Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/104/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému X. N., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného v bode II/ proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 23.04.2018 sp. zn. 6T/36/2017 na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa vo výroku I/

podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica, sp. zn. Pv 470/15/2206-27 zo dňa 15.03.2017, pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v období od 06.06.2015 do 09.09.2015 opakovane v bankomatoch na rôznych miestach v SR vybral celkovo 4.900 Eur, ku ktorým použil platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329, ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, pričom z takto vybratej finančnej hotovosti sumu 1.849 Eur použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. spôsobil škodu vo výške 1.849 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Kudláč trans, s.r.o., so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47 543 329 odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Výrokom v bode II/ rozsudku

bol obžalovaný X. N. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

celkovo štyrikrát v bankomatoch na území Nemecka vybral pre vlastnú potrebu finančnú hotovosť vo výškach: 300 Dur dňa 18.06.2015 v čase o 14:35 hod. s miestom výberu Y., 300 Eur dňa 19.06.2015 v čase o 07:54 hod., s miestom výberu Y. 200 Eur dňa 30.07.2015 v čase o 20:44 hod. s miestom výberu BAT H., 100,-€ dňa 30.07.2015 v čase o 20:45 hod. s miestom výberu BAT compact all, Essel, pričom k týmto výberom použil platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vystavenú k účtu č. XXXXXXXXXX/

XXXX vedenom v M. M. a.s. na spoločnosť Kudláč trans, s.r.o. so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47543329, ktorú mal uvedenou spoločnosťou ako svojím zamestnávateľom a zároveň držiteľom platobnej karty zverenú do hmotnej zodpovednosti a použitie tejto karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s náplňou jeho pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov za cestovné príkazy, čím spoločnosti Kudláč trans, s.r.o. spôsobil škodu celkovo vo výške 900 Eur.

Za tento prečin uložil obžalovanému podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Kudláč trans, s.r.o., so sídlom Radošovce, Vieska č. 42, IČO: 47 543 329 škodu vo výške 900 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Milana Sadloňa v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorým napadol odsudzujúci výrok rozsudku a domáhal sa, aby odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku I. stupňového súdu o vine a treste, ako aj povinnosti nahradiť škodu zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch odvolania namietol, že v konaní pred súdom došlo k hrubému porušeniu jeho práv na obhajobu tým, že súd odmietol vykonať podstatné dôkazy, navrhované obhajobou, keď odmietol dopočuť poškodeného k podstatným dôkazom, ktoré v trestnom konaní predložil, a ktoré nedokázal pre „nepripravenosť“ ozrejmiť. Tiež súd odmietol zadovážiť listinný dôkaz - poznámkový zošit V. N., konateľa spoločnosti v inkriminovanom čase, preukazujúci skutočný stav pri predkladaní dokladov o uložených pokutách v Spolkovej republike Nemecko. Pri rozhodovaní o vine súd nemal dostatočne preukázané skutkové zistenia, pretože neboli vykonané dôkazy na hlavom pojednávaní, ktoré mohli ozrejmiť, či k spáchaniu skutku došlo. Rozhodnutím súdu I. stupňa došlo aj k porušeniu ustanovení Trestného zákona, pretože skutok bol kvalifikovaný ako sprenevera, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že nadriadený a konateľ spoločnosti o účele použitia finančných prostriedkov z účtu spoločnosti vedel, bol s tým uzrozumený a nič k tomu nenamietal. Ak by obžalovaný uviedol do omylu svojho nadriadeného v tom, že mu boli uložené pokuty a peniaze si ponechal pre svoju potrebu, mohlo sa jednať o trestný čin podvodu a nie sprenevery. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu v doplnení odvolania, ktoré bolo doručené súdu I. stupňa dňa 19.06.2018 poukázal na to, že úvahy súdu I. stupňa na strane 12 a 13 rozsudku ohľadom nenaplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu vychádzajú až z odvolacích námietok, keďže písomné dôvody odvolania boli doručené súdu I. stupňa skôr, ako bolo vypracované písomné vyhotovenie rozsudku. Má za to, že z výsluchu poškodeného W. N. ohľadom mzdových nárokov, výberov z bankomatov a podobne, vyplynuli nezrovnalosti a vzájomné rozpory, ktoré nevedel na hlavnom pojednávaní vysvetliť, napriek tomu súd prebral všetky jeho tvrdenia ako pravdivé a žiadne dokazovanie, napriek návrhu obhajoby, dopočutím poškodeného nepripustil. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že existoval zošit nebohého V. N., do ktorého si zapisoval podstatné údaje o riadení firmy, o ktorom sa v prípravnom konaní nevedelo, vyvstala potreba tento dôkaz zadovážiť a vykonať ním dôkaz, preto nie je pravdivé tvrdenie súdu I. stupňa v odôvodnení rozsudku na strane 12, že tohto zošitu niet a nikto zo svedkov nepotvrdil, že by týmto zošitom disponoval. Toto konštatovanie odporuje výpovedi svedkyne V. N., ktorá potvrdila, že nebohý V. N. si pred smrťou ešte nejaké veci kontroloval a zapisoval do zošita. Tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oznámenia o pokutách platených vodičmi priamo na mieste firme nikto nezasielal. Považuje za podozrivé, že vo firme sa nenašli práve tie doklady (zošit konateľa a potvrdenie od Polície SRN), ktoré preukazujú jeho nevinu. Z konkrétnych svedeckých výpovedí vyplýva, že výber v hotovosti vždy konzultoval s nebohým V. N. a že tento vždy s výberom za účelom platenia pokút súhlasil, preto nemožno túto časť jeho výpovede považovať za účelovú a ničím nepodloženú obranu. Žiadny zo svedkov nevypovedal, že by V. N. ako konateľ spoločnosti pred niektorým z nich oznámil, že neoprávnene vybral akýkoľvek obnos peňazí a tým poškodil spoločnosť, z čoho vyplýva, že musel byť s výbermi peňazí uzrozumený. Obžalovaný netušil, že si má vyhotovovať kópie dokladov, ktoré odovzdáva spoločnosti, bol presvedčený, že ak odovzdal doklady a nikto nepožadoval od neho nič ďalšie, že je prípad prepravy ukončený a peniaze riadne zúčtované. V júni aj v júli 2015, napriek zlému zdravotnému stavu, veci spravidla riešil s V. N.. S poškodeným W. N. sa dostal do priameho kontaktu pri plnení pracovných úloh až po smrti V. N..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca aj obžalovaný zotrvali na písomných dôvodoch odvolania. Obhajca opätovne zdôraznil, že dokazovanie malo byť zamerané na to, aby súd obstaral poznámkový zošit nebohého poškodeného V. N., z ktorého by mali vyplynúť podstatné údaje o riadení firmy aj s jeho poznámkami. Pokiaľ príbuzní poškodeného vypovedali, že takýmto zošitom po jeho smrti nedisponujú, odporuje to výpovedi V. N..

