Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného AENEA Legal, s. r. o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným v 1. rade L. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, L. M., v 2. rade Z. Č., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/ XX, L. M., žalovaní právne zastúpení JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom Kukučínova 12, Žilina, v konaní o zaplatenie 17 642,25 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

rozhodol:

I. Súd u k l a d á žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 16 825,18 eura spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16 825,18 eura od 14. 06. 2017 do zaplatenia, všetko do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti o zaplatenie 6 485,18 eura súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 48 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 21. 11. 2014 sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal pôvodne zaplatenia sumy 928,83 eura s príslušenstvom titulom uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí podpory číslo 505/3314/2003, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 23 235,74 eura s dobou splatnosti tridsať rokov. V priebehu konania, v čase posudzovania dôvodnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca požiadal o zmenu žaloby, čím rozšíril uplatnený nárok tak, že žiadal zaviazať žalovaných k zaplateniu istiny vo výške 17 642,25 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 460,67 eura, úrokom z omeškania vo výške 46,46 eura, 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 928,83 eura od 06. 11. 2014 do 29. 12. 2014, t. j. vo výške 10,86 eura, 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17 169,32 eura od 13. 01. 2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1 810,29 eura s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že z dôvodu neplnenia si povinností zo zmluvy žalovanými, žalobca odstúpil písomným podaním zo dňa 22. 12. 2014 od zmluvy, čím sa celý dlh stal splatným. S poukazom na článok VIII. bod 8.4 zmluvy pozostáva nárok žalobcu z istiny vo výške 17 642,25 eura, zmluvného úroku vo výške 460,67 eura, úroku z omeškania vo výške 46,46 eura a zmluvnej pokuty vo výške 1 810,29 eura. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že žalovaní si svoju povinnosť splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami po 93,04 eura riadne plnili len do roku 2012, kedy uhradili len 7 splátok, následne v roku 2013 uhradili 15 splátok, pričom za mesiac december 2013 splátku nezaplatili a v roku 2014 uhradili len jednu splátku. Nakoľko boli v omeškaní so zaplatením 11 splátok, žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy. Podaním zo dňa 27. 02. 2017 žalobca uviedol, že predmetný vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, nakoľko žalobca nevystupuje v pozícii dodávateľa, ale verejnej inštitúcie zriadenej s cieľom a funkciou naplniť celospoločensky prospešný účel v rámci štátnej bytovej politiky. Jeho činnosť zároveň nie je uskutočňovaná za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom na charakter poskytnutého úveru zároveň nie je možné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

2. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 28. 03. 2017, sp. zn. 5C/9/2015 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 19 970,53 eura spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 17 169,32 eura od 13. 01. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti predmetnému rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 21. 06. 2018, sp. zn. 11Co/251/2017 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd skonštatoval, že súd si riadnym spôsobom nesplnil poučovaciu povinnosť tak, ako to stanovuje ustanovenie § 167 ods. 2 C. s. p., čím došlo k porušeniu princípu rovnosti sporových strán a k porušeniu práva navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k nim. Nesplnenie uvedených procesných povinností nemožno pritom považovať za zhojené doručením poučenia spolu s termínom pojednávania.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že je nesporné, že strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu , ktorá je absolútnym obchodom. Žalobca nevystupoval v tomto právnom vzťahu ako dodávateľ, preto nie je možné na danú vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri započítaní jednotlivých úhrad počas súdneho konania postupoval žalobca podľa ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka. Zároveň je nesporné, že žalobca bol riadne zastúpený všeobecným plnomocenstvom a preto je odstúpenie od zmluvy účinným právnym úkonom. Zmluva o úvere nie je neplatnou pre neoznačenie časového obdobia úročenia, nakoľko podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka sa pri pochybnostiach predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. 5. Právny zástupca žalovaných namietal správnosť započítania úhrad žalovaných najprv na úroky a potom na istinu. Poukázal na zmluvné dojednanie v čl. XII bod. 12.3 zmluvy, podľa ktorého sa práva a povinnosti zmluvných strán spravujú zákonom č. 124/1996 Z. z. a Občianskym zákonníkom. Zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatnú v časti dojednania o úroku, ktoré ustanovenie je neurčité a nezrozumiteľné. Právny zástupca spochybnil aj výšku uplatneného príslušenstva, keď pri 2,6 % ročnom úroku, by úrok za rok predstavoval 602,- eur a za 18 rokov sumu 18 300,- eur. Zároveň spochybnil oprávnenie právneho zástupcu žalobcu konať za žalobcu a to aj pri odstúpení od zmluvy, čím považuje odstúpenie od zmluvy za absolútne neplatné. Mal za to, že nárok žalobcu predstavuje rozdiel medzi sumou získaného úveru 23 235,74 eura a zaplatenou sumou 17 651,54 eura.

