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 3 ods. 1, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), § 10 zákona č. 116/1990 Zb., § 12 zákona č. 116/1990 Zb., § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“ ), § 369c ods. 1 OBZ, § 261 ods. 1 OBZ, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej aj len „NV SR č. 21/2013 Z.z.“), § 2 NV SR č. 21/2013 Z.z., § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ“), § 663 OZ, § 671 ods. 1 OZ, § 673 OZ, § 674 OZ, § 675 OZ, okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dve nájomné zmluvy: Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb., na základe ktorej žalovaný ako nájomca užíval predmet nájmu vymedzený v čl. II. tejto zmluvy - nebytový priestor haly o výmere 936 m2 a priestor v sociálnom prístavku o výmere 50 m2 nehnuteľnosti - v stavbe výrobnej haly so súpisným číslom XXXXX, postavenej na pozemku KN- C parcela č. 1323/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11890 m2, zapísanej LV č. XXXX pre k.ú a obec P., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili tiež Zmluvu o nájme podľa § 663 a nasl. OZ, podľa ktorej žalovaný ako nájomca užíval predmet nájomnej zmluvy podľa čl. I. - Mostový žeriav VUDUT 5t/15,9, inventárne číslo 3811-1305. Obidve zmluvy boli uzatvorené na dobu neurčitú.
5. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu nájmu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a „zo zmluvy o nájme strojného zariadenia faktúrami opísanými v ods. 39. Výška nájmu bola vyúčtovaná v súlade s čl. III/1, so splatnosťou podľa čl. III/2 (zmluva o nájme nebytových priestorov) a podľa čl. III/1 so splatnosťou podľa čl. III/3 (zmluva o nájme strojného zariadenia). Žalovaný v konaní nepoprel (odpor proti platobnému rozkazu), že cenu nájmu vyúčtovanú v predmetných faktúrach žalobcovi v rozsahu, ako ju uplatnil žalobca predmetnou žalobou, nezaplatil. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že predmet nájmu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov nemohol riadne užívať pre vady, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, uvedenou vo vyjadrení k odporu, odkazom na dojednanie čl. II/6 zmluvy o nájme nebytových priestorov a čl. VII.. V zmysle ust. § 673 OZ pri dojednaní čl. II. bod 6 a 7 bol dohodnutý spôsobom užívania primerane povahe a určeniu veci a preto nezakladá právo žalovaného ako nájomcu na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného v zmysle § 674 OZ. Vychádzajúc z mailových správ, ktoré žalovaný pripojil k odporu proti platobnému rozkazu, súd dospel k záveru, že tam opísané vady zodpovedajú vadám, ktoré vyplývajú z dojednania čl. II/6. Aj v prípade, že by išlo o iné vady, ako vyplývajú z dojednania čl. II/6, vychádzajúc z dátumu mailových správ, z 25. a 26.2.2016 a z ich obsahu, z týchto mailových správ nevyplýva, že žalovaný uplatnil právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného. V zmysle ust. § 675 OZ, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Žalovaný jednak nepreukázal, že išlo o iné skutočnosti ako tie, ktoré vyplývajú z dojednania čl. II/6 (tie, ktoré opísal v mailoch 25. a 26.2.2016); v prípade, že by išlo o iné skutočnosti, zakladajúce právo v zmysle § 675 OZ, nevyplýva z týchto mailov, kedy k týmto došlo. Ak by súd vychádzal z dátumu, kedy tieto skutočnosti žalovaný žalobcovi oznámil (február 2016), potom toto právo, ak by bolo v konaní preukázané (čo sa nestalo), by zaniklo v zmysle ust. § 675 OZ, nakoľko právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného nebolo u žalobcu ako prenajímateľa uplatnené bez zbytočného odkladu, ani do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.“ Žalovaný ani mailom zo dňa 1.10.2016 nepopieral nárok žalobcu, rovnako ani v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol: „Žalovaný nepopiera skutočnosť, že z právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným - Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 04-2015/Nájom a Zmluva o nájme strojného zariadenia č. 08-2015/Nájom Mostový žeriav VADUT 5t/15,9 je dlžníkom sumy vo výške 4.757,60 Eur s príslušenstvom (úrok z omeškania, zmluvná pokuta) z titulu nezaplatenia nájomného.“ Okresný súd na základe vykonaného dokazovania priznal žalobcovi žalovaný nárok z titulu dlžného nájomného podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov, vyúčtovaného vo faktúrach č. 164800021 za mesiac marec 2016, č. 164800030 za mesiac apríl 2016, č. 164800038 za mesiac máj 2016 a č. 164800047 za mesiac jún 2016, spolu 4.577,60 Eur a z titulu dlžného nájomného zo Zmluvy o nájme strojného zariadenia vyúčtované vo faktúrach č. 164800034 za mesiac apríl 2016, č. 164800042 za mesiac máj 2016 a č. 164800051 za mesiac jún 2016, spolu vo výške 180,- Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku z oboch zmlúv o nájme, preto okresný súd priznal úrok z omeškania prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr - splatnosť bola dohodnutá zmluvne (viď ods. 28, 38 rozsudku okresného súdu). Podľa § 340 ods. 1 OBZ, „dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“ Žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle § 365 ods. 1 OBZ, podľa ktorého „dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.