Obžalovaný nepoprel, že uskutočnil jednotlivé výbery peňazí tak, ako sú uvedené v rozsudku, aj v takej výške, jednalo sa však o také výbery, ktoré uskutočnil so súhlasom poškodených za pokuty a priestupky v doprave. V 2 prípadoch toto oznamoval telefonicky a v 2 prípadoch mu polícia vystavila doklad formátu A4, jeden z nich odovzdal V. N. a druhý jeho manželke tak, že ho hodil do schránky na adrese ich bydliska. Poškodený vedel za čo dostali pokutu a keď s vozidlom pristáli v M. išiel do riešiť - dal odstrániť vytýkané poruchy vozidla. Zdôraznil, že sa jednalo o 2 pokuty, na zaplatenie ktorých uskutočnil po dva výbery, v jednom prípade z dôvodu, že pokuta bola udelená vo výške 600 Eur za servoriadenie, túto sumu vyberal na 2-krát, pretože mal limitovaný denný výber na 300 Eur. Pokiaľ v prípade ďalšej pokuty vo výške 400 Eur za brzdový kotúč urobil 2 výbery - 200 a 100 Eur tesne za sebou, bolo to z dôvodu, že došlo ku chybe pri manipulácii s bankomatom.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť z dôvodu, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, ako aj úvahy súdu, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a vykonal dokazovanie tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Vykonané dôkazy následne vyhodnotil v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Na základe obsahu spisového materiálu aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené v odsudzujúcom výroku napadnutého rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom veci.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že obžalovaný v bankomatoch na území Nemecka vybral finančnú hotovosť dňa 18.06.2015 vo výške 300 Eur, dňa 19.06.2015 vo výške 200 Eur, dňa 30.07.2015 vo výške 100 Eur a následne, v krátkom časovom odstupe, vo výške 200 Eur ani to, že k týmto výberom použil platobnú kartu zamestnávateľa, bližšie označenú vo výroku rozsudku. Rovnako nebolo sporné, že použitie tejto platobnej karty bolo určené výhradne na platby súvisiace s pracovnou náplňou ako vodiča nákladnej dopravy, k vyberaniu mzdy a finančných prostriedkov na cestovné príkazy. Uvedené výbery finančných prostriedkov nespochybnil ani obžalovaný, bránil sa však tým, že sa jednalo o výbery za účelom zaplatenia pokút, ktoré mu boli dané na území Spolkovej republiky Nemecko, o ktorých pokutách informoval aj svojho zamestnávateľa - V. N., pričom navrhoval na dôkaz o pravdivosti jeho tvrdení zadovážiť poznámkový zošit nebohého V. N., do ktorého si tento aj takéto výdavky značil.