6. Zo Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania č. 505/3314/2003 zo dňa 17. 09. 2003 mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 700 000,- Sk pri základnej úrokovej sadzbe 2,6 % a dobe splatnosti 30 rokov. Žalovaní sa zaviazali, že poskytnutý úver splatia 360 mesačnými splátkami po 2 803,- Sk, splatnými vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Začiatok splácania bol dohodnutý tri mesiace po uzavretí zmluvy. V článku VIII. bod 8.4 Zmluvy sa strany dohodli na oprávnení žalobcu odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, pričom v takom prípade žalobcovi vzniká právo na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy. Z článku XII. bod 12.3 zmluvy vyplýva, že vzájomné vzťahy zmluvných strán sa okrem zákona č. 124/1996 Z. z. riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom.

7. Podaním zo dňa 22. 12. 2014 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy, nakoľko k 12. 12. 2014 sa žalovaní dostali do omeškania s 11 splátkami vo výške 1 021,87 eura. Žalovaným bolo predmetné odstúpenie od zmluvy doručené do vlastných rúk dňa 29. 12. 2014.

8. Medzi stranami nebolo sporné to, že uzatvorili zmluvu o poskytnutí podpory bývania podľa ustanovení vtedy účinného zákona č. 124/1996 Z. z., na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v celkovej výške 23 235,74 eura. Pri dohodnutej úrokovej sadzbe 2,6 % sa žalovaní zaviazali úver splatiť 360 mesačnými splátkami po 93,04 eura, t. j. spolu 33 494,40

eura. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením jedenástich splátok, čím vzniklo právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Skutočnosť, že nedodržali podmienky zmluvy a úver riadne nesplácali, žalovaní nenamietali. Sporná bola otázka platnosti odstúpenia od zmluvy, keď žalovaní spochybnili platnosť plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu. Z poverenia v rámci udeleného generálneho plnomocenstva zo dňa 17. 12. 2014 (č. l. 39) nepochybne vyplýva, že žalobca splnomocnil právneho zástupcu na úplné právne zastúpenie vo veciach týkajúcich sa úverových spisov, pričom splnomocnenec je okrem iného oprávnený vykonávať všetky právne úkony, vrátane odstúpenia od zmluvy o poskytnutí podpory, rokovať s dlžníkmi a podávať žaloby. Právnemu zástupcovi bolo teda žalobcom udelené hmotnoprávne ako aj procesné plnomocenstvo, pričom rozsah splnomocnencovho oprávnenia zahŕňal výslovne aj odstúpenie od zmluvy. Naviac, žalovaní namietali neplatnosť odstúpenia od zmluvy až v priebehu konania, pričom z ich vlastného konania, vyplýva, že tento jednostranný právny úkon žalobcu akceptovali, keď po odstúpení od zmluvy túto skutočnosť v rámci mimosúdnych rokovaní nenamietali, ale ďalšie kroky smerujúce k uhradeniu dlhu odvíjali práve od odstúpenia od zmluvy.

9. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo otázka dojednania úroku z úveru v čl. II a v čl. IV zmluvy o úvere, v ktorých absentuje údaj o tom, akého obdobia sa týka výška úrokov, teda či sa zmluvné strany sporu dohodli na dennom, týždennom, mesačnom alebo ročnom úroku z úveru. Zmluva o úvere je absolútny obchod, čo znamená, že záväzkové vzťahy účastníkov zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo sa prejavuje v záväzku dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V prípade, ak nie je v zmluve o úvere, mimo spotrebiteľského právneho vzťahu, výslovne dohodnutá výška úrokov, nespôsobuje to neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale ani v časti dojednania, nakoľko z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak nie sú úroky určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úveru, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pri pochybnostiach pritom platí, že bola zmluvnými stranami dojednaná výška úrokov týkajúca sa ročného obdobia. Súd zároveň poukazuje na to, že aj pokiaľ by sa absolútne rozšíreným výkladom predmetný vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, nie je naň možné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorý v ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) vylučoval aplikáciu zákona aj na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich nehnuteľností. Pritom iba tento zákon, upravujúci vzťahy zo zmlúv o úvere, upravoval možnosť posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov, aj to iba za predpokladu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Ustanovenia zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku pritom pojmovo vylučujú bezúročný úver. Na základe uvedeného vyplýva, že aj za predpokladu, že predmetná zmluva o úvere by bola považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pri dojednaní úroku vo výške 2,6 %, by nebolo možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a považovať úver za bezúročný, ale vychádzalo by sa z ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka. Takýto výklad, by zároveň nebol v neprospech prípadného spotrebiteľa, nakoľko je nepochybné, že v prípade sporu, či ide o denný, týždenný alebo mesačný úrok, by sa vychádzalo z toho, že strany si dojednali ročný úrok, čo je vždy v prospech dlžníka oproti úrokom dojednaným na iné ako ročné obdobie. Naviac, aj zo samotného zákona č. 124/1996 Z. z., na ktorý odkazuje predmetná zmluva, konkrétne z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) je možné vyvodiť, že žalobca mohol poskytovať podporu za ročný úrok z úveru.

10. Žalovaní namietali aj spôsob započítania ich platieb najprv na príslušenstvo, tvrdiac, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená 16. 09. 2003, pričom ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého plnenie dlžníka sa započíta najprv na istinu a potom na úroky, sa do zákona dostalo zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01. 01. 2008, pričom z prechodných ustanovení vyplýva, že nároky vzniknuté z právnych vzťahov pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Uvedené znamená, že aj pokiaľ sa zmluvné strany v čl. XII. bod 12.3 zmluvy dohodli na aplikácií aj Občianskeho zákonníka, čo avšak nevylučuje aplikáciu Obchodného zákonníka, spôsob započítania úhrad žalobca vykonal v súlade s platnou právnou úpravou. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, čo znamená, že je potrebné na predmetnú vec aplikovať aj ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca postupoval v súlade so zákonom, nie je možné konštatovať, že konal v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaní aj namietali výšku vyčísleného príslušenstva. Svoje tvrdenie o nesprávnosti však neodôvodnili ani nepreukázali nesprávnosť vyčíslenia, čím neunieslo dôkazné bremeno tvrdenia. V sporovom konaní pre úspech v spore nestačí len tvrdiť, resp. nesúhlasiť s tvrdeniami protistrany, ale je potrebné aj preukázať svoje skutkové tvrdenia. Žalobca pritom tvrdil a listinnými dôkazmi (napr. na č. l. 51 a nasl.) preukázal výšku uplatneného nároku.

11. Aj keď na posúdenie sporných skutočností medzi stranami sporu nie je vzhľadom na vyššie uvedené potrebné sa vysporiadať s prípadným spotrebiteľských charakterom právneho vzťahu, súd konštatuje, že zmluva o poskytnutí podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou, žalobca nevystupoval v pozícii dodávateľa, nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nie je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka a nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Zmluvou bola poskytnutá pomoc a podpora štátu sociálne slabším občanom za účelom zabezpečenia bývania, čo samo o sebe vylučuje akýkoľvek spotrebiteľských charakter sporu. Aj keď je trend posudzovať takmer každý vzťah medzi veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľský, takýto výklad nezodpovedá ustanoveniu § 52 Občianskeho zákonníka, ktorý jasne definuje tak osobu dodávateľa ako aj osobu spotrebiteľa.

12. Ku dňu platného odstúpenia od zmluvy pozostával dlh z nesplatenej istiny 17 642,25 eura, nesplateného úroku z úveru 460,67 eura, zákonného úroku z omeškania 46,46 eura a zmluvnej pokuty vo výške 1 810,29 eura, spolu 19 959,67 eura. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaní po začatí konania, v období od 29. 01. 2015 do 13. 06. 2017 uhradili žalobcovi celkovo 6 485,18 eura, z čoho suma 1 000,70 eura bola žalobcom započítaná na trovy právneho zastúpenia. Uvedené úhrady neboli súdu tvrdené ani preukázané do vyhlásenia prvého rozsudku a to ani zo strana žalobcu ako ani zo strany žalovaných, ktorí mali preukázateľne o spore vedomosť, nakoľko si prevzali uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby. Následne si zásielky nepreberali a boli v konaní nečinní.