“ Úrok z omeškania okresný súd priznal v súlade s § 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 1 NV SR č. 21/2013 Z.z., sadzba úroku z omeškania neodporovala uvedeným zákonným ustanoveniam. Sumu 40,- Eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky okresný súd priznal v súlade s § 369c ods. 1 OBZ v spojení s § 2 NV SR č. 21/2013 Z.z. Záväzkový vzťah zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a zo zmluvy o nájme strojného zariadenia okresný súd vyhodnotil ako obchodno-záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 9 OBZ, podľa ktorého, „zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný (č.l. 130 spisu), a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1. písm. a), d), f), g) CSP. Odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. „Dňa 25.08.2017 žalobca žalovanému písomnosťou Oznámenie o postúpení pohľadávky oznámil, že ako postupca uzatvoril s postupníkom OFZ, a.s., so sídlom Široká 381, 027 41 Oravský Podzámok, IČO 36 389 030, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017, na základe ktorej postúpil časť svojej pohľadávky, ktorú mal voči žalovanému na postupníka, a to v sume vo výške 1124,00 EUR.“ Následne dňa 26.08.2017 obchodná spoločnosť OFZ, a.s. využila svoje právo v zmysle § 358 až 364 Obchodného zákonníka a § 580 až § 581 „Občianskeho zákonníka na jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi obchodnou spoločnosťou OFZ,a.s., a žalovaným, na podklade ktorej došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok v sume vo výške 124,00 EUR (pohľadávky OFZ, a.s., z neuhradených faktúr č. 164800021 a č. 164800030 a záväzky OFZ, a.s., voči žalovanému z faktúry č. 17050). Žalovaný má za to, že tieto skutočnosti v súdnom konaní neboli uplatnené a preto sa s nimi súd prvej inštancie ani v Rozsudku nevysporiadal. V tejto súvislosti má žalovaný na to, že boli splnené podmienky na podanie odvolania uvedené aj v § 366, písm. a) a c) CSP.“ Žalovaný ako dôkazy v odvolaní označil „Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017, „Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017 Jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 26.08.2017.“ Okrem toho sa žalobca a žalovaný mimosúdne dohodli, že namiesto zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom vykoná žalovaný pre žalobcu určité práce, ktoré žalovaný žalobcovi riadne vyúčtuje a následne si medzi sebou započítajú svoje vzájomné pohľadávky a záväzky. 7. V odvolaní žalovaný uviedol, že „z dôvodov postúpenia časti pohľadávky na obchodnú spoločnosť OFZ, a.s., žalobca nebol procesné aktívne legitimovaný v celom rozsahu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4 757,60 EUR a jej príslušenstva, keď časť svojej pohľadávky voči žalovanému v sume vo výške 1124,00 EUR postúpil na tretiu osobu, a preto je nesprávny výrok I. Rozsudku tak v časti zaplatenia výšky istiny dlžnej sumy, ako aj v časti zaplatenia príslušenstva (úrokov z omeškania). Žalovaný voči žalobcovi uznáva pohľadávku len v sume vo výške 3 633,60 EUR a jej príslušenstvo tak, ako je to uvedené v Zozname prijatých faktúr s úhradami v stave ku dňu 07.11.2017. Dôkaz: zoznam prijatých faktúr s úhradami firmy Profimot PLUS, s.r.o. Na podklade týchto skutočností žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napádaný Rozsudok vo výrokovej časti I. zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolania.“ „Nakoľko právny zástupca žalovaného prevzal jeho právne zastúpenie na základe Plnej moci zo dňa 16.11.2017, právny zástupca žalovaného podrobnejšie zdôvodní odvolanie po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu.“
8. V doplnení odvolania (č.l. 148 spisu, č.l. 157 spisu) žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na základe „uznesenia Okresného súdu Martin, sp. zn. 18Cb/21/2017-145 zo dňa 10.01.2018 doručeného právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.01.2018, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu „doplňuje neúplné odvolanie o náležitosti a doklady uvedené v odôvodnení citovaného uznesenia, a to: originál Plnej moci, ktorú dňa 16.11.2017 udelil žalovaný advokátovi v jednom vyhotovení odvolanie podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a jeho právnym zástupcom v dvoch vyhotoveniach.“ Zároveň doložil odvolanie, ktoré je obsahovo úplne totožné s vyhotovením odvolania na č.l. 130 spisu, len bol doplnený podpis štatutárneho orgánu žalovaného.