Aj krajský súd zastáva názor, že existencia takéhoto poznámkového zošita je sporná. Aj pokiaľ boli produkované dôkazy, ktoré nevyvrátili tvrdenie obžalovaného o tom, že si V. N. poznámkový zošit viedol, tieto dôkazy nepreukazujú obsah poznámok ani to, či právny nástupca V. N. v spoločnosti N. trans, s.r.o.

- W. N., takýmto zošitom disponuje.

Za rozhodujúci dôkaz, ktorý vyvracia obranu obžalovaného považuje aj krajský súd správy Národnej ústredne Interpol zo dňa 25.10.2016 a 12.01.2017 (č.l. 120-122), z ktorých vyplýva, že obžalovaný ani vozidlo nie sú evidované v ich policajnom systéme Spolkovej republiky Nemecko. V prípade, že by prebehla cestná kontrola a bola uložená pokuta, kompetentné orgány by museli mať záznam o nejakých platbách.

Na základe vyššie uvedeného dôkazu aj krajský vyvodil, že pokiaľ obžalovaný preukázateľne uskutočnil výbery tak, ako sú uvedené v skutkovej vete pod bodom II/ napadnutého rozsudku, a tieto finančné prostriedky nepoužil na zaplatenie pokút, nakoľko tie mu preukázateľne uložené neboli, je dôvodný záver o tom, že uvedené finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu.

Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o platobnú kartu zamestnávateľa, určenú na výbery a platby výlučne súvisiace s pracovnou náplňou vodiča nákladnej dopravy a k vyberaniu mzdy, súd I. stupňa správne ustálil, že finančné prostriedky vybral resp. použil pre vlastnú potrebu. Tomuto zisteniu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného ako prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, pretože výbery boli uskutočnené z platobnej karty zamestnávateľa, ktorá mu bola zverená s presne vymedzeným účelom jej použitia (platby súvisiace s náplňou pracovnej činnosti ako vodiča nákladnej dopravy...), pričom finančné prostriedky z týchto výberov na takýto účel použité neboli.

Za takejto dôkaznej situácie aj krajský súd považoval návrhy obžalovaného a jeho obhajcu na doplnenie dokazovania za nadbytočné, nakoľko neprichádza do úvahy žiadny taký dôkaz, ktorý by spochybnil vyššie označené správy Interpolu. Postupom okresného súdu nebolo porušené právo obžalovaného na jeho obhajobu.

Čo sa týka odvolacej námietky obhajoby vo vzťahu k správnosti právnej kvalifikácie konania obžalovaného (zrejme v snahe spochybniť správnosť napadnutého rozsudku), krajský súd uvádza, že na to, aby bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, by muselo byť preukázané, že svojim konaním uviedol zamestnávateľa resp. konateľa spoločnosti t. č. nebohého V. N. do omylu. Muselo by byť teda preukázané, že obžalovaný, napriek tomu, že mu pokuty na území Spolkovej republiky Nemecka neboli uložené, uloženie týchto pokút oznámil zamestnávateľovi. Jedná sa však o skutočnosti, ku ktorým by sa mohol vyjadriť len nebohý V. N. Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Súd I. stupňa správne nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a následne tomuto správne ukladal trest postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona. Správne boli aj úvahy súdu I. stupňa o druhu a výmere trestu, keď zohľadnil doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a následne mu uložil podmienečný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby so skúšobnou dobou na 1 rok. Aj krajský súd zastáva názor, že takto uložený trest zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, preto ho považoval za zákonný a primeraný.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť výroku o náhrade škody, preto považoval aj tento výrok za správny a zákonný.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.