Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Co-23-2018.pdf
PDF · 94.81 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX M. M., právne zastúpená advokátom JUDr. Igro Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovania, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.700,64 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 25C/172/2016/73 zo dňa 4. septembra 2017, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v časti o uložení povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenie vo výške 1.700,64Eur.
II. V časti o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.700,64Eur od 06.09.2016 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.700,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z uvedenej sumy od 06.09.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 879p, § 53 ods. 5, § 451 ods. 1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 251 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 26.07.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Príslušný formulár zmluvy podpísala najprv žalobkyňa dňa 21.07.2011 ako dlžníčka. V bode X príslušného formulára bolo uvedené, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur s mesačnou splátkou 80,37 Eur, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedená RPMN za úver vo výške 70,01 % a RPMN pri revolvingu vo výške 63,32%. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere s tými istými údajmi ako v bode 5, s výnimkou RPMN, ktorá je pri úvere vo výške 65,37% a pri revolvingu 60,49%. Žalovaný ako veriteľ túto zmluvu podpísal dňa 26.07.2011. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný celkovo vyplatil žalobkyni 2.641,77 Eur a bola mu žalobkyňou uhradená suma 4.342,41 Eur.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetnú úverovú zmluvu vrátane dohody o možnom odklade splátok je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola informovaná o spornom poplatku za možný odklad splátok a navyše za tento poplatok nedostáva protiplnenie. Pri procese uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo k prejavu vôle zo strany žalobkyne smerujúcemu k uzatvoreniu zmluvy, ktorý bol doručený žalovanému. Žalovaný postupoval tak, že jeho prejav vôle obsahoval zmenu týkajúcu sa výšky RPMN, ktorá je v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo značí, že sa jedná o odmietnutie návrhu žalobkyne a ide o nový návrh žalovaného. Tento nový návrh zo strany žalobkyne prijatý nebol. Nakoľko žalovaný mal žalobkyni poskytnúť iný úver a za iných podmienok, aké boli uvedené v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere zo dňa 21.07.2011, ide zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu žalobkyňou v zmysle § 43 ods. 2 a § 46 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
5. Aj v prípade, ak by zmluva o revolvingovom úvere bola bezúročná a bez poplatkov, musí zmluva obsahovať aj konečnú splatnosť úveru a správnu výšku RPMN, čo však neobsahuje. Nič na tom nemení ani predložené Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré uvádza dátum poslednej splátky úveru, keďže žalovaný nepreukázal, či toto oznámenie bolo spotrebiteľovi skutočne doručené. Súd mal za to, že žalovaný je povinný vydať aj finančné prostriedky, ktoré dostal z titulu tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel. Žalobkyni bola vyplatená suma 2.641,77 Eur, pričom žalovanému zaplatila sumu 4.342,41 Eur. Rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 1.700,64 Eur, ktoré súd priznal žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia.
6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa bol v konaní úspešná v celom rozsahu. Súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že údaj RPMN sa dohodnúť nedá a preto závery súdu ohľadne tohto údaju nepovažuje za správne a že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí neuviedol žiadnu právnu normu na základe ktorej by bolo možné predpokladať, že údaj RPMN sa dá dohodnúť. Považoval za podstatné, že súd mal najskôr vysvetliť, z akého ustanovenia vychádza a na základe čoho považuje údaj o RPMN za dohodnuteľný údaj. Uviedol, že aj unijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN, pričom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016. K neuvedeniu náležitosti termínu konečnej splatnosti uviedol, že zákonná úprava bližšie nešpecifikuje, čo sa pod termínom konečnej splatnosti má uviesť a ako sa má tento údaj vyjadriť. Úverová zmluva bola tvorená ustanoveniami na listine označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvoma spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok a v oznámení o schválení úveru, kde dátum poslednej splátky je zároveň termínom konečnej splatnosti. Namietal, že rozhodnutie v časti priznávajúcej nárok na úrok z omeškania je nepreskúmateľné a neobsahuje žiadne dôvody pre priznanie uvedeného nároku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.