9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na rozdiel od žalovaného, považuje žalobca napadnutý rozsudok za právne správny, nakoľko súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov, ktorými bol skutkový stav dostatočne zistený s tým, že okresný súd vec po právnej stránke posúdil v súlade s právnymi predpismi. Naopak, odvolanie žalovaného považoval žalobca za nedôvodné. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil najmä postúpením časti žalovanej pohľadávky vo výške istiny 1.124,- Eur bez príslušenstva, a to na obchodnú spoločnosť OFZ, a.s. so sídlom Široká 381, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 36 389 030. Podľa tvrdenia žalovaného, k časti postúpenia pohľadávky malo dôjsť Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017 uzatvorenou medzi žalobcom ako postupcom a spol. OFZ, a.s. ako postupníkom (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“). Žalobca poukázal na princíp arbitrárneho poriadku uvedený v Čl. 10 CSP, ktorý je v systéme CSP reflektovaný najmä v zásade koncentrácie konania. Predkladanie dôkazov stranami sporu bolo časovo ohraničené, a to buď sudcovskou koncentráciou konania, ale najmä zákonnou koncentráciou konania. Zákonnou koncentráciou konania sa stranám sporu ukladá povinnosť predložiť, resp. navrhnúť dôkazy len do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania s tým, že na neskôr predložené dôkazy by súd nemal prihliadať (ak nejde o zákonom stanovenú výnimku aplikovateľnosti zásady koncentrácie konania). Žalobca nepopieral, že predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvoril. V zmysle § 526 Občianskeho zákonníka je postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi (žalovanému) účinné okamihom oznámenia postúpenia pohľadávky. V opačnom prípade dlžník má ďalej plniť postupcovi (žalobcovi). Žalobca v dôsledku svojho nedôsledného postupu nevie preukázať okamih doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca predmetné Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017 doručoval, no nemá dôkaz o okamihu doručenia tejto písomnosti žalovanému. Dôkaz o okamihu doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávky však nevyplýval ani z listín predložených v odvolaní žalovaného. Žalovaný síce predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky, avšak z tohto nie je zrejmý okamih účinnosti postúpenia pohľadávky voči žalovanému. Ak žalovaný (až v odvolaní) tvrdí, že k právne perfektnému postúpeniu časti istiny žalovanej pohľadávky došlo dňa 25.08.2017, (hoci z priložených dokladov to nevyplýva), žalobca je presvedčený, že s poukazom na spomenutú zásadu koncentrácie konania, nemôže takýto dôkaz obstáť. Žalovaným tvrdený deň Oznámenia o postúpení časti istiny (25.08.2017), a teda okamih, kedy sa mal dozvedieť, že jeho novým veriteľom je spol. OFZ, a.s. nastal ešte v čase pred vyhlásením uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (toto bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 4.10.2017). Žalobca je presvedčený, že žalovaný mal a mohol tento dôkaz predložiť skôr (ak by sa žalovaný napríklad zúčastnil pojednávania). Vzhľadom na procesné postavenie žalobcu nebolo na mieste požadovať, aby postúpenie žalovanej pohľadávky preukazoval žalobca. Podľa žalobcu, v súdenom prípade dôkazné bremeno ohľadne postúpenia žalovanej pohľadávky a tvrdenej absentujúcej vecnej aktívnej legitimácie (v časti postúpenej istiny) zaťažuje žalovaného. Zároveň nie je racionálne od žalobcu očakávať, že v konaní bude predkladať dôkazy, ktoré by boli v jeho neprospech a mohli by negatívne ovplyvniť výsledok sporu. Ak žalovaný účinne a včas neuplatnil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku ohľadne riadneho postúpenia časti pohľadávky, nemôže to byť žalobcovi na príťaž. Žalovaný v odvolaní tiež tvrdil, že žalobca sa so žalovaným mali dohodnúť mimosúdne. Žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto by naň odvolací súd nemal vôbec prihliadať. 10. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že je zároveň presvedčený, že s poukazom na uvedené nebol naplnený ani jeden zákonný dôvod prípustnosti novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Podľa žalobcu sa žalovaný v odvolacom konaní snaží zhojiť svoju procesnú pasivitu v konaní na súde prvej inštancie, čo je v kontexte filozofie CSP neprípustné. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na kontradiktórnosť civilného sporového procesu a s tým súvisiacu zásadu formálnej pravdy s dôkazom na povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý strany sporu hodnoverne a v súlade s inými pravidlami sporového konania preukážu. Každá strana sporu nesie procesnú zodpovednosť za výsledok sporu. Napádaný rozsudok bol podľa žalobcu vecne správny vydaný v súlade právnymi predpismi. „Žalobca by chcel pre úplnosť dodať, že ak aj napriek uvedenému odvolací súd ustáli, že odvolanie žalovaného je dôvodne, podľa právneho názoru žalobcu by sa toto odvanie mohlo týkať výroku I. Rozsudku len čiastočne, a to len v časti postúpenej časti istiny vo výške 1.124 Eur bez príslušenstva, nakoľko žalovaný zvyšnú časť súdom priznanej istiny pohľadávky vrátane jej príslušenstva v odvolaní opakovane uznal.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na svojom odvolaní, ako aj na dôvodoch jeho podania. Na základe postúpenia časti pohľadávky v sume vo výške 1.124,- Eur žalobcom na tretiu osobu (obchodnú spoločnosť OFZ, a.s.) žalobca nie je aktívne legitimovaným na zaplatenie celej žalovanej sumy vo výške 4.757,60 Eur s príslušenstvom, ale len sumy vo výške 3.633,60 Eur s príslušenstvom, ktorú sumu záväzku aj žalovaný voči žalobcovi uznáva. Žalovaný mal za to, že nemožno od neho spravodlivo požadovať zaplatenie celej žalovanej sumy s príslušenstvom, nakoľko súdu prvej inštancie v odvolaní riadne preukázal splatenie časti pohľadávky žalobcovi, a to postúpením na tretiu osobu, a ak by súd priznal žalobcovi zaplatenie celej sumy vo výške 4.757,60 Eur s príslušenstvom, išlo by zo strany žalobcu o bezdôvodné obohatenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 20.04.2018 a právnej argumentácie v ňom uvedenej, s dôrazom na základné princípy sporového konania upravené v Civilnom sporovom poriadku. „Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 tvrdí, že ak by súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal celú žalovanú sumu, má tým dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalobcu vo výške 1.124 Eur. Žalobca toto tvrdenie žalovaného v celom rozsahu popiera s odôvodnením, že takéto tvrdenie nenachádza žiadnu oporu v zákone. V zmysle právnej úpravy skutkových podstát bezdôvodného koncipovaných v Občianskom zákonníku k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť až skutočným prijatím majetkového prospechu z dôvodov upravených v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. plnením za iného v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Podľa právneho názoru žalobcu samotným rozhodnutím súdu v žiadnom prípade nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, pretože zo súdneho rozhodnutia žalobcovi žiadny skutočný majetkový prospech neplynie. Prirodzene, ak nastanú predpoklady núteného výkonu rozhodnutia (žalovaný neuhradí dlžnú sumu), žalobca môže pristúpiť k exekúcii na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia. Námietky žalovaného ohľadne prípadného bezdôvodného obohatenia žalobcu by mohli byť dôvodnými až v prípadnom exekučnom konaní, v ktorom by žalobca vymáhal viac, ako mu patrí. V štádiu súdneho konania, nie je právne konformné osvojiť si záver, že by súdnym rozhodnutím, ktorým súd v dôsledku procesnej pasivity žalovaného celkom zákonne priznáva celú žalovanú sumu mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu strany sporu, ktorá je v dôsledku uplatňovania zákonných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v spore v celom rozsahu úspešná.“ Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2018 opakovane čiastočne uznal žalovaný záväzok, no napriek tomu tento záväzok nesplnil ani len sčasti a ani neuskutočnil žiadny úkon, ktorým by prejavil akýkoľvek záujem tento svoj záväzok uhradiť. Z tohto postoja žalovaného sa žalobcovi javí, že žalovaný sa svojím konaním v tomto spore len snaží oddialiť plnenie povinností a záväzkov voči žalobcovi, pričom vzhľadom na ekonomickú situáciu žalovaného naznačujúcu úpadok spoločnosti žalovaného nemožno vylúčiť, že žalovaný len účelovo získava čas pred nadchádzajúcim insolvenčným konaním, čo by v konečnom dôsledku znamenalo stratu prevažnej časti žalovanej pohľadávky žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
13. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. (č.l. 194 spisu doručenka)
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/133/2018-199 zo dňa 22.11.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.
16. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a náhrada trov konania bola priznaná žalobcovi a za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
21. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomne podanom odvolaní zo dňa 16. novembra 2017 (č.l. 130 spisu, č.l. 157 spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaným.
22. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a k tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými opatreniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. II. ÚS 14/2001 z 13. novembra 2002, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). V rámci podaného odvolania žalovaný namietal dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g), CSP, a to vo vzťahu k celému rozsudku okresného súdu.
23. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, odvolací súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť podaného odvolania.
24. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. „Dňa 25.08.2017 žalobca žalovanému písomnosťou Oznámenie o postúpení pohľadávky oznámil, že ako postupca uzatvoril s postupníkom OFZ, a.s., so sídlom Široká 381, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 36 389 030, Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.08.2017, na základe ktorej postúpil časť svojej pohľadávky, ktorú mal voči žalovanému na postupníka, a to v sume vo výške 1124,00 EUR.“ Následne dňa 26.08.2017 obchodná spoločnosť OFZ, a.s. využila svoje právo v zmysle § 358 až 364 Obchodného zákonníka a § 580 až 581 „Občianskeho zákonníka na jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi obchodnou spoločnosťou OFZ, a.s., a žalovaným, na podklade ktorej došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok v sume vo výške 124,00 EUR (pohľadávky OFZ, a.s., z neuhradených faktúr č. 164800021 a č. 164800030 a záväzky OFZ, a.s., voči žalovanému z faktúry č. 17050). Žalovaný má za to, že tieto skutočnosti v súdnom konaní neboli uplatnené a preto sa s nimi súd prvej inštancie ani v Rozsudku nevysporiadal. V tejto súvislosti má žalovaný na to, že boli splnené podmienky na podanie odvolania uvedené aj v § 366, písm. a) a c) CSP.“ K podanému odvolaniu pripojil žalovaný aj listinu na č.l. 131 spisu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25.8.2017 (č.l. 132 spisu) a Jednostranný zápočet zo dňa 26.08.2017 (č.l.134 spisu), Zoznam faktúr, (dátum tlače 7.11.2007, č.l. 135 spisu). Vzhľadom na tieto listiny doložené žalovaným až v odvolacom konaní skúmal odvolací súd splnenie podmienok vo vzťahu k zákonnej úprave CSP, či je možné na ne prihliadať vo vyvolanom odvolacom konaní, ak neboli produkované žalovaným v relevantnom štádiu konania, teda v prvoinštančnom konaní v zmysle zákonnej úpravy § 366 CSP.