13. V priebehu odvolacieho konania zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti úhrad žalovaných vo výške 5 267,79 eura, ktoré boli správne započítané na splatné príslušenstvo, to znamená na zmluvný 2,6 % ročný úrok z úveru splatný do okamžitej splatnosti úveru vo výške 460,67 eura, zákonného úroku z omeškania vo výške 57,32 eura, zmluvnej pokuty vo výške 1 810,29 eura a zákonného 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 17 169,32 eura od 13. 01. 2015 do 13. 06. 2017, t. j . vo výške 3 339,83 eura. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, jej výška síce nebola medzi stranami sporná, avšak súd považuje za potrebné uviesť, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté priamo v zmluve, pričom vzhľadom na výšku a charakter zabezpečovanej pohľadávky súd nepovažuje jej výšku za neprimeranú. Žalovaným bol poskytnutý úver za účelom podpory bývania za úrok vo výške 2,6 % s dobou splatnosti 30 rokov, preto súd nevidí dôvod na prípadnú moderáciu zmluvnej pokuty. Po započítaní úhrad vykonaných v priebehu konania tak zostala predmetom sporu istina úveru vo výške 17 642,25 eura, zostatok úroku z omeškania za obdobie od 13. 01. 2015 do 13. 06. 2017 vo výške 400,32 eura a úrok z omeškania z istiny úveru od 14. 06. 2017. Potom ako žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 5 267,79 eura, žalovaní uhradili dňa 13. 06. 2017 sumu 216,69 eura, ktorú súd započítal na zostatok vyčísleného úroku z omeškania vo výške 400,32 eura, čím toto príslušenstvo predstavuje sumu 183,63 eura (400,32 eura - 216,69 eura). Žalovaní okrem vyššie uvedenej sumy zaplatili aj sumu 1 000,70 eura, ktorú žalobca započítal na trovy právneho zastúpenia. Tento postup žalobcu však bol nesprávny, nakoľko o výške náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, rozhoduje súd a nie svojvoľne žalobca. Preto akékoľvek úhrady žalovaných v priebehu konania je možné započítať na predmet sporu a nie na náhradu vzniknutých trov konania. Z uvedeného dôvodu súd započítal sumu 1 000,70 eura na zostávajúci úrok z omeškania vo výške 183,63 eura a zvyšnú sumu 817,07 eura na istinu úveru.

14. Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 16 825,18 eura spolu so zákonným 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16 825,18 eura od 14. 06. 2017 do zaplatenia.

15. V časti o zaplatenie sumy 6 485,18 eura súd žalobu zamietol. Žalobca síce navrhol konanie v časti vykonaných úhrad žalovaných zastaviť, avšak vzhľadom k tomu, že tieto úhrady tvrdil až v priebehu odvolacieho konania a do pojednávania konaného 28. 03. 2017 ich zamlčal, na základe čoho súd vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, súd nerozhodol o zastavení konania, s čím nakoniec žalovaní nesúhlasili, ale v tejto časti považoval žalovaného za neúspešného v spore.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal podľa výsledku konania náhradu trov v rozsahu 48 %. Ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval uplatnený nárok celkovo 25 336,22 eura (19 970,53 eura + 8,05 % ročný

úrok z omeškania zo sumy 17 169,32 eura od 13. 01. 2015 do 29. 11. 2018, t. j. 5 365,69 eura). Súd žalobe vyhovel v časti ku dňu rozhodnutia vo výške 18 806,72 eura (16 825,18 eura + úrok z omeškania vo výške 1 981,54 eura), preto bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 74 % a 26 % predstavuje jeho neúspech. Po započítaní úspechu a neúspechu v spore, mu tak súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 48 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

18. Žalovaní deklarovali, že majú pripravené finančné prostriedky na jednorazové vyplatenie svojho dlhu, preto aj napriek výške uplatneného nároku nežiadali povolenie splátok. Súd tak s prihliadnutím na výšku priznanej pohľadávky určil mesačnú lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.