8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že súd prvej inštancie dospel správne k záveru, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uviedla, že RPMN nemôže byť za žiadnych okolností nižšia ako je výška ročnej úrokovej sadzby a v súdenej veci možno do úverovej zmluvy pojať len tie listiny, ktoré sú zmluvnými stranami podpísané. Zmluvné dojednania žalovaného nepodpísala a ani sa s nimi neoboznámila. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej aj náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením veci, nepreskúmateľnosťou, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil čo do merita veci. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.
14. Podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa ust. § 380 ods. 2 C.s.p., na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
16. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený Zmluvou o revolvingovom úvere, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“)), pretože nepochybne v zmysle ZoSÚ ide o spotrebiteľský úver, keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.
17. Vo vzťahu k posúdeniu predmetnej Zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, odvolací súd uvádza, že v predmetnej Zmluve je uvedený údaj o RPMN, avšak absentujú náležitosti potrebné pre výpočet RPMN. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
18. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z podstatných náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedenie RPMN a predpokladov pre jeho výpočet. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).
19. Z bodu 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie revolvingového úveru za určitých konkrétnych podmienok uvedených v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a ktorú žiadosť žalovaná podpísala dňa 21.07.2011. Žalovaný však schválil úver s podmienkami špecifikovanými v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 26.07.2011.
20. Predmetný bod 6. tohto formulára obsahuje údaje o žalovaným schválenom revolvingovom úvere, kde sú na rozdiel od žiadosti žalobkyne uvedené RPMN za úver a taktiež aj predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v inej výške, ako bola požadovaná žalobkyňou. RPMN za úver v bode 5. v bode 6. 65,37 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v bode 5. 70,01% a v bode 6. 60,49%. Zároveň aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 26.07.2011 sú taktiež uvedené údaje o výške RPMN týkajúce sa úveru aj revolvingu rozdielne od výšky požadovanej žalobkyňou.
21. Keďže žalovaný neprijal návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy bez výhrad, ale podmienky týkajúce sa úveru a revolvingu zmenil, bez ohľadu na to, či je zmena v prospech alebo neprospech dlžníka, je nutné považovať žalobkyni doručený formulár zmluvy o revolvingovom úvere doplnený a podpísaný žalovaným v spojení s jeho písomným oznámením o schválení úveru dlžníkovi z toho istého dňa za nový návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Tento nový návrh však nebol žalobkyňou prijatý v písomnej forme vyžadovanej zákonom. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalobkyňa nepodpísala, čo má za následok nedostatok písomnej formy zmluvy o úvere.
22. K námietke žalovaného, že zmluva obsahuje termín končenej splatnosti úveru, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o revolvingovom úvere chýba tento údaj. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú súčasne nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou uvedenou v ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písmene g) citovaného zákona iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo neprichádza do úvahy. Keďže Zmluva o revolvingovom úvere túto náležitosť neobsahuje, poskytnutý úver sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
23. K námietke žalovaného, že údaj o konečnom termíne splatnosti úveru je určený aj v Oznámení o schválenú úveru, odvolací súd uvádza, že Oznámenie o schválení úveru bolo vyhotovené v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podpísal zmluvu neskôr ako žalobkyňa, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, resp. dátum konečnej splatnosti úveru. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísala. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok v zmluve o úvere je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
24. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p., stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil.
25. Pokiaľ ide o priznanie úroku z omeškania, odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľa, že rozhodnutie je v tejto časti absolútne nepreskúmateľné, lebo súd neuviedol žiaden dôvod, ktorý ho ku takémuto záveru viedol. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobkyňa ho požadovala od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému vo výške 8,75% ročne. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.09.2016, a súd prvej inštancie úroky z omeškania žalobkyni priznal v žalobe požadovanej výške, a to už od dňa 06.09.2016. Ako už bolo uvedené, svoj postup však v tomto smere vôbec nezdôvodnil, išiel nie len ultra petit § 563 Občianskeho zákonníka, ale aj contra § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
26. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak jeho právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Za daného stavu potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku v časti priznaných úrokov z omeškania nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je nepreskúmateľné.
27. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok v časti priznaných úrokov z omeškania a v súvisiacom výroku o trovách konania a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
28. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - teda nanovo posúdiť otázku počiatku omeškania žalovaného, oprávnenosť výšky úroku z omeškania - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
29. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).