25. Podľa § 366 CSP (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo o jeho argumentáciu, že „Dňa 25.08.2017 žalobca žalovanému písomnosťou Oznámenie o postúpení pohľadávky oznámil, že ako postupca uzatvoril s postupníkom OFZ, a.s., so sídlom Široká 381, 027 41 Oravský Podzámok, IČO 36 389 030, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.08.2017, na základe ktorej postúpil časť svojej pohľadávky, ktorú mal voči žalovanému na postupníka, a to v sume vo výške 1124,00 EUR.“ Následne dňa 26.08.2017 obchodná spoločnosť OFZ, a.s. využila svoje právo v zmysle § 358 až 364 Obchodného zákonníka a § 580 až 581 „Občianskeho zákonníka na jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi obchodnou spoločnosťou OFZ,a.s., a žalovaným, na podklade ktorej došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok v sume vo výške 124,00 EUR (pohľadávky OFZ, a.s., z neuhradených faktúr č. 164800021 a č. 164800030 a záväzky OFZ, a.s., voči žalovanému z faktúry č. 17050). Žalovaný má za to, že tieto skutočnosti v súdnom konaní neboli uplatnené a preto sa s nimi súd prvej inštancie ani v Rozsudku nevysporiadal. V tejto súvislosti má žalovaný na to, že boli splnené podmienky na podanie odvolania uvedené aj v § 366, písm. a) a c) CSP.“, z čoho žalovaný vyvodzoval, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. Novotou bola aj argumentácia žalovaného o uzavretí mimosúdnej dohody, že namiesto zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom vykoná žalovaný pre žalobcu určité práce, ktoré žalovaný žalobcovi riadne vyúčtuje a následne si medzi sebou započítajú svoje vzájomné pohľadávky a záväzky. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu okresným súdom, žalovaný uviedol, že má záujem riešiť spor mimosúdne, buď formou uznania dlhu alebo dohodou o jeho splácaní (č.l. 62 spisu), ale netvrdil, že k uzavretiu dohody už skutočne došlo, tak ako tvrdil v odvolaní. Uvedené argumenty žalovaného zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného súdu o použití prostriedkov procesnej obrany a koncentrácií konania, spolu s poučením podľa § 154 CSP (č.l. 57 spisu v spojení s doručenkou na č.l. 58 spisu), pričom žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie v odvolaní označené nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, s dôrazom na skutočnosť, že listiny ním dokladané v odvolacom konaní Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.8.2017 (č.l. 131 spisu), Zmluva o postúpení pohľadávky (č.l. 132 spisu), Jednostranný zápočet pohľadávok (č.l. 134 spisu), sa dátumovo viazali na čas do rozhodnutia súdu prvého stupňa (4. októbra 2017). Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej. Uvedené závery sa týkajú aj listiny na č.l. 135 spisu, doloženej až v odvolacom konaní, i keď je na nej uvedený dátum tlače 7.11.2017, avšak vyplývajú z nej dátumy od 1.3.2016, pričom žalovaný ani vo vzťahu k tejto listine netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie tieto nové skutočnosti a túto listinu týkajúcu sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Je pritom potrebné opäť zdôrazniť, že predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej. Len primerane a podporne v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 174/2005, podľa ktorého ...„ak súd prvého stupňa účastníka poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., postupom odvolacieho súdu, keď neprihliadol na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“
27. Vzhľadom na vyššie uvedené v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu a konštatuje, že odvolanie žalovaného nevytvorilo dostatočný priestor odvolaciemu súdu na odklon od záverov okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.
28. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v odvolaní žalovaný napadol celý rozsudok okresného súdu, ktorý sa preto stal v celosti predmetom prieskumu odvolacieho súdu. V rámci odvolania žalovaný poskytol aj tvrdenie, že uznáva pohľadávku žalobcu len v sume vo výške 3.633,60 Eur a jej príslušenstvo, tak ako je uvedené v Zozname faktúr ku stavu 07.11.2017, ktoré tvrdenie však vzhľadom na celý obsah spisového materiálu nebolo možné vyhodnotiť inak len ako novotu (§ 366 CSP viď odôvodnenie vyššie), preto len nad rámec, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie je nielen v príkrom rozpore s obranou žalovaného pred okresným súdom (odpor), ale nie je ho možné vyhodnotiť ani tak, že by spochybňovalo žalobou uplatnený nárok.
29. V tejto súvislosti, vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu a jeho dôvodom, poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
30. Krajský súd v rovine svojich vyššie ozrejmených záverov, pri posúdení dôvodnosti odvolacích dôvodov, poukazuje na skutočnosti, vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6 MCdo 1/2010 zo dňa 28. februára 2011, s ktorými sa stotožnil a zmysle ktorých „....Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav“.
31. Vo vzťahu k posúdeniu relevantnosti odvolacích dôvodov, ktoré v nosnej časti museli byť posúdené ako novoty, a teda nemohli mať vplyv na správnosť záverov okresného súdu, za podstatné krajský súd v rovine svojich záverov považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.
32. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
33. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
34. Ak žalobe žalobcu bolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CPS